Dnes sme boli na svätej omši v Kodani. Bola taká „biskupská“ – dlhá kázeň a nič sme nerozumeli. Včera sme toto mesto prejazdili na bicykloch a člne, túlali sme sa po uliciach a ochutnávali rôzne špeciality. Naša Zuzka tu skončila semester na univerzite a teraz pracuje vo firme Novo Nordisk. Dánsko má 5,9 milióna obyvateľov a rozlohu  42 952 km. Počtom obyvateľov je trochu väčšie a rozlohou trochu menšie ako Slovensko. Niekedy sa používa veta opitý ako Dán. Pochádza to vraj ešte z čias Vikingov. Ja som opitých Dánov veľa nevidel, ale Slovákov celkom dosť. Tu však všetka podobnosť Dánska a Slovenska končí. Dánsko je krajina nielen pre cyklistov, ale aj pre šťastný a kvalitný život svojich občanov. Majú vysoké dane, ale štát ľuďom za ne poskytuje kvalitné služby – zdravotníctvo, školstvo, bezpečnosť, infraštruktúru. Dánsko má aj veľa inovatívnych firiem, ktoré sa zaraďujú medzi rýchlo rastúcich „jednorožcov“ (Chainanalysis, Justed, Lunar, Pleo, Zendesk a i.) aj slávne globálne firmy ako napríklad Lego, Novo Nordisk, Maersk, Carlsberg, Pandora, Vestas, DSV.

Slovensko má katastrofálne zdravotníctvo, školstvo, nevymožiteľnosť práva, vypaľovanie podnikateľov mafiánmi v štátnych firmách a úradoch, neexistujúci inovačný ekosystém a politikov typu Fico, Danko a Pellegrini, ktorí ho vedú úplne opačným smerom ako sa vyvíjajú vyspelé krajiny. Zdá sa, že politikom, ktorí u nás dnes vládnu, vyhovuje, ak mladí a vzdelaní ľudia Slovensko opustia a zostanú tu iba ich kľúčoví voliči – dôchodcovia, dezorientovaní konšpirátori a extrémisti a nevzdelaní ľudia, ktorých ľahko oklamú svojimi volebnými sľubmi.

Naša dcéra Lucka odišla do zahraničia po maturite a už sa nevrátila. Včera nám Zuzka hovorila, že ani ona nespája svoju budúcnosť so Slovenskom. Som celkom rád, lebo nechcem, že by naše vnúčatá vyrastali v tejto krajine. My s Milenou kolaudujeme na budúci mesiac náš azylový dom na Morave. Možno to raz bude náš prechodný domov v ceste na západ, keď nás Fico s Orbánom začnú pripájať do Rusko-Uhorska.

Dánsko malo iné dejiny ako Slovensko. Hlavne ho od druhej svetovej vojny neničili ruskí okupanti a komunisti. Má však aj inú budúcnosť. Tá naša je už naprojektovaná tiež. Každé tretie dieťa v škole nedokáže čítať s porozumením a bude voliť podobných ľudí, ako nám vládnu dnes. Tristotisíc mladých a talentovaných ľudí, ktorí zostali v zahraničí a nechcú sa vrátiť do svojej rodnej krajiny. A nemáme ani alternatívu. