Túto vetu povedal nedávno na našej omši Vladko Maslák z Dobrého pastiera. Pri vysväcovaní kňazov mu vraj biskup spojil ruky a povedal: „Čo Boh v tebe začal, nech aj dokončí.“ Som rád, že môžem byť vo Vladkovej blízkosti a sledovať Božie dielo. Už rozumiem jeho pokoju, keď sa ho niekto pýta: „Vladko a čo by sa stalo s Dobrým pastierom, keby si tu nebol?“ Boh začal, aj dokončí.

Mnohí ľudia majú strach ako dopadnú ich projekty. Lebo sú to ICH projekty a nie JEHO. Tak veľmi nám niekedy záleží na tom, aby naše projekty dopadli presne tak, ako sme ich naplánovali. Lenže Božie projekty sú často oveľa lepšie. V našej mysli však neustále pracujú ego, naše myšlienky a plány. Nevieme sa zastaviť, vypnúť, stíšiť sa. Chronos víťazí nad kairosom, rýchly svet „tik tak“ nad precítením skutočnej príležitosti, ktorá prichádza v pláne nášho Stvoriteľa. Toho, kto začal tento svet, život aj ľudí. A všetko dokončí.

Viem, priemyselní inžinieri, plánovači a projektoví manažéri si teraz myslia, že som sa na staré kolená zbláznil. Lenže v posledných desiatich rokoch som videl veľa Božích projektov – v Dobrom pastierovi.  Našou úlohou nie je neustále niečo plánovať a realizovať. Možno je dobré niekedy nerobiť vôbec nič a objavovať svoje miesto v projektoch, ktoré prichádzajú zhora.

Hovorí sa, že silnými sa stávame svojimi pádmi – do Božej náruče. Možno práve vo chvíľach absolútnej bezradnosti a beznádeje dokážeme objaviť najväčšie projekty, ktoré sú pre nás pripravené. Antonio Srholec mi dal kedysi malú knižku svojich myšlienok, Listujem v nej a čítam: „Nie je dôležité, aby sme mali veľa vecí, ktoré prv alebo neskôr stratíme. Ani vzdelanie nie je jedinou podmienkou šťastia. Naši predkovia boli múdri aj bez maturity. Nezáleží na to, aby sa nám plnili všetky plány a sny. Zo svojich úspechov máme často malú radosť a naši blízki malý úžitok. Podmienkou šťastia je bohaté a šľachetné srdce. Môže ho mať človek neúspešný, chorý alebo bezdomovec.“

Niekedy sme ustráchaní z toho, či unesieme všetko, čo si naložili na vlastné ramená. Bojíme sa zmien a čiernych labutí. Máme strach zo života, nemáme odvahu vykročiť, lebo nevieme ako to celé dopadne. Jedno je však isté – tak ako sme raz prišli na tento svet, raz z neho aj odídeme. Všetci. Boh začal a Boh dokončí.

23