Pomáhajú!?

Štát pomáha kde sa dá a politici si píšu na plagáty, že „robia pre ľudí.“ Veru tak, ak ich sponzori a zlodeji v zákulisí sú ľudia. V rádiu bežia nudné reklamy, v ktorých sa spomínajú akési európske fondy a veľa cudzích slov. Ako keby niekde v Bruseli vyrábali peniaze a my sme si za ne mohli budovať svoje rodiny, firmy a obce. Lenže je to naopak a aj tá reklama príživníkov z EU kancelárii je z daní obyčajných ľudí. Všimnite si, že keď niekto začne rozprávať o pomáhaní, tak často plánuje pomáhať iba sebe. Potrebuje nejaký objekt pomoci – cigáňov, podnikateľov alebo chudobných ľudí. Nedávno mi hovorili podnikatelia z jedného mesta na východnom Slovensku, že miestna „mafia“ sa vozí na luxusných autách a helikoptérach. Bránia tomu, aby do mesta prišiel nejaký investor a ich agentúry „pomáhajú“ nezamestnaným ľuďom. Predávajú a prenajímajú ich ako „ľudské zdroje“ na prácu v zahraničí.

Nedávno chytráci zo zbytočnej štátnej agentúry, urobili konferenciu za 1,4 milióna eur a určite niekomu pomohli, len nie skutočným podnikateľom na Slovensku. Rôzne inštitúcie už desaťročia „pomáhajú“ sa stovky miliárd dolárov v chudobných krajinách. Inštitúcie rastú a krajiny, v ktorých pomáhajú sú stále chudobnejšie. Ak niekto dovezie do chudobných krajín produkty alebo potraviny zadarmo, tak často zničí miestnych podnikateľov alebo pestovateľov a dlhodobo spôsobí ešte väčšie škody ako predtým. Na Slovensku sme vraj v posledných rokoch napísali 19 stratégii na riešenie rómskej problematiky, minuli množstvo peňazí na preškolenie rómskych žien za kaderníčky alebo prácu s internetom, ale reálne sme ich skutočné problémy nevyriešili. Neschopní politici rozprávajú v Bruseli nezmysly o otvorených bránach a utečencoch, ale nepremýšľajú nad tým, kde budú ich deti chodiť do školy, kde budú bývať a pracovať ich rodičia, ako sa zapoja do spoločnosti. Najskôr kritizovali ploty na hraniciach, nakoniec ich začnú stavať sami, ale nebudú ich volať plotmi. Títo blázni majú v rukách moc v Európskej únii, spoločenstve, z ktorého by bolo dobré utiecť čím skôr. Tieto neschopné figúrky sa správajú ako malé deti a spôsobujú ešte väčšie utrpenie ľudí, ktorí sa v márnej nádeji vybrali na ďalekú cestu. O tom ako nám politici a ekonómovia „pomáhajú“ na ceste k ďalším krízam a kolapsom píše vo svojej novej knihe Jurko Karpiš. V novom roku s nim budem robiť na túto tému spoločný seminár, prihláste sa už dnes, bude to zaujímavá debata.

Lekári a výrobcovia liekov by tiež mali pomáhať. Niekedy je otázne komu. Chlapa s neznesiteľnými bolesťami objednajú na dôležité vyšetrenie za niekoľko mesiacov. Po príhovore u sestričky je nakoniec vyšetrenie možné takmer okamžite a bez problémov. V istej nemocnici by mohli vyšetriť dvojnásobný počet čakajúcich ľudí, ale nevyšetria, pretože tam majú otrasnú organizáciu práce. Hlavným opatrením po našej analýze bol zákaz zverejnenia výsledkov. Kde sa podel súcit a sľub pomáhať chorým a uboleným ľuďom? Prečo títo cynici v bielych plášťoch dokážu rozprávať iba o peniazoch? Profesor Gunter Frank vo svojej knihe Škodlivá medicína píše: „Účinnosť liečebných postupov sa potvrdzuje pomocou štatisticky bezcenných štúdií, ktoré túto účinnosť ani posúdiť nemôžu. Miliónkrát sa podporujú bezcenné alebo dokonca škodlivé liečby, naproti tomu lepšie liečby sa potláčajú.“

Poznám aj bývalých lesníkov, ktorí mali pomáhať prírode a pomáhajú sebe – stali sa z nich drevorubači a obchodníci s drevom. Podobne ako mafia bývalých aj súčasných pracovníkov v zdravotníctve, ktorí bezočivo okrádajú svojich pacientov, nemocnice a vlastne aj každého, kto platí nemocenské poistenie a dane. Aj oni „robia pre ľudí“ – kamarátov a svojich rodinných príslušníkov.

Sú ľudia, ktorí radi rozprávajú o pomoci, prezentujú svoje „sociálne inovácie“ a vyberajú na ne peniaze. A sú aj takí, ktorí jednoducho pomáhajú a vôbec nemajú potrebu svojej propagácie.

Ale buďme pozitívni. Sú aj svetlé prípady. Väzni v Rumunsku vraj s pomocou chudobných učiteľov napísali za rok vyše 150 kníh. Zákon v tejto krajine umožňuje skracovať inovátorom, autorom kníh a patentov dĺžku trestu. V Rusku zase havaroval kamión s vodkou a ľudia pomáhali zachrániť tento vzácny náklad. Pri pátraní po ňom vraj zostali nezvestní aj policajti.

Takže pozor na šialencov, ktorí nám chcú pomáhať. Niektorí z nich veria, že nám pomáhajú – starajú sa o správne rozmery uhoriek, zdravotnú službu na našich pracoviskách, úsporné žiarovky, majonézu bez tuku, po svojom definujú „rovnoprávnosť a rodiny.“

V Nórsku „pomáhajú“ deťom tak, že ich berú od vlastných rodičov. V Belgicku a ďalších krajinách EU začínajú ochraňovať deti v školách pred náboženskými symbolmi. Na Slovensku pomáhajú bohatým firmám z peňazí chudobných ľudí. Do Nemecka lákajú utečencov na „Oktoberfest“ ale ich čaká na ceste niečo úplne iné. Američania už roky „pomáhajú“ na celom svete. Postup je asi taký, ako keby vám podpálili dom, pri úteku vám hodili balíček a na mieste domu si potom postavili svoju základňu. Aj Rusi pomáhajú kde sa dá – najradšej s tankami, raketami a bombami.

Mnohí na „pomoci“ zarábajú, iní si robia reklamu a sú aj pomáhači, ktorí vás svojim páchaním dobra úplne zničia. Mám rád ľudí, ktorí pomáhajú. Najlepší sú tí, o ktorých to vôbec nevieme. Každý z nás občas potrebuje pomoc. Spoľahlivá linka pomoci, ktorá funguje 24 hodín je táto: „Bože, príď mi na pomoc; Pane, ponáhľaj sa mi pomáhať.“