František Krištof Veselý spieva v jednej piesni, že človek môže byť blažený len bez ženy. Asi mal svoju skúsenosť a ja mám zase svoju. Keď som býval v Rosine, susedky občas zazerali na moju ženu Milenu. Pri požiadavke na manžela, aby porúbal drevo alebo opravil plot, chlapi ukázali na moju manželku a povedali – „Nevymýšľaj, pozri sa na ňu, čo všetko zvládne.“ Niekedy mám pocit, že schopnosti ženy sú obrazom lenivosti jej manžela.

Pred pár mesiacmi sme mali pracovné stretnutie v dizajnérskom ateliér Martina Tvarůžka v Brne. Norovi a Ferovi, chlapcom z firmy Embraco, som navrhol, že nemusia spať v hoteli, Využili sme náš dom na Morave. Noro sa k nám pripojil až večer, ale s Ferkom sme cestovali už zo Žiliny. Rozhodli sme sa, že nepôjdeme do reštaurácie, ale uvaríme si večeru sami. Feri mi povedal, že robieva výborné jedlo z krkovičky, ja som sa podujal, že zaistím zeleninu z našej záhrady. Kúpili sme si krkovičku a išli sme spolu variť. Zrazu sme mali obaja mobily na ušiach a naše rozhovory s manželkami vyzerali približne takto: „Miláčik, prosím ťa, ako robievame tú krkovičku na horčici, “ telefonoval Ferko. Milena, kde máme, prosím ťa, uloženú cibuľu, cesnak a ďalšiu zeleninu?“ Nakoniec sme to s horúcou linkou, ako vždy, zvládli. Ale uvedomil som si, ako radi preháňame svoje schopnosti a akí bezbranní sme niekedy bez svojich žien.

Ja by som na mieste pána Veselého radšej spieval: „bez ženy som totálne stratený.“ Len to musím spievať potichu. Pred mojou ženou by som to nikdy nepriznal. Tak si to zhrňme. Dievčatá vraj zlepšujú výsledky v škole u spolužiakov. Dokazuje to výskum a spomínam si, ako som chcel cez štúdijné výsledky kedysi baliť svoje spolužiačky. Bolo to dávno. Ženy povzbudzujú aj v športových výkonoch. Vidím často na bicykli chlapa, ako ťahá na kopec a za ním utrápená žena. Vlečie sa za nim,  aby ho tam hore mohla chváliť a fotografovať.

Ženy nás povzbudzujú v práci – empatickým šéfkam sa pokúšame priniesť výsledky a manželkám kupujeme šperky, šaty a dovolenky. A potom vidím starých mužov, o ktorých sa babky trpezlivo starajú alebo im zapaľujú sviečky na hroboch. Tak nech mi niekto povie, že môže byť blažený bez ženy. Na chvíľu áno – máme svoje tajné skrýše, kde sa pred nimi ukrývame do ticha, kde sa môžeme znovu hrať tak, ako kedysi, keď sme boli malí. Dnes sme už väčší a starší, ale sme stále deti – priznajme si to. A naše manželky, sú naše druhé mamy. Oni nás poznajú nás lepšie ako Google s Amazonom dokopy.

Už dávno bývam vo Varíne a spomínam na starkú, v ktorej dome na Kamencoch bývam. Čo všetko vedela urobiť v záhrade, na poli, v maštali a v zime za krosnami, pri kolovrátku alebo v kuchyni. Starý otec nás zobral ku stolu – môjho otca a mňa, malého chlapca. A ukazoval nám, aký pozemok plánuje prikúpiť. Ale starká bola skutočná podnikateľka, ktorá na pozemku pracovala. Tak ako Milena s babičkou na našej moravskej záhrade. Tak nech mi nikto nerozpráva, že bez ženy by mohol byť niekto blažený. Tento svet by bez nich zanikol. A my muži tiež.

1