Vízia civilizácie lásky

Rozhovor s Doc. Ing. Jaroslavom Demkom, CSc., rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku

Pán rektor, o Katolíckej univerzite sa písali a hovorili rôzne veci. Vy ste našli odvahu kandidovať za rektora a už niekoľko mesiacov pracujete v tejto funkcii. Aké silné a slabé stránky ste pri svojom poznávaní Katolíckej univerzity na nej objavili? Čo by ste chceli zmeniť a na čom by ste chceli stavať?

Myslím si, že na Katolíckej univerzite v Ružomberku sú slabé stránky podobné, ako na každej inej slovenskej univerzite: často sa uspokojujeme s málom, naše predstavy o vlastnej „dokonalosti“ sú prehnané a samozrejme, nevyhýbajú sa ani nám rozličné nezmyselné spory. Bez toho, aby som to bagatelizoval, treba ale priznať, že to patrí k životnému cyklu a rozvoju každej myšlienky. Asi zákonite musíte naraziť aj na problém – aby ste sa potom posunuli ďalej.

Počas svojej inauguračnej reči v septembri 2018 som hovoril o necnosti, ktorú starodávni mnísi nazývali akédiou. Aký je jej problém? Je to ľahostajnosť, lenivosť, zápecníctvo, „chodbové reči“, klebetenie, vyhýbanie sa povinnostiam, ktoré máme pred sebou. Prečo? Len aby sme nemuseli pracovať… Jej jadro tkvie v tom, že už vyprchalo nadšenie rána a večer, ten zaslúžený oddych, ešte nenastal. A prítomnosť sľubuje len drinu. (A komu sa chce drieť?) Takto to opisuje Štěpán Smolen v knihe Buď, kde jsi. Takže ak by som to „mníšsky“ zhrnul, podľa môjho názoru je našou slabosťou práve akédia. Ale s každou slabosťou sa vždy dá niečo robiť. Verím na biblickú pravdu, že v našej slabosti je naša sila. 

Niekedy sa stretávam s názormi, ktoré sú blízke aj mne, že máme zbytočne veľa univerzít nízkej kvality a ich počet by sa mal znížiť. Ľudia sa niekedy pýtajú načo nám je na Slovensku Katolícka univerzita. Načo nám je Katolícka univerzita? Aké je jej poslanie? Čo dáva alebo môže dať táto inštitúcia Slovensku a svetu?

Biskupi Slovenska, ktorí sú cez Konferenciu biskupov Slovenska zriaďovateľmi univerzity (ktorá je verejná, ale s konfesionálnym charakterom), to vyjadrili veľmi silne. V pastierskom liste, keď KU vznikla, hovorili o poslaní KU pomáhať budovať civilizáciu lásky. Nič lepšie si ani neviem predstaviť. Samozrejme, slovo „láska“ je dnes sprofanizované a asi si ani nič konkrétne nevieme predstaviť pod „civilizáciou lásky“. Ale nebol by lepší svet, keby učitelia, ktorých vychovávame, milovali učenie, milovali školu a mali radi deti, ktoré učia? Alebo ošetrovatelia a zdravotníci, ktorí milujú chorých a slabých? Nehovoriac o novinároch – aká je to sila, keby si novinári zamilovali Pravdu?

            Takže Katolícka univerzita dáva Slovensku túto víziu – budovať civilizáciu lásky. V dennom živote sa usilujeme nielen vzdelávať študentov, ale formovať ich mysle a srdcia. Nemusia tu študovať len katolíci, ale chcem, aby tu každý dostal istý mravný a etický základ.

            To, čo môže dať KU Slovensku a svetu, je napríklad pomôcť ľuďom preklenúť nezmyselný rozpor medzi vedou a vierou.

            Môžeme sa stať opravármi sveta, ako nás to učíte vy.

            Môžeme poukázať na to, že človek nie je len „ľudský zdroj“, „daňový poplatník“ či len „zákazník“, ale existuje v celosti – vo vzťahu k sebe, vo vzťahu k druhým, vo vzťahu k Bohu, ale i prírode či životnému prostrediu. Sám svoje poslanie ako rektor vidím v pripomenutí čo najvyššiemu počtu ľudí, aby nezabudli, že žijú vo vzťahoch a je potrebné ich zdravo pestovať. Nežijeme každý na svojom ostrove, ale vytvárame si ekosystémy, v ktorých by sa nám malo druhým dýchať.

            Môžeme v novom svete správne nadviazať na tradície a uchovať to, čo je Slovákom vlastné: dobročinnosť, pokora, zmysel pre pravdu, ale i hlboká viera a vlastná kultúra.

