21. októbra 2018

Obor sa zobudil

Keď sa povie Čína, mnohých ľudí napadnú povrchné stereotypy. Sme v Číne a poznávame ju trochu hlbšie – cez stretnutia s domorodcami, prírodou a históriou. „Čína je spiaci obor. Nechajte ho spať, lebo keď sa zobudí, zatrasie svetom,“ povedal Napoleon Bonaparte. Sme v Číne a vidíme obra, ktorý sa zobudil. Čínske mestá, ktoré som videl (Xian, Chengdu, Kunming, Mengshu, Weishan, Dali, Shaxi), sú lepšie vybudované ako väčšina západných miest – nové cesty, zeleň, moderné metro, rýchly internet, mobilné platby v obchodoch, zdieľané bicykle cez QR kódy, elektromobily, moderné hotely a obchody. Aj keď sa presúvame na vidiek a do odľahlejších oblastí, vidíme obrovské a moderné letiská, diaľnice, tunely, mosty, piliere, na ktorých sa stavajú vysokorýchlostné železničné trate pre rýchlosti 300 – 400 km/hod, ale čínski vývojári hovoria o rýchlostiach 600, 1000 a budúcnosti až 4000 km/hod. Sieť rýchlovlakov, ktorá sa buduje necelých desať rokov už má takmer 20 tisíc km a veľmi rýchlo rastie. Cieľom je 80 tisíc kilometrov tratí pre rýchlovlaky. Diaľnice v Číne už presiahli dĺžku 85 tisíc kilometrov. Aký rozdiel medzi Slovenskom, ktoré nevie dokončiť diaľnicu do Košíc a jazdia u nás poruchové a meškajúce vlaky na infraštruktúre, kde sa investičný dlh odhaduje na stovky miliónov eur. Dediny sú v Číne iné ako mestá, ale vidieť v nich výstavbu nových budov, podporu turizmu, parky, pekne upravené a obrobené polia.

Celkovo pôsobí na mňa Čína, ako keby nepatrila do Ázie – nové autá a cesty, luxusný tovar v obchodoch, nikde nevidím visiace chumáče káblov, jamy a odpady vedľa cesty, ani otravujúcich pouličných predavačov. Čína dala svetu papier, čaj, hodváb, porcelán, seizmograf, kompas, strelný prach, alkohol, tlač, zubnú kefku, vidličku a dnes je znova najväčšou ekonomikou sveta. Sedeli sme s majiteľom nášho hotela Linden Centre Brianom Lindenom, ktorý v Číne úspešne podniká, rekonštruuje staré domy na hotely. Hovoril o Číne ako o zázraku, kde pred 30 rokmi bolo 95% obyvateľstva pod hranicou biedy podľa Svetovej obchodnej organizácie a dnes je v tomto pásme chudoby iba 5% obyvateľstva a toto číslo bude za pár rokov nula. Pribudlo však aj veľa extrémne bohatých ľudí a Čína už nepotrebuje kopírovať európske technológie – kupuje si celé firmy aj s ich vývojovými centrami.

Internet je tu rýchly a s veľkou kapacitou, pretože v ňom museli od začiatku prenášať svoje zložité obrázkové znaky. Všade sa používajú QR kódy, nestretnete Číňana bez mobilného telefónu, cez ktoré riešia všetko. V Šanghaji vám donesú domov jedlo z reštaurácie alebo suroviny na prípravu obeda do 30 minút – motorkári riadení a zásobovaní automatizovanými systémami s umelou inteligenciou. Alibaba používa technológie, ktoré konkurujú Amazonu. Silu mobilných aplikácii sme zažili aj my. Keď nám, pri čakaní na odlet, zrušili let pre nepriaznivé počasie v cieľovej stanici, náš sprievodca Pavel Dvořák, všetko vybavil mobilom za pár minút – dva prelety pre 10 ľudí aj s prespaním v hoteli neďaleko letiska a presmerovaním nášho mikrobusu.

