Lídri, ktorých nevidieť

V médiách vidíme tzv. „lídrov.“ Niektorých až moc. Osoby, ktoré sa hrajú na spasiteľov. Niektorí sú znechutení z nevďačnosti a nepochopenia ľudí, pre ktorých tak veľa robia. Aspoň si to o sebe myslia. Ďalší sa radi prezentujú tým čo urobili aj neurobili. A očakávajú aplauz. Sú aj takí, ktorí pre svoj prospech a slávu, zneužívajú druhých. Mnohí majú radi verejné vystúpenia. Radšej ako ich poslucháči. Niektorí „tam hore“ prišli celkom normálni. Postupne sa však izolovali, stratili sebareflexiu a rozum. Slovo líder sa často používa na označenie šéfov, manažérov, politikov alebo výnimočných športovcov. Označujú sa takto ľudia, ktorí vedia strhnúť a viesť druhých. Otázkou je, akým spôsobom dokážu strhnúť masy a kam ich dovedú. História je plná smutných správ o „lídroch,“ ktorí boli manipulátormi a vrahmi. Mnohí „lídri,“ ktorých dnes vidíme v médiách, sa viac hodia na štúdium psychológov alebo psychiatrov, ako do zodpovedných pozícií. Sú medzi nimi herci, ktorí dokážu zahrať kompetentnosť, zodpovednosť, citlivosť alebo charakter. Je medzi nimi aj veľa psychopatov a narcisov. Znakom líderstva nie je to, že sa niekto dokáže prepracovať do vysokej pozície a ovládať ľudí. To zvládne aj obyčajný hochštapler. Úlohou lídra nie je vyniknúť, ale pomôcť vyniknúť druhým. Líder nemá viesť ľudí tam, kam chce on, ale tam kam chcú oni.

Dobrá ukážka zlého príkladu „lídra, ktorého vidieť“ je Donald Trump. Egocentrik, ktorý, ktorý svoju hlúposť skrýva za prehnané sebavedomie a svojimi rozhodnutiami ohrozuje životy miliónov ľudí. Chyby, ktoré robí, si nikdy neprizná a namiesto sebareflexie útočí na druhých. Otázkou je, čo je to za demokraciu, keď jeden takýto blázon dostane právomoci prezidenta krajiny a chcel by riadiť svet. Zdá sa, že budúcnosť skôr patrí líderkám – ženy majú menej vystatovačnosti, ako chlapi. Viac empatie a schopnosti vidieť súvislosti. Aj s koronavírusom bojujú krajiny, ktoré majú na čele ženy (napr. Fínsko, Island, Nový Zéland, Taiwan, Nemecko, Litva), lepšie ako tie s chlapmi – majstrami sveta.

Skutoční lídri idú s kožou na trh, nesú zodpovednosť za svoje rozhodnutia aj za činy svojich spolupracovníkov, statočne znášajú neúspechy a kritiku. Pri neúspechu sa pozerajú do zrkadla, pri úspechu sa tešia z ocenenia druhých. Sú múdri, ale nepotrebujú to prezentovať navonok. Vedia, čo všetko ešte nevedia. Prepájajú ľudí okolo seba, budujú dôveru a spoluprácu. Sú slobodní, nepotrebujú sa nikomu zapáčiť, hovoria a konajú podľa svojho svedomia. Nechcú funkcie a vyznamenania, neradi sa prezentujú v médiách. Robia dobré veci v skrytosti a pochopili, že skutočné bohatstvo je to, čo rozdali a nie to, čo nahromadili. Majú predstavivosť, vidia súvislosti, radi prekonávajú obmedzenia a prekážky. Pády a prehry ich posilňujú a vidia budúcnosť skôr ako ostatní. Niekedy sú predmetom posmechu a nepochopenia. Nečakajú od sveta vďačnosť a slávu, v tichosti sa tešia sa úspechov druhých. Poznám takéhoto lídra a je mi cťou spolupracovať s nim. Pomáha ľuďom, ktorí padli, aby sa dostali do neba. Znie to zvláštne ale toto je jeho hlavná práca. A robí ju perfektne – slúžiť ľuďom na okraji spoločnosti a Pánu Bohu. Pokorne, s láskou a bez veľkých slov. Pán farár Vladko Maslák z OZ Dobrý Pastier. Aj ten, kto neverí v nebo, môže ľuďom pomáhať rozvíjať ich talenty a prekonávať obmedzenia v sebe a vo svojom okolí. Líder nepomáha sebe k úspechu, ale druhým ľuďom k užitočnosti a šťastiu. Nie je ho niekedy vidieť, ale je dôležitejší ako slávne celebrity v médiách. Naučme sa vnímať skutočných lídrov v našom okolí a uvidíme, že svet je oveľa krajší ako večerné správy.

Nassim Taleb vo svojej kniha Nasadiť vlastnú kožu, hovorí, že bez osobnej účasti nepochopíme svet ako taký. Dnes potrebujeme lídrov akcie a nie prázdnych rečí, lídrov zameraných na budúcnosť a nie minulosť. Taleb hovorí, že človeka nikdy nepresvedčíme, že sa mýli – to dokáže len realita. A realite je jedno, kto vyhrá hádku, zaujíma ju, kto prežije. Hovorí sa, že nám chýbajú lídri. Nechýbajú. Len ich niekedy hľadáme na nesprávnych miestach.