Chodíme práve po Peru a obdivujeme stopy kultúr, ktoré sa na tomto území začali rodiť už 11 tisíc rokov pred Kristom. Najstaršia peruánska kultúra Norte Chico tu bola 3000 rokov pred Kristom a neskôr sa rozvíjali ďalšie. V 15 storočí vznikla silná ríša Inkov. Podobne to bolo v iných regiónoch sveta – vzostupy a pády, striedanie prosperity, kolapsov a regenerácie. Inkovia mali hierarchiu a „tí dole“ museli tvrdo pracovať na vrchnosť. Potom prišli a drancovali Španieli. Zaviedli tretinový systém – z toho, čo ľudia vyprodukovali museli dať tretinu vrchnosti, tretinu cirkvi a tretina zostala im. Skoro ako u nás – len cirkev nahradili oligarchovia a vrchnosť podvodníci. V Peru práve vrcholí kampaň na prezidentské voľby. Šancu vraj má Keiko, ktorej meno a portréty sú všade. Jej hlavným súperom Guzmánovi a Akuňovi zrušil súd kandidatúru. Keiko má však tiež niečo na rováši a súd rieši aj ju. Nakoniec nebude koho voliť. Otec Keiko Fujimori tu prezidentoval dosť dlho, nakoniec však skončil vo väzení, z ktorého už asi nevyjde. Prezident Humala, ktorý práve odchádza, je asi tiež dobrý vtáčik. V parlamente vraj narýchlo chystajú zákon, aby nemohol po voľbách utiecť za svojimi „našetrenými“ peniazmi v zahraničí. Niečo podobné budeme potrebovať aj u nás, len okruh kandidátov na „zadržanie a zmrazenie majetkov“ bude oveľa väčší. Vychutnávame si krásne Andy, miesta, kde je vraj koncentrovaná silná energia Zeme i Neba. Obdivujeme ľudí, ktorí si vedia ešte dôležité veci pre život vyprodukovať sami. Sledoval som pri práci šikovných mužov aj ženy. Vedia využiť všetko z prírody – vlnu z alpaky, z rastliniek robia prírodné farbivá a šampóny, liečivá a množstvo ďalších vecí. Títo ľudia majú oveľa väčšie znalosti ako tí, ktorými menami sú pomaľované steny domov pred voľbami.

Po peknej túre sa večer pozriem domov, na Slovákov, ktorých rozzúrili dvaja komici – Zradovan Polepetko a Béla Luhár. Ani neviem, koho mám viac ľutovať – nahnevaných voličov alebo tých dvoch mužov, ktorí stratili tvár. A prečo sa vlastne ľudia hnevajú? V posledných týždňoch sa jasne ukázalo, že ľudia na Slovensku chcú zásadnú zmenu a zúčtovanie so zlodejmi. Za pár dní sa pred celým národom ukázalo kto je kto – bábky aj ich režiséri, systémové strany, ktoré majú jasný biznis model s oligarchami a nesystémové strany, ktoré sa to ešte nenaučili. Máme za sebou putovanie v krásnej prírode, kde vidíme pozostatky obrovskej ríše Inkov. To, čo sa odohráva na Slovensku je len krátka a bezvýznamná epizóda v dejinách. Nestrieľa sa pri nej a neodtínajú sa hlavy. Tak prečo toľko kriku? Zlodejíčkov napokon ľudia vyženú a niektorých možno aj zatvoria. A prídu noví, ktorí sa remeslo „systémových“ strán rýchlo naučia. A tak dookola. Vždy to tak vo svete bolo, v každej krajine sa opakuje už tisíce rokov rovnaké divadlo. Tým hore zachutí moc, upadnú dobré mravy a ríša zla sa zrúti. Dávať občanom chlieb, hry, ihriská, hasičské autá a omrvinky z lúpeží už nestačí. Zdá sa mi, že ľudia sú stále citlivejší na porušovanie morálky a sú aj lepšie informovaní ako kedysi. Vzostupy a  kolapsy spoločností budú prebiehať v kratších cykloch.

Starí Inkovia, vraj mali tri zásady vedenia spoločenstiev svojej veľkej ríše – nebyť lenivý, nekradnúť a neklamať. Som presvedčený, že pre dlhodobé fungovanie firmy alebo spoločnosti je morálka dôležitejšia ako iba ekonomické výsledky. Už pri výbere ľudí do pozícii vo firme je dôležitejší ich charakter a integrita, ako znalosti, ktoré sa dajú doučiť. Mnohé režimy v histórii priniesli ľuďom prosperitu ale aj pády, lebo neboli postavené na pevných základoch. Mnohé vedenia firiem a vlády štátov si definujú ekonomické ciele, ale v ich konaní chýba často morálka. Benedikt XVI vo svojej poslednej knihe hovorí: „milosrdenstvo je jedinou pravou a poslednou účinnou reakciou na moc zla. Jedine tam, kde je milosrdenstvo, sa končí krutosť, zlo a násilie.“

Obdivujem obrovské kamene, ich opracovanie a stavebný um starých Inkov. Predstavte si, že nepoznali koleso, železo, kone a nemali ani písmo. A postavili také nádherné mestá vo vysokých horách. Kamene stoja, mnohé nedokázali presunúť na svoje stavby ani španielski dobyvatelia. Navštívili sme školu v dedinke v Andách. Vedú deti k rešpektu, pochopeniu prírody a sveta, pestovaniu plodín a výrobe rôznych predmetov, hudbe a tradíciám svojho regiónu. Chcú postaviť svoju spoločnosť na pevné základy. Aj Slovensko bude potrebovať dokončiť to, čo sa začalo v roku 1989. Posledné týždne ukázali, že pád „tých hore“ bude asi oveľa rýchlejší ako sme si mysleli. A možno bude treba pre nich pripraviť podobné rezorty ako má pán Fujimori v Peru. Aby sa kajali a dostali milosrdenstvo.

1