Ochutnávame pestré jedlá, rôzne ovocia a zeleniny, ktorých názvy nepoznáme. Vidíme aj zaujímavé zvyky – napríklad čističov uší na uliciach Chengdu, alebo mužov, ktorí chodia ráno venčiť vtáčikov do parku vo Weishane. V mikrobuse pri presunoch počúvame audioknihy o čínskej histórii a Pavlove skúsenosti z takmer 10 ročného života v Číne. A zbavujeme sa povrchných stereotypov v názoroch na túto pestrú krajinu s rôznymi kultúrami. Myslím si, že Čínsky obor ide dopredu vďaka motivácii učiť sa a schopnosti tvrdo pracovať, ktoré sú spojené s rýchlym preberaním (aj kopírovaním) nových technológií bez toho, aby ich brzdila stará infraštruktúra. Obdivuhodná je aj rýchlosť a rozsah s akou zmeny prebiehajú – ľudia, ktorí sa po roku vracajú na rovnaké miesta vidia obrovské zmeny. Kopírovanie je súčasťou kultúry. Boli sme v dielni majstra, ktorý maľuje bambusy. Nevymýšľa nové motívy, ale snaží sa čo najlepšie prekresľovať staré. A tak to robia aj ďalší – jeden maľuje bambusy, druhý lotosové kvety a tretí napríklad rieku.

Čína rieši v posledných rokoch aj problémy, ktorými je známa – korupciu, znečisťovanie životného prostredia a porušovanie autorských práv. Masívne sa investuje do ekologickej výroby a obmedzujú sa emisie, za posledné roky bolo odsúdených údajne až 2 milióny politikov za korupciu (tzv. program „tigre a muchy“ sa týkal vysokých aj nižších funkcionárov, u nás stále nič – len malé mušky), zmenili sa zákony o vymožiteľnosti autorských práv a spúšťajú sa procesy k patentovo právnym sporom. Číňania rozumejú novým trendom – podporujú vedu, výskum, inovácie, automatizáciu a podnikanie. Vedia, že ich dominancia vo výrobe pre celý svet končí a tak presúvajú jednoduchšie a neekologické výrobné kapacity do juhovýchodnej Ázie a kupujú výrobné kapacity v Európe. Americké sociálne siete od Čínanov kopírujú niektoré aplikácie Live Streaming a WeChat. Čínsky „Uber“ – Didi Chuxing Technology poskytuje viac možností ako americký. Čína potrebuje veľa elektrickej energie a stáva sa veľmocou v oblasti čistých zdrojov a elektromobility. Pavel má ženu Číňanku a hovorí, že v matematike zvládajú na základnej škole to, čo naši stredoškoláci. A sú motivovaní učiť sa.

Číňania majú aj zaujímavú históriu – Čínsky štát fungoval už 1700 rokov pred našim letopočtom a dynastia Sia údajne až 2500. Poslednou ríšou bola dynastia Čching a novodobá Čínska republika vznikla v roku 1912. Celé dejiny sa v Číne vládne cisárskym spôsobom neobmedzeného vládcu, ktorý nahrádzal ľuďom boha. Konfuciáni filozofovali o pevných štruktúrach a pravidlách organizácie spoločnosti a života a Taoisti im oponovali tým, že všetko v prírode sa mení a podlieha vyšším princípom. Obyčajní ľudia veľa trpeli – nielen vo vojnách s Mongolmi, Britmi, Francúzmi alebo Japoncami, ale hlavne medzi sebou navzájom a pod experimentmi Mao Ce-tunga, ktoré údajne pripravili o život až 78 miliónov ľudí.

Vidíme v Číne pracovitých ľudí, poriadok, najmodernejšie technológie, ktoré ešte trochu predbiehajú schopnosti ľudí (vymeniť peniaze v banke bol celkom zložitý problém). Čína je obor, akého si mnohí ľudia ani nevedia predstaviť – najväčšia ekonomika sveta, prebúdzajúce sa centrum inovácií. Už to nie je výrobňa sveta s lacnou pracovnou silou, ale vývojovo – technologické centrum. Nie je to rozvojová krajina. V porovnaní s Čínou je dnes rozvojovou krajinou Slovensko – vzdelanosťou, ekonomikou aj technológiami.