Stano Lajda a Posledná večera

Stana Lajdu poznám od strednej školy. Spomínal mi, že na základnej škole kreslil obrázky do pamätníčka spolužiačkam. Veľmi pekne kreslil a tak mal veľa objednávok. Liezlo mu to na nervy a tak niekedy obrázky odflákol. Raz ho videla mama a dohovárala mu, že keď niečo robí, mal by to robiť najlepšie ako vie. Vtedy si Stano možno uvedomil, že s talentom od Boha by sa nemalo plytvať. A začal robiť všetko perfektne a naplno. Hovorí, že maľuje odvtedy ako si pamätá a už jeho vnímavý starý otec, učiteľ, mu kúpil farbičky a viedol ho k maliarstvu. Od detstva vedel, že bude maliarom. A je – výborným maliarom aj človekom. Vždy ho priťahoval realizmus. V desiatich rokoch si vystrihoval reprodukcie slávnych maliarov z časopisov. Na výherných žreboch objavil Monu Lisu a na svätom obrázku Poslednú večeru. Leonardove maľby študoval pod mikroskopom, ktorý dostal pod stromček. Dnes pozná každý štvorcový centimeter renesančných majstrov – Leonarda da Vinci, Michelangela Buonarrotiho, Raffaela Santiho a ďalších.

Jeho obdivovaný majster Leonardo povedal: „Čo nepoznáme, to nemôžeme milovať.“ A Stano študoval, poznával a zamiloval sa do dokonalosti Poslednej večere. Rozhodol sa urobiť rekonštrukciu Leonardovej Poslednej večere v milánskom Kláštore Santa Maria delle Grazie, ktorej veľká časť bola zničená pri napoleonských vojnách a iných historických udalostiach. Dielo bolo prekryté nánosmi nekvalitných premalieb a tmavého smogu. Až po jeho dôkladnom zreštaurovaní, ktoré trvalo celých dvadsať rokov, bolo možné začať štúdium a prácu na obraze.

Stano Lajda hovorí: „Od malička som tento obraz poznal, ale až po revolúcií som videl originál. Je z neho zachovaných menej ako 40 percent. Bol som v Miláne niekoľkokrát a pocítil som hlbokú túžbu vidieť, ako originál vyzeral pred zničením. Tak som ho začal študovať a začal vytvárať jeho pôvodnú podobu . Na internete je možné vidieť stav originálu vo veľkom rozlíšení. Tu sa dá do najbližších detailov pozrieť hociktorá časť poškodeného originálu. Dopĺňať Leonarda je však robota veľmi náročná na čas, vyžaduje si veľa sústredenia, pokory, vrátane neustáleho štúdia množstva materiálov. Priestor môjho ateliéru mi umožňuje maľovať obraz iba v mierke 2,5 x zmenšenej. Konečná šírka obrazu je 3,5 metra. Na tejto vedeckej rekonštrukcii pracujem 10 rokov, no štúdiom Poslednej večere sa zaoberám takmer 40 rokov.“

Na otázku, čo nové objavil na obraze Posledná večera odpovedá:

Je toho dosť, ale nie som si istý, či už niektoré veci odborníci nezistili napríklad pri reštaurovaní diela. Ja som však na ne prišiel sám, pretože pracujem bez akýchkoľvek poradcov a konzultácií. Bližšie ich opisujem v pripravovanej knihe. Som napríklad presvedčený, že v obraze Leonardo veľmi čitateľne zobrazil i iné biblické udalosti. Denno-denne som sám prekvapený, koľko sa dá z tohto silne poškodeného diela vyčítať. Často mi pripadá, že tými „objavmi“ ma odmeňuje Prozreteľnosť za moje úsilie a vytrvalosť.