            Podľa apoštolskej konštitúcie Ex corde ecclesiae, ktorú napísal Ján Pavol Druhý, musíme byť odvážni: „Ak treba, katolícka univerzita musí mať odvahu povedať aj nepríjemné pravdy, ktoré sa verejnej mienke nepáčia, ktoré sú však potrebné na ochranu skutočného blaha spoločnosti.“ Je to zodpovedná úloha a dúfam, že sa nám ju bude dariť napĺňať.

Veľa sa dnes diskutuje o tom, že potrebujeme technikov, informatikov, ľudí do priemyselných podnikov a vzdelávanie v oblasti filozofie, teológie, sociálnej práce alebo pedagogiky nie je dôležité. Aký je na to váš názor?

Spomínaná konštitúcia Ex corde ecclesiae hovorí o integrácii poznania. Naše poznanie treba integrovať, sceliť – a prepojiť. Takže ak dnes informatik povie, že on učiteľov nepotrebuje, pýtam sa – kde sa naučil pracovať s informačnými systémami? Kto ho ako prvý učil informatiku? Keď bude raz tento informatik starý a chorý, nestretne sa so „sociálnou prácou“? A filozofia ponúka rozmanité vrstvy: filozofiu poznania, filozofiu internetu, politickú filozofiu…

            Myslím si, že sú teda potrební aj odborníci z teológie, filozofie, či pedagogiky. A možno je veľká chyba, ak sú málo integrovaní vo verejnej či štátnej správe, v komunálnej sfére, ale aj vo firmách. Vo Veľkej Británii majú ministerku, ktorá má pomôcť bojovať so samotou (samota je škodlivejšia ako fajčenie), firmy zavádzajú rozličných manažérov pre šťastie, naspäť sa do podnikov zavádzajú škôlky. Tieto príklady mi narýchlo napadli ako priestor pre zdanlivo neužitočné odvetvia, ktoré sa môžu uplatniť v tvrdej biznis sfére, aby ju poľudštili, aby ju v dobrom vrátili späť na zem a aby aj pracovníci boli viac naplnení a viac spokojní.

            Zo svojej predošlej manažérskej skúsenosti viem, že z dlhodobého hľadiska sa „oplatí“ viac zamestnanec, ktorý je najmä charakterný. Určite musí byť aj odborník, ale odbornosť sa dá vždy doplniť a zvýšiť. Charakter väčšinou rozhoduje od prvej chvíle a nemení sa tak často. Takže vo všetkých odvetviach potrebujeme najmä charaktery a opäť sa vraciame k poslaniu a veľkej príležitosti pre Katolícku univerzitu v Ružomberku, aby dávala krídla mladým charakterným a nádejným ľuďom.

Kde vidíte pôsobenie Katolíckej univerzity v oblasti vzdelávania a výskumu v ďalších desiatich rokoch?

Momentálne nie sme definovaní ako výskumná univerzita, skôr sa orientujeme na vzdelávanie, ale osobne ma z hľadiska vedy a výskumu lákajú tieto oblasti:

• dôstojnosť ľudskej osoby,
• aktualizácia sociálnej náuky Cirkvi do bežných problémov ľudí,
• prepájanie verejného, osobného života s náboženským a cirkevným – sú to rozdielne svety alebo môžeme postaviť mosty? Prienik medzi kresťanstvom a svetom, kresťanstvom a ateizmom – ako môžu spolu hovoriť? Ako aj v médiách hovoriť o viere?
• energie, najmä bioenergie – ako zabezpečiť energie a neškodiť pri tom prírode, možnosti rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, potenciál biomasy, znižovanie dopadov na životné prostredie, environmentálne vzdelávanie, ekosystémové služby,
• nové spôsoby výučby a vzdelávania, vzdelávanie charakterných učiteľov,
• objavovanie vhodných spôsobov rodičovstva a výchovy pre dnešný svet,
• odstraňovanie chudoby,
• nové médiá, boj proti fake news, mediálna výchova,
• filozoficky sa vysporiadať s post-faktuálnou dobou, prinášať odpovede, ako žiť každý deň dobre a hodnotne (philosophy of everyday life), ponúkať „návod na dobrý život“,
• ochrana starých, chorých a bezvládnych,
• ochrana nenarodeného života,
• rozvíjanie športu a telesnej námahy pre dobro človeka,
• aktualizácia tradícií a spájanie sa s našimi koreňmi v modernej dobe. 

Keď som aktívne pôsobil na univerzitách veľa energie my brali rôzne intrigy a žabomyšie vojny, ktoré sa tam odohrávali. Katolícka univerzita by mala byť viac spirituálna a otvorená empatii a otvorenej spolupráci. Ako je to u vás? Čo vám berie a dáva energiu a silu?

