10. novembra 2019

Ideme v protismere

V roku 1989 sa stali dve veci. Na Slovensku sme sa zbavili komunistického systému, aj keď komunisti zostali a otravujú krajinu dodnes. V Číne brutálne potlačili študentské protesty a snahu o demokratizáciu spoločnosti. Komunisti pritvrdili, zabili študentov aj ich úsilie o slobodu. Po tridsiatich rokoch by sme teda mali očakávať na Slovensku prosperitu a v Číne mizériu. A aká je realita? U nás vidíme úpadok školstva, zdravotníctva, rozklad právneho štátu, upadajúcu infraštruktúru a rozpredaj štátneho majetku do zahraničia. V Číne vidieť perfektné diaľnice, rýchlovlaky, univerzity a čínski investori postupne skupujú nemecké technologické firmy, francúzske vinárstva alebo surovinové zdroje v Afrike. Čína sa stáva veľmocou v digitálnych technológiách, umelej inteligencii a elektromobiloch. Majú 480 výrobcov elektrických áut a Elon Musk postavil v Shanghaji svoju novú fabriku za 10 mesiacov. My si rúbeme naše lesy a Číňania sa intenzívne orientujú na ekológiu, vytláčajú z miest výrobu a automobily. Premýšľam, či niekedy dobehneme Čínu a vychádza mi, že by sa musela úplne zastaviť, otočiť sa a vrátiť späť. Momentálne beží opačne a niekoľkonásobne vyššou rýchlosťou – investuje do vzdelávania, výskumu a inovácií. Stavia diaľnice, 5G siete, rýchlovlaky, roboty, výskumné a vývojové centrá, univerzity a inovačné siete. Videli sme aj inú časť Číny – obrovské centrum obchodu v Yiwu, kde donesiete nejaký výrobok (náradie, hračku, elektroniku, kozmetiku…) a oni vám do dvoch týždňov vyrobia dokonalú kópiu, dodajú obal s vašim logom a dodajú certifikáty. Navštívili sme aj miestnu výrobu, kde 300 ľudí šilo kabelky. Môžeme sa pohoršovať nad tým, že niekto vyrába kópie svetových značiek. Ukazuje to však aj obchodného ducha Číňanov a ich obrovskú schopnosť učiť sa a využívať príležitosti. Dnes na toto obrovské trhovisko vzoriek okolo 400 tisíc druhov výrobkov prenikajú aj Arabi a ľudia z Afriky. V parku oproti nášmu hotelu sedí práve okolo chodníka niekoľko stoviek dôchodcov. Každý má pred sebou letáčik, na ktorom predstavuje svojho vnuka alebo vnučku a hľadá mu partnera. Ponuka a dopyt sa tu stretávajú na každom kroku.

Číňania sa viac učia aj viac pracujú ako my. Žiaci a študenti majú extrémne zaťaženie a veľmi náročné skúšky, ľudia v práci prvý rok nemajú dovolenku, druhý rok 5 dní a postupne sa im to zvyšuje po jednom dni. Na stavbách sa pracuje 24 hodín denne. Aj preto vedia postaviť modulárnu železničnú stanicu za 24 hodín a 10 nových staníc metra za rok.

Oni majú komunizmus a my máme demokraciu. Môžeme nadávať na internete, ale mafiáni v politike sa nám vysmievajú do očí. Kamarát v Číne absolvuje každý rok komplexné vyšetrenie v špičkovo zorganizovanej nemocnici za 40 minút. Školský systém funguje veľmi dobre a veľa sa investuje do výskumu. Právny systém sa zlepšuje a bojuje sa s korupciou aj porušovaním patentových práv. Demokracia môže dostať k moci darebákov, ktorí zničia krajinu a diktatúra dáva niekedy šancu osvieteným vládcom na jej pozdvihnutie.

Videli sme firmu Haier. V osemdesiatych rokoch boli na pokraji krachu a vracali sa im chybné chladničky do fabriky. Premýšľali, že ich predajú za nízke ceny svojim zamestnancom. Zhang Ruimin, legendárny šéf, sa rozhodol, že s robotníkmi rozbijú nepodarky kladivami a vybudujú systém kvality. Spojil sa s nemeckými technologickými firmami a postupne vybudoval firmu, ktorá dnes celosvetovo poráža svojich európskych, amerických, japonských aj kórejských konkurentov. Skúmajú trendy moderného bývania a budujú smart riešenia pre domácnosti a internet vecí. Firmu rozvíjajú ako sieť mikro podnikov napojenú priamo na zákazníkov. Hlásajú heslo, že každý spolupracovník mám byť podnikateľ a vytvárajú otvorenú sieť pre inovácie so zákazníkmi a obchodnými partneri. Vo firme Haier sme videli najmodernejšie výrobné technológie aj systémy riadenia podniku. Podobne to bolo aj v spoločnosti CRRC, kde na špičkových výrobných a testovacích linkách, vyrábajú rýchlovlaky, o akých sa nám na Slovensku môže iba snívať . Potešilo ma, že sme v tejto firme našli výrobky firiem Bonatrans a Švec Group.

Kedysi sa chodili Číňania učiť k nám. Všetko si fotografovali a kopírovali. Dnes sa to zmenilo – chodíme si fotografovať ich fabriky, začíname predávať ich služby a výrobky, ktoré sú lepšie ako západné – Alibaba, WeChat, Didi, Huawei, CRRC, Haier… Chodievali sme na study tours do západnej Európy, Japonska a USA. Začíname chodiť do Číny.

Nemyslím si, že rozvoj spoločnosti sa meria iba ekonomickým rastom a bohatstvom ľudí. Čína na mňa pôsobí ako krajina, kde je všetko podriadené biznisu a peniazom. Je to ako štátne náboženstvo, ktoré sa volá materializmus a bohom sú peniaze. Dá sa tomu aj trochu rozumieť, pretože pred 30 rokmi žilo 95% obyvateľstva Číny pod hranicou biedy. Ľudia v Číne môžu bohatnúť a bohatnú. Nemôžu však rozprávať a robiť veci, ktoré sa nepáčia súdruhom. Slovo súdruh sa pred pár rokmi používalo na pejoratívne označenie homosexuála v poslednom čase ho prezident znovu rehabilitoval a vracia sa k niektorým komunistickým tradíciám. Číňania si zvykajú, že ich bohatstvo rastie. Čo sa stane, keď rásť nebude, alebo začne klesať? Môže súčasného prezidenta zmeniť moc tak, ako sa to stalo masovému vrahovi Maovi, ktorého sochám a obrazom sa Číňania dodnes klaňajú? Nepáči sa mi, keď sa porušujú práva ľudí, ktorí nie sú na „správnej strane,“ ani poklonkovanie sa Čine politikmi zo sveta len preto, že je bohatá. Od Číňanov by sme sa však mohli naučiť niekoľko vecí – prístup k vzdelávaniu detí, úctu k rodičom, schopnosť učiť sa nové veci a pracovitosť, vízia a zameranie sa na lepšiu budúcnosť svojej krajiny. A možno by sme si mohli zobrať aj príklad z toho, že mnohí skorumpovaní politici skončili v Číne vo väzení.

Cestujeme s Pavlom Dvořákom a s ľuďmi z Podnikateľskej univerzity po Číne. Nachádzame veľa inšpirácii a verím, že aj Slovensko sa dá zmeniť veľmi rýchlo, keď ho začnú spravovať slušní ľudia. Veď len Shanghai je 6 krát väčší ako naša krajina a v budúcnosti sa plánuje, že by toto mesto malo mať až 200 miliónov obyvateľov.