Náš spoločný kamarát Ľubo Bechný sa ho pred pár rokmi pýtal na jeho duchovnú skúsenosť z detstva, ktorú popísal takto:

Keď som mal desať rokov, tak som spadol zo stromu, z výšky 5 metrov. Počas toho pádu som opäť prežil všetky pekné zážitky svojho dovtedajšieho života. Všetko vo svojej intenzite, postupnosti a časovom rozsahu. Celý pád ale trval maximálne dve sekundy! Vtedy som si to nevedel vysvetliť. Až neskôr, keď som sa dostal ku knižke doktora Moodyho – Život po živote, tak mi boli niektoré opisované situácie veľmi blízke. Ja som neprešiel tunelom, ale začal som veriť v odlúčenosť tela i duše a v relativitu času. V tejto knihe ma zaujalo, že keď sa ľudia stretli so svetelnou bytosťou (Pánom Ježišom), tak pociťovali obrovský pokoj a blaho. Dôležité pre ňu bolo, aký bol kto človek a čo urobil pre druhých ľudí – svojich blížnych, alebo širšie okolie. Či obohatil ich život, či bol užitočný, alebo či si žil len tak pre seba, prípadne robil druhým zle. Zaujímali ho tie najdrobnejšie skutky a pozitívne myšlienky. Nezaoberal sa príliš našimi veľkými gestami a efektnými projektmi, ktoré už na svete priniesli autorom slávu. Bolo pre neho dôležité, či človek v kritickej situácii okamžite, bez rozmýšľania či špekulácií, čo mu to prinesie, pomohol druhému človeku. Skutky nezištné, rozdávanie lásky.

Trpezlivosť a genialita

Genialita nie je nič iné ako väčšia schopnosť byť trpezlivý, povedal Benjamin Franklin. Trpezlivosť je umením znášať nepríjemné veci, vytrvalo venovať svoju energiu práci na dosiahnutí dôležitých cieľov. Všetci úspešní ľudia mali rozvinutú túto cnosť, ktorú Don Bosco charakterizoval takto: „Kto chce účinne pracovať, musí mať v srdci lásku a v práci trpezlivosť.“

Trpezlivosť nám pomáha prekonávať prekážky, znášať pokorenie alebo hnev. Je to vnútorný stav dozrievania k zmene a využitia času ktorý máme k našej premene. Posledná večera Stana Lajdu je dielom trpezlivého človeka. 40 rokov študuje a desať rokov maľuje kópiu obrazu Posledná večera od Leonarda da Vinci. Je to výskumná aj umelecká práca s freskou z kláštore Santa Maria delle Grazie. Tejto práci Stano Lajda venoval niekoľko tisíc hodín. Trpezlivo, centimeter po centimetri objavoval skryté detaily, farby a matematické konštrukcie Leonardovho diela, na ktorom Ježiš hovorí: „Jeden z vás ma zradí.“ Na obraze ožívajú apoštoli Bartolomej, Jakub, Ondrej, Judáš, Peter, Ján, Tomáš, Jakub starší, Filip, Matúš, Tadeáš a Šimon. Stano Lajda študuje tento obraz vyše 40 rokov, má v počítači vyše 2000 kópii a štúdii, využíva aj detailné skeny vo veľkom zväčšení na internete. Pracuje pokorne a s láskou k obrazu, ktorý od detstva nosí vo svojom srdci. Roky trpezlivej práce – bez sponzorov a maľovania iných obrazov.

Tu je stránka Stana Lajdu – www.stanolajda.eu

Stano Lajda dokončuje o Leonardovi da Vinci a jeho diele knihu. Hovorí o nej toto:

Nie je v histórii ľudstva veľa osobností, ktoré by sa svojím významom mohli rovnať s renesančným umelcom a vedcom Leonardom da Vinci. Význam jeho výskumov, objavov a zručností v odboroch mechaniky, hydrauliky, letectva, astronómie, anatómie, botaniky, architektúry, scénografie, hudby, sochárstva a predovšetkým maliarstva už za jeho života prerástol hranice rodného Talianska. Mnohokrát pritom predbehol dobu aj o štyristo rokov. Cena jeho umeleckého prínosu je nevyčísliteľná. Ako príklad môžem uviesť takmer neznámy obraz Salvator Mundi, ktorý vydražili v novembrovej aukcii za rekordnú sumu 450 miliónov dolárov, čo je niekoľkonásobne viac ako suma vynaložená za dielo iného autora. Význam a cena majstra z Vinci má teda neustále stúpajúcu tendenciu. V máji roku 2019 si celý svet vrátane Slovenska pripomenie päťsté výročie úmrtia tohto génia.

