Pozdravujem vás z Afriky. Kedysi sme organizovali European, USA, Japan a China study tours. Práve sme na Inovato Africa study tour – niektorí zakladatelia siete Inovato. Pozorujeme prírodu a život a diskutujeme o rôznych témach – stratégia, udržateľnosť, reziliencia alebo Baťa. Majú tu nádherné rezervácie a národné parky plné zvierat. Nemajú Tarabu a Huliaka.

V Afrike si často spomeniem aj na môjho učiteľa Milana Zelného. Po návrate domov budem mať v Žiline a v Prahe semináre s jeho lekciami. Kedysi Milan definoval rezilienciu takto: „Resilience je asi 500 let starý výraz, popisující schopnost návratu do původního stavu (u neživých materiálů a konstrukcí), schopnost překonávat krizové podmínky (u živých organismů), nebo obecněji, schopnost systému vyrovnávat a přizpůsobovat se změně. Jde tedy o schopnost adaptace individua nebo skupiny ke stresujícím podmínkám života.“

Pri pozorovaní africkej prírody mám vždy pocit veľkého pokoja. Príroda a živé organizmy v nej sa nikam neponáhľajú a všetko stihnú. Živé organizmy, na rozdiel od strojov a mechanických systémov, nemajú nikdy cieľový stav, nikdy nie sú hotové a dokončené, rozvíjajú sa v evolučnom vývoji. V Etiópii našli našu predchodkyňu Lucy z rodu australopitekov, ktorá tu žila pred 3,7 miliónmi rokov a mala mozog okolo 450 centimetrov kubických. Potom prišli pred 1,7 milónmi rokov homo habilis s mozgom 600 centometrov kubických a pred 1,1 miliónmi rokov homo erectus s mozgom 900 centimetrov kubických. Pred 400 tisíc rokmi sa objavuje homo sapiens s mozgom, ako máme my – 1400 centimetrov kubických. Bola to dlhá a nie priama cesta. Boli na nej mnohé ľudské druhy, ale zostal iba jeden – homo sapiens. Milióny rokov evolúcie a iba pred približne 10 tisíc rokmi sa začali diať veľké veci – inovácie, ktoré všetko zmenili.

Ekonómovia Richard Lipsey a Kenneth Carlaw tvrdia, že v histórii existovalo iba 24 technológií, ktoré možno klasifikovať ako technológiu všeobecného použitia – General Purpose Technology, ktoré transformovali svet. Tu sú:

Jazyk, oblečenie, využívanie ohňa, keramika, zbrane s hrotom (viac ako 10000 pnl), domestikácia rastlín a zvierat (9000 – 8000 pnl), tavenie rudy (8000 – 7000 pnl), peniaze (9000 – 6000 pnl), koleso (4000-3000 pnl), písanie (3400 – 3200 pnl), bronz (2800 pnl), oceľ (1200 pnl), vodné koleso (ranný stredovek), trojsťažňová plachetnica (15. storočie), tlač (16. storočie), fabrika, parný stroj (neskoré 18. storočie), železnica, parník, spaľovací motor, elektrina (19. storočie), automobil, lietadlo, hromadná výroba, počítač, štíhla výroba, internet, biotechnológie (20. storočie), nanotechnológie (21. storočie). Je možné, že čoskoro sem pribudnú ďalšie technológie – napr. syntetická biológia alebo umelá inteligencia. Ľudia zapli turbo a začali urýchľovať evolúciu. Možno, že vznikne homo augmentovaný – človek, ktorého schopnosti rozšíria technológie, alebo človek geneticky preprogramovaný s podporou CRISP technológií.

Milan Zelený napísal:

„Vše živé se rodí do skupin (roje, smečky, kmene, společnosti, atp.), každý jedinec začíná jako člen skupiny, jako součást sebeorganizované sítě společenství. Přežití nezávisí jen na vlastnostech jedince, ale hlavně na ochranných a kulturních kvalitách skupiny. Přirozený výběr eliminuje především skupiny a teprve skrze skupiny i své neadaptabilní jedince.

Jedinec není přímo vystaven vlivu, nárokům a hrozbám vnějšího okolí, ale pouze nepřímo a postupně, tj. skrze vnitřní prostředí své skupiny. Jedinec tak poznává okolní svět skrze „clonu“ akumulovaných znalostí a ochranných opatření skupiny. Mnohé druhy své vnitřní prostředí úspěšně vytvářejí (hráze, hnízda, úkryty, přístřešky, díry, atp.), obzvláště pak lidský druh, který přetváří své prostředí stále rychleji a výrazněji.

Proč a jak se lidský druh tak výrazně odpojil od všech ostatních druhů, dokonce i od blízce příbuzných primátů? Lidská adaptace k okolnímu prostředí je a vždy byla velmi pružná, téměř dokonalá a významně resilientní. Dodnes nacházíme izolované kmeny, které jsou po celá tisíciletí v harmonickém souladu se svým často náročným a komplikovaným prostředím.

Odpověď je prostá: lidé se, více než kterékoliv jiné druhy, nepřizpůsobují změnám přírodního prostředí, ale sami vytvářejí, své vlastní prostředí, kterému se pak musí přizpůsobovat oni. Toto „umělé“ prostředí, vytvořené, vystavěné a modifikované, ovlivňuje chování lidí tak, že umožňuje a stimuluje tvorbu prostředí ještě složitějšího a stále rychleji se měnícího. Původně umělé prostředí se tak pro lidi stává stále „přirozenější“ a tvoří tak jakousi bariéru a odstínění od primárního prostředí přírodního. Komplexita, náročnost a priorita umělého prostředí však akceleruje ve svém vývoji a vyžaduje tak od následných generací stále rychlejší, stejně akcelerující adaptaci.

Človek sa teda neprispôsobuje prostrediu, ale vytvára si prostredie vlastné a mení ho obrovskou rýchlosťou, s ktorou má on sám, jeho tvorca, problém držať krok. Zdá sa mi, že z človeka vzpriameného a rozumného, sme vytvorili človeka zhrbeného a mľandravého. A aby sme boli spravodliví k ostatným živočíchom treba povedať, že zvieratá žiadne zverstvá nepáchajú. To iba ľudia, ktorí si hovoria „rozumní.“ Po tomto videu som prestal kupovať moje obľúbené pribináčiky.

Táto turbo evolúcia, ktorej motorom sa stáva človek, ktorý vyhubil všetky príbuzné vetvy svojho druhu, začína byť znepokojivá. Je preto dobré niekedy iba pozorovať prírodu a nikam sa neponáhľať. Dobré je pomodliť sa k Stvoriteľovi evolúcie, aby sme boli v súlade s jeho plánmi a princípmi. Aj o týchto veciach budeme hovoriť po mojom návrate na našom seminári v Lukovom Dvore.

Stretneme sa v Dar es Salaam aj s našimi partnermi z Tanzánie, s ktorými už niekoľko mesiacov komunikujeme o možnej spolupráci s našou sieťou Inovato. V piatok večer sme sa pridali k ľuďom na Slovensku malým osemčlenným „zhromaždením“ v Ngorongoro. V evolúcii idú dopredu najschopnejší, v politike ľudia schopní všetkého.

25