Nie som výnimka oproti zvyšku populácie: Silu mi dodáva rodina a blízki, keď vidím, že to medzi nami funguje. Snažím sa pravidelne modliť a navštevovať bohoslužby a aspoň týmto spôsobom čerpať zo Zdroja. Veľkým nábojom sú priatelia, rozhovory s nimi, posedenia v kruhu najbližších. A v neposlednom rade krásna liptovská príroda, kam si rád vyjdem.

            Prežil som si v živote všeličo: aj pracovné neúspechy, aj viaceré kariérne zlomy a nutnosť začať odznova, nehovoriac aj o zdravotných komplikáciách. To, čo ma život za necelých 60 rokov života stihol naučiť, je jedna kľúčová pravda: Iba Boh ťa nesklame. On je jediný maják. Takže aj v tých najťažších momentoch som sa snažil čerpať silu pre ďalší krok v odovzdaní sa Jemu.

            Ak sa pozrieme na prácu rektora – a treba zdôrazniť, že som len na začiatku cesty, ktorá má otvorený koniec – dodávajú mi silu práve veci, ktoré sa podaria, keď vidím ochotu spolupracovníkov či chuť pracovať. Všetko ostatné mi energiu odoberá: nezodpovednosť, neochota, nekompetentnosť, zlomyselnosť, ľudská zloba. A sme tam, kde sme boli – akédia. Ale ideme ďalej.

Viete si predstaviť, že Katolícka univerzita pôjde svojou vlastnou cestou – odpojí sa od tradičného systému financovania, začne vytvárať nové študijné odbory, vytvárať maják medzi „babylonskými“ vežami, ktoré dnes stavajú rôzni technokrati a neomarxisti na niektorých univerzitách vo svete?

Verím, že svojou vlastnou cestou už teraz kráčame. Už 19 rokov. Z pohľadu veľkých európskych univerzít sme len na začiatku cesty, takže ako šiesty rektor KU v jej doterajšej histórii budem rád, ak sa mi podarí kormidlo ďalšieho vývoja KU dobre nasmerovať: aby sme nekráčali vo vychodených šľapajach, aby sme boli originálni, aby sme nestratili sedliacky rozum, aby nič neubudlo z univerzálneho a katolíckeho ducha univerzity a aby tu nikdy nezvíťazila ani technokracia, ani neomarxizmus či iné slepé uličky. Treba ale realisticky priznať, že ako rektor mám, paradoxne, len pomerne limitované možnosti, ako to dosiahnuť. Preto dúfam, že v tom lepšom prípade budem aspoň príkladom pre ostatných kolegov.

            To, čo by som ale veľmi rád dosiahol, je práve vytváranie nových študijných odborov. Osobne sa pozerám najmä po technických smeroch, v Ružomberku by to malo veľký zmysel a opäť by sme mohli hovoriť nielen o absolventovi, ktorý bude povedzme perfektný odborník na umelú inteligenciu, ale bude to vedieť spojiť aj s etikou a pri svojej práci bude mať na mysli dobro celého človeka. Zaujímavé je, že už pred 80 rokmi „hrozilo“ Ružomberku, že tu bude mať Vysokú školu technickú M. R. Štefánika, tak po 80 rokoch by sme mohli priniesť ešte viacej techniky na našu alma mater. Pridanou hodnotou by mohlo byť práve prepojenie napríklad s filozofiou či teológiou, aby sme kriticky premýšľali, aký mravný obsah dávame novým technológiám.

Máte v Ružomberku vybudovanú modernú infraštruktúru univerzity, spoznal som medzi pracovníkmi veľa vzácnych osobností s vysokou odbornosťou aj ľudskými kvalitami.

Keď mala vzniknúť Vysoká škola technická v Ružomberku v roku 1939, argumentovalo sa v jej prospech, že Ružomberok je na cestnej križovatke a má výhodnú polohu v strede Slovenska. Napriek tomu, že ešte stále nie je Ružomberok na diaľničnej tepne, občas sa argumentuje, akú skvelú polohu ako mesto máme.

To, čo je pre mňa osobne najväčšou hodnotou, nie je geografická či topografická poloha školy. Sú to práve vzácne osobnosti s vysokou odbornosťou a na prvom mieste vzácni ľudia. Potrebujeme pedagógov, ktorí si vedia vytvoriť vzťah so študentmi a vytvoriť tam aj emocionálne spojenie. Ako píše komentátor NY Times a spisovateľ David Brooks, „kľúčovou úlohou školy je dať študentom nové veci, ktoré budú milovať – vzrušujúci odbor štúdia, nových priateľov. To, čo učitelia naozaj učia, sú oni sami – ich nákazlivá vášeň pre predmety a študentov. Deti sa učia od ľudí, ktorých majú radi, a táto láska v tomto kontexte znamená chcieť dobro toho druhého a ponúknutie aktívnej starostlivosti o celú osobu.“

Považujem sa za podnikateľa, som strojár a zaoberám sa inováciami, novými technológiami a novým svetom, kde sa všetko urýchľuje a rýchlo mení. Akú výbavu môže dať Katolícka univerzita mladým ľuďom do tohto nového sveta?