Ku kľúčovým dielam svetového umenia patrí bez pochybností Posledná večera od Leonarda da Vinci, ktorú namaľoval na stenu jedálne kláštora Santa Maria delle Grazie v Miláne. Práve do tohto diela autor zahrnul všetky svoje dovtedajšie umelecké i vedecké poznatky a práve toto dielo ho preslávilo po celej Európe a neskôr i svete. Bolo tak žiadané, že už za autorovho života vznikli desiatky jeho kópií. Do dnešných čias počet rozličných verzií Poslednej večere vzrástol na niekoľko tisíc, čím sa stala bezkonkurenčne najkopírovanejším umeleckým dielom v dejinách. Spoločne s Monou Lisou je aj najznámejším obrazom sveta. Leonardov život a dielo, no najmä fenomén Poslednej večere ma oslovil už ako desaťročného chlapca. Ako trinásťročný som vytvoril svoju prvú kópiu diela a od tých čias študujem históriu obrazu a zaoberám sa jeho zložitou a bohatou symbolikou. Aj to je možno dôvod, prečo ma niektorí novinári označili titulom žilinský alebo slovenský Leonardo. Po štúdiu reštaurovania na VŠVU som spracoval spomínanú tému ako teoretickú diplomovú prácu a v priebehu posledných desaťročí usporiadal viacero audiovizuálnych prednášok pre verejnosť, rôzne inštitúcie a spolky. Počas týchto príležitostí ma oslovili poslucháči s nápadom publikovať moje poznatky. Po viacerých úvahách som sa napokon rozhodol spracovať text formou faktografie doplnenej pasážami poviedkovej formy určený širokej verejnosti. V prvej časti knihy rozoberám komplexne život Leonarda a dobu, v ktorej žil, pohnutú históriu vzniku a osud Poslednej večere až do súčasnosti. Druhá časť je venovaná najmä podrobnému rozboru a symbolike diela. V tretej časti sa môžno okrem iného oboznámiť s Leonardovým rodokmeňom, dochovanými štúdiami k obrazu, ako aj s prehľadom najvýznamnejších kópií Poslednej večere. Spoločne s prácou na knihe som v poslednom desaťročí pracoval aj na tretinovej rekonštrukcii, dnes už zo šesťdesiatich percent zničenej maľby. Celok a najmä detaily mojej rekonštrukcie budú po prvýkrát publikované práve v tejto knihe. Okrem toho som pre knihu vytvoril i kresby portrétov takmer šesdesiatich osobností prepojených s osudom Leonarda a Poslednej večere.

Teraz mi dovoľte, aby som sa vám predstavil. Volám sa Stanislav Lajda, pochádzam zo Žiliny, vyštudoval som Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, odbor Reštaurovanie maľby. Venujem sa širokospektrálnej tvorbe vrátane voľnej maľby, knižnej ilustrácii pre deti i dospelých – ilustroval som okolo 40 titulov, karikatúre, grafike a v neposlednom rade pedagogickej činnosti – desať rokov učím kresbu na Súkromnej strednej umeleckej škole v Žiline. V rokoch 2008 – 2012 som bol nezávislým poslancom mestského zastupiteľstva v Žiline. Som podpredsedom Zboru Žilincov, ktorých úlohou je chrániť pamiatkové objekty mesta, pripomínať si a oceňovať osobnosti, vzdelávať mládež a pod. Moje monumentálne maľby sú súčasťou diorám stálej expozície Biodiverzita a Paleontológia v Národnom múzeu v Bratislave. Iné diela sú napríklad súčasťou expozíciie hradu Strečno vrátane obnoveného katafalku s rekonštruovaným telom Žofie Bosniakovej. Pri desiatkach výstav doma i v zahraničí som získal viacero ocenení. Výber z mojej tvorby je možné vidieť na internetovej stránke stanolajda.eu. V roku päťstého výročia úmrtia Leonarda da Vinci je naplánovaná prvá z cyklu putovných výstav v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne, ktorá už viackrát získala prvenstvo ako najlepšia galéria na Slovensku. Obsahom výstavy bude práve realizácia mojej rekonštrukcie Poslednej večere a luniet s erbami vojvodu Ludovica Sforzu – mecéna kláštora ako aj rekonštrukcia časti pôvodnej výzdoby interieru jedálne. Podľa mienky viacerých historikov umenia je moja rekonštrukcia najlepšia, aká do súčasnej doby vznikla. Mojím zámerom a zároveň želaním je, aby sa pripravovaná kniha stala súčasťou putovnej výstavy, na ktorú budú pozvaní významní hostia nielen od nás, ale aj zo zahraničia. V tom istom čase oslavujem aj ja svoje šesdesiate narodeniny a kniha bude vyvrcholením mojej celoživotnej snahy ukázať svetu čo možno najvernejšiu podobu z prevažnej časti už zničeného diela.

