Prežívam najkrajšie obdobie môjho života

Rozhovor s Miškom Pallom, mojim kamarátom z Dobrého pastiera.

Miška som stretol pred pár rokmi. Rozprával mi svoj príbeh o nehode, ktorá sa mu stala na Železničnej stanici v Žiline. Je to veľmi inteligentný a talentovaný chlapec, ktorý si hľadal a našiel svoju cestu. Hľadá si na internete inšpirácie v práci s drevom, v Kanade našiel firmu, ktorá vyrába najlepšie nástroje na pyrografiu a vidím, ako sa každý deň posúva ďalej. Najskôr vytvoril s obyčajnou spájkovačkou kolekciu obrázkov s kostolmi v okolí Kláštora pod Znievom. Neskôr nám vyrobil dva portréty – Vladka Masláka a mňa. Potom začal vytvárať obrázky svätých, zvieratá a prírodu. Na Amazone si kúpil lepšiu vypaľovačku a každý deň sa posúva ďalej. Nedávno mi daroval krásny obrázok mojej vnučky Stelky. Vždy sa teším, keď ich vidím pracovať v našej dielni – Miška, ktorý vypaľuje obrázky, jeho krstnú mamu Evku, ktorá reštauruje nábytok a robí obrázky, Dušana, ktorý tká domáce koberce a Evkinho manžela Ferka, ktorý zaisťuje logistiku. Budem rád, ak si objednáte nejaké výrobky z našej dielne v Kláštore pod Znievom. Sú prefektné a vyrobené s láskou.

Pripravil som s Miškom Pallom rozhovor.

1. Miško, keď si mal osemnásť rokov, prišiel si o nohy. Ako ti to zmenilo život?

V osemnástich som nemal predstavu o živote, ani o tom čo budem ďalej robiť. Žil som zo dňa na deň, tak trochu na divoko. Stretával som sa s kamarátmi a bol som obklopený stereotypom. Pripomínalo mi to nejaký kruh, ktorý nemal koniec a točil sa stále dookola. Našťastie sa to zmenilo, keď som prišiel ku pánu farárovi Vladkovi Maslákovi do Kláštora pod Znievom. Vtedy som cítil, že sa kruh zastavil a našiel som cestu a zmysel svojho života. Ďakujem pánu farárovi, že ma prijal pod svoju strechu a berie ma takého aký som. Vladko mi je veľkým vzorom. Ukázal mi, že sa dá žiť aj inak. Časom som pochopil zmysel kresťanstva a dal som sa pokrstiť. Evka, ktorá mi je krstná mama, má v mojom živote veľké zastúpenie, taktiež ako aj krstný otec, Peťo. Na ceste môjho rozvoja mi pomohli aj tvoje knihy, ktoré si mi venoval. Veľa som si z nich zobral a sú mi inšpiráciou. Ďakujem za to.

2. Študoval si na strednej škole za rezbára, už vtedy si cítil, že máš umelecký talent?

Práca z drevom ma drží už od detstva. Môj otec je vyučený stolár a drevu sa venoval celý život.  Naučil ma toho veľa. Ako malý som aj vyrezával z dreva rôzne figúrky, postavičky, zvieratká alebo varešky. Rád som s otcom zhotovoval rôzne skrine, poličky či predmety, ktoré sa stali súčasťou nášho nábytku. Práca z drevom ma bavila a prihlásil som sa na strednú školu do Turian, na odbor umelecko – remeselné spracovanie dreva. Školu som síce nedokončil, ale práca s drevom ma napĺňa dodnes.

3. Všimol som si, že keď robíš syrové výrobky, alebo obrázky na dreve, tak máš veľký cit pre detail. Máš to od detstva, alebo si nejako rozvíjaš tento svoj talent?

Popri dreve ma bavilo aj kreslenie. Pamätám si, že keď som ako malý a nakreslil nejaký obrázok zvieratka, hneď som bežal za mamou, aby som jej ho mohol ukázať. Videl som na nej, že sa jej to páči a bola veľmi rada. Jej radosť vo mne vyvolala ešte väčšiu snahu, či túžbu po krajšom obrázku. Táto snaha po lepšom a detailnejšom obrázku alebo výrobku ma drží dodnes. Najviac ma však vie potešiť radosť okolia z mojich výtvorov.

4. V lete som Ťa stretol na podnikateľskom kempe mládeže, kde ste si robili analýzu talentov. Prezradíš, čo Ti vyšlo?

Na kemp mladých podnikateľov som dostal pozvánku, ktorú som rád prijal. Kemp trval týždeň. Spoznal som tam skvelých ľudí, ktorý našli zmysel svojej práce a chcú sa o ňu podeliť a posúvať druhých ďalej. Taktiež ma zaujali  rôzne prednášky na tému osobnostného rozvoja a podnikania. Od prvej prednášky som vedel, že to bude skvelý týždeň.  Jedna z prednášok sa týkala aj talentov. Robili sme si testy od Gallupu. V mojom teste mi vyšlo niekoľko talentov. Na prvých miestach boli tieto: pozitívny, harmonizujúci, zodpovedný, napravujúci…

5. Ako sa Ti žije?  Čo robíš a aké máš ďalšie plány?

Cítim sa skvelo. Teraz prežívam najkrajšie obdobie môjho života. Som obklopený výbornými ľuďmi, začo ďakujem Bohu. Momentálne sa venujem vypaľovaniu do dreva. Volá sa to pyrografia a je to druh umenia. Nástroj sa skladá z trafo stanice, s ktorej vedie drôt a na konci je upevnený hrot podobný peru. Teplota hrotu sa dá regulovať na trafo stanici od 150 do 800 stupňov a vypaľuje sa rôznymi teplotami. Dajú sa vytvoriť napríklad portréty a rôzne obrázky. Táto práca ma napĺňa, je to môj koníček. Rád by som sa chcel v tomto zdokonaľovať. Mám v pláne kúpiť si profesionálnu vypaľovačku, ktorá je vyrobená priamo pre tento druh umenia. Verím, že sa časom naučím rôzne techniky a metódy vypaľovania, ktoré ma posunú ďalej.

Murárik červenokridly pre Mirka Sanigu