            S výbavou do sveta je to ako s autom – môžete mať základ, ale aj „Laurin and Klement“. Takže každému prajem, aby vo vedomostiach a hodnotách túžil po tom najexcelentnejšom a pýtal si od nás najvyššiu výbavu.

„Vieru však neberiem ako motiváciu niečo zvládnuť, ale ako presvedčenie, že to zvládnem. Nemusím ju hľadať, je tu a to je super.“ Tieto slová povedal náš absolvent Ján Gáll, ktorý pracuje v Košiciach a v roku 2018 sa stal nositeľom ocenenia Zlatý Amos ako najlepší učiteľ na Slovensku. Za seba budem rád, aby každý mladý človek dostal na KU v Ružomberku aspoň „minimálnu výbavu“. Parafrázujúc Jána Gálla nech ňou je: Buďte presvedčení, že zvládnete život. Nebojte sa a žite naplno. Ešte by som dodal: Nezabudnite, kto ste a komu ste uverili.

Čo by ste chceli, aby sa v tomto roku na Katolíckej univerzite stalo?

Chcel by som, aby sa na KU prihlásilo viac študentov ako minule.  

             Aby sme mali viac úspechov  v získavaní vedeckých grantov.

            Aby na KU prišlo pracovať viac ľudí, ktorí ju majú úprimne radi a ktorí ju chcú rozvíjať.

            Aby sa nám ľahšie ekonomicky dýchalo.

Aby sme po prvýkrát usporiadali festival Akademický Ružomberok.

            Aby sa tam udialo veľa dobrých strategických rozhodnutí, inovačných stretnutí a kvalitných workshopov.

            Aby sme sa naučili ďakovať za dar jedinej katolíckej univerzity na Slovensku. Začať môžeme už 27. januára, keď sa po desiatykrát koná Nedeľa Katolíckej univerzity.

            Aby si aspoň katolíci na Slovensku osvojili jedinú katolícku univerzitu a prijali ju za svoju, za „našu“.

A aký je váš sen, túžba, vízia, s ktorými ste preberali funkciu rektora?

            Priority sú jasné: aby KU bola uznávaná, moderná a kvalitná katolícka univerzita, ktorá plní svoje poslanie.

To sa rozmieňa na dobré. Rámcovo: vytvoriť dobré medziľudské a kolegiálne vzťahy, manažérsky riadiť univerzitu, zastaviť pokles študentov, finančne stabilizovať univerzitu, priniesť nové programy, rozbehnúť habilitácie docentov a inaugurácie profesorov.

Narýchlo môžem spomenúť, že teraz riešime napríklad intranet pre zamestnancov, výhľadovo chceme redizajnovať web ku.sk, obnovili sme PR oddelenie, obnoviť potrebujeme aj oddelenie pre projekty a rozvoj. Nastavujeme nový systém kvality, zavádzame integrovaný manažérsky systém, riešime vážne finančno-ekonomické otázky aj nedorobky a nedostatky z minulosti, navyše veľa povinností nám vychádza zo zákonov… Napokon, nič z toho nie je samoúčelné. Je to o tom, aby sa zabezpečilo normálne a kvalitné fungovanie našej univerzity. Aby z našich brán vychádzali absolventi, ktorých si všimnete a ktorí budú soľou zeme a svetlom sveta.

Jaroslav Demko (59) pracoval na Technickej univerzite vo Zvolene a po niekoľkoročnej praxi na pozícii manažéra životného prostredia v MONDI SCP (1997-2004) úspešne viedol Vodárenskú spoločnosť Ružomberok (2004-2011). Od augusta 2018 je rektorom Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Špecializuje sa na bioenergetiku, ekológiu, environmentalistiku, ekosystémové služby, vodu a odpady. Úzko spolupracoval so Slovenskou národnou akreditačnou službou pri akreditáciách orgánov posudzovania zhody.

Prakticky od jej vzniku spolupracuje s Katolíckou univerzitou v Ružomberku. Na tamojšej pedagogickej fakulte je zamestnaný od roku 2011, pôsobil na Ústave transdisciplinárnych štúdií v životnom prostredí, v súčasnosti je vedúcim katedry biológie a ekológie.

Spolupracuje s viacerými univerzitami na Slovensku (Technická univerzita vo Zvolene, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici).

Je autorom patentu (vôbec prvého na KU) Spôsob úpravy drevnej hmoty na zvýšenie jej energetickej hodnoty.

Je ženatý, má tri deti a päť vnúčat. Medzi jeho záľuby patrí príroda, knihy a stretnutia s priateľmi.