V období Leonardovho okrúhleho výročia budú mnohé svetové vydavateľstvá publikovať množstvo titulov prezentovaných na svetových knižných veľtrhoch. Je výzvou, aby sme aj my na Slovensku obstáli v silnej konkurencii a nevydávali len preberané tituly, s častokrát veľmi všeobecnými a chronicky známymi údajmi. Práve preto som ponúkol vydavateľstvu Artforum svoj rukopis obsiahleho a originálneho diela – cca 300 písaných strán. Vydavateľstvo Artforum patrí dlhé roky k záruke navyššej kvality a profesionality v oblasti knižnej tvorby u nás. Poctivá práca a perfekcionizmus sú aj mojím zámerom a preto som presvedčený o úspešnosti spoločného projektu.

Súčasťou knihy s pracovným titulom „Klenot Milánskeho kláštora“ má byť prevažne farebný fotomateriál a pre niektoré reprodukcie bude nutné odkúpiť v zahraničí autorské práva, čím sa vydanie značne predraží. Obraciam sa preto na vás s prosbou o podporu unikátnej a reprezentatívnej knihy, v ktorej sú prvýkrát publikované aj niektoré odhalenia symboliky obrazu, ktoré budú prekvapením nielen pre milovníkov umenia, ale najmä pre historikov zaoberajúcich sa životom a dielom majstra Leonarda. Nové zistenia budú na rozdiel od  konšpirácií doložené dôkazovým materiálom.

Svojím finančným príspevkom podporíte nielen snahu doposiaľ jediného (!) slovenského autora zaoberajúceho sa životom a tvorbou Leonarda, ale vyjadríte aj svoj osobný hold jednému z najväčších velikánov ľudstva.  Rovnako si ocením vašu snahu osloviť aj iné inštitúcie ochotné v tejto veci pomôcť. Štedrému darcovi bude v knihe vyjadrená vďaka, uverejnené jeho meno alebo logo inštitúcie v poradí podľa výšky sponzorského daru. Okrem toho bude čestným hosťom výstavy a bude mu podarovaná autorom podpísaná kniha. Spoločne s týmto listom vám posielam aj zmluvu na sponzorský dar s číslom účtu vydavateľstva. Všetky otázky a pripomienky adresujte buď na moju mailovú adresu stanolajda@gmail.com, alebo  priamo na adresu vydavateľstva Artforum Bratislava – vydavatel@artforum.sk. V prípade záujmu vám môžem preposlať detail z mojej rekonštrukcie, prípadne niektorú kapitolu z pripravovanej knihy.

Veľmi sa teším na budúci rok, obraz a knihu Stana Lajdu. Podporím tento projekt a ak môžete, podporte ho aj vy. Nie je veľa ľudí, ktorí by tvorili s takou trpezlivosťou, pokorou, láskou a vierou.

A tu som Stankovi ukradol pár jeho diel:

Ilustrácia s jeho autoportrétom do mojej knihy Povolanie

Ilustrácia do knihy Oblačné rozprávky

Dobrý pastier

Bez Teba, s Tebou a bez nas

Prvá verzia Mony Lisy, keď Leonardo zistil, že menej je viac

Alexander Dubček

Róbert Bezák

Stano Lajda pred svojim celoživotným dielom

Americká strelnica