Prečo?

Vidím firmu, ktorej sa po dlhých rokoch začína dariť, ale ľudia sú preťažení a práca sa im sype medzi rukami. Tlak na výsledky je obrovský, ale pracovníci nachádzajú v práci namiesto potešenia a zmyslu iba frustráciu a stres. Prečo? Sú výrobky a finančné výsledky dôležitejšie ako ľudia, ktorí ich vytvárajú? Podobne sa niektoré firmy správajú k svojim zákazníkom – zneužívajú svoje postavenie alebo ich jednoducho podvádzajú. Na druhej strane sú obchodné reťazce a veľkí hráči, ktorí často tlačia svojich dodávateľov k podmienkam, ktoré sú neférové a pripomínajú výpalníkov. V knihe Levitikus v kapitole 19 hovorí Pán Mojžišovi: „Neutláčaj a neokrádaj svojho blížneho! Mzda robotníka nech neostáva v tvojich rukách do druhého rána!“ Prečo sme povýšili peniaze a zisky nad človeka a prírodu?

Hovoríme o krízach a kolapsoch, ale sú to iba očistné mechanizmy, ktoré prepukli preto, lebo sme ignorovali signály systému, ktorý sa bránil a my sme nezmenili svoje správanie. „Vyspelý západ“ dlhé roky drancoval krajiny, ktoré sa po čase osamostatnili od svojich kolonizátorov. Aj napriek tomu, chcú títo „vyspelí,“ stále poúčať ostatných o tom, čo je demokracia, kultúra a ako sa má žiť. Rozvracajú im krajiny a keď utrápené obyvateľstvo uteká z vlastných domovov, tak vymýšľajú ako ho zastaviť a vrátiť spať. Prečo?

V Evanjeliu podľa Matúša sa píše: Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ Mt 25, 34 – 36.

Sme iba správcovia bohatstva na tomto svete, nič nám nepatrí a nič si so sebou nezoberieme na druhý svet – okrem toho, dobrého alebo zlého, čo sme urobili. Každé porušovanie princípov tohto sveta, ignorovanie signálov a spätných väzieb, nerovnováha a napätie sa raz v prírode a spoločností vyrovnajú. Niekedy pritom zažívame „plač a škrípanie zubov.“

Vo firmách dnes máme prepracované systémy strategického riadenia. Každý vie, čo treba dosiahnuť a ako. Často sú tieto ciele podriadené rastu, ziskom a bohatstvu. Zabúdame však na jednu dôležitú otázku – prečo? Základný princíp inovácie je, zvyšovanie úžitku a redukovanie škodlivých funkcii. Inými slovami – inováciou zlepšujeme seba (odstraňujeme zlozvyky a rozvíjame pozitívne návyky a znalosti), svoje okolie a svet. Dôležité otázky pri inováciách teda nie sú – čo, koľko, kde, kedy alebo ako. Základná otázka je – prečo?

Vo výrobe zastavujeme linky a procesy pri abnormalitách. Ale kto zastaví nás? Sedel som nedávno s  manažérom z veľkého koncernu. Snažia sa získať mladých, vzdelaných a talentovaných ľudí a vytvárajú pre nich rôzne kariérne plány a bonusy. Bol veľmi prekvapený, z toho, že dnešní mladí sú akýsi iní – jeden hovorí, že chce sadiť stromy, druhý chce pracovať v komunitnej záhrade a ďalší chcú pomáhať opusteným deťom alebo inak opravovať poškodený svet. Zdá sa, že aspoň niektorí mladí si už uvedomujú, že kariéra, auto alebo peniaze, nie sú viac, ako riešenie problémov v našom okolí, robenie vecí, ktoré majú zmysel, normálny život, čas na rodinu, deti a hľadanie svojho poslania. Dúfajme, že ich nezmeníme a nevtiahneme do nášho sveta workoholizmu, produktivity a nekonečného rastu. Cieľom nášho snaženia predsa nemôže byť produkovanie vecí a peňazí, ale spoločnosť, kde sú ľudia zdraví, spokojní, žijú kvalitný život, môžu uplatniť svoj talent a nachádzajú šťastie a zmysel v tom, čomu sa venujú.

Sedel som včera s Jankom Šlinským a priateľmi na farme Agrokruh pri Senci. Diskutovali sme o cieľoch družstva, ktoré zakladáme a stretnutí s partnermi, ktoré pripravujeme na 29. augusta. Niektorí ľudia sa čudujú, prečo Janko tak ťažko pracuje a nič z toho nemá. On niekedy odpovedá asi v tomto duchu: To, čo sa niekomu zdá ako ťažká práca, môže byť pre iného nádherná činnosť. Veď čo môže byť krajšie ako kultivovať zem, ktorá nás živí, žiť v súlade s prírodou, pestovať zdravé a chutné plodiny, pre ľudí, ktorých mám rád, byť slobodný, nezávislý a obklopený dobrými ľuďmi? V tomto týždni som prežil aj dva krásne dni v Emilových sadoch v Dvoroch nad Žitavou. Pojedám doma výborné čerešne a spomínam na slová Emila Schultza. S pokorou hovorí o tom, čo všetko musí urobiť preto, aby sa ovocie dostalo k nám – od ošetrovania a strihania stromčekov, dodávania živín a ochrany pred poškodením, cez včelie úle, ktoré musí v sade na jar rozmiestniť, až po zber, chladenie, triedenie a dopravu. Nesmierne ťažká práca, spojená so strachom, aby sa úroda nepoškodila a boli peniaze na ďalšiu sezónu. Treba aj financie pre vlastníkov pôdy, ktorí každý rok zvyšujú nájmy, aj napriek tomu, že dostávajú pravidelne od svojho šéfa, pápeža Františka, usmernenia o tom, že by sa mali venovať viac Bohu a blížnemu ako peniazom.

Budeme musieť zmeniť pohľady na svet, ktoré sú nám vtláčané. Neustály rast nemá nič spoločné so šťastným životom ľudí. Devastuje prírodu a zvyšuje bohatstvo jednej skupiny ľudí na úkor druhých. Vysoká produktivita generuje viac výrobkov, ale neprináša nám viac voľného času. Zelenina sa nevyrába v kamiónoch a pôdu sme nedostali na to, aby sme na nej budovali sklady a supermarkety. Hovorili sme s Jankom o tom, že anjeli, ktorí kedysi boli medzi Bohom a človekom, odstúpili zo svojho schodíka a ponúkli ho človeku. Človek rozvinul niektoré schopnosti a technológie, ktoré predtým nemal, ale musí dokázať, či má právo stáť tam, kam práve vystúpil. Ak nie, tak sa vráti späť, tam kde bol predtým. A ďalšie pozvanie môže trvať aj niekoľko tisíc rokov.

Janko Šlinský na svojej farme

Emil Schlutz vo svojich sadoch

Kalendár zeleniny Agrokruh

kalendarA3

Titulný obrázok – kaplnka, pri ktorej sa modlia za svoju úrodu k Svätému Urbanovi vinári v Dvoroch nad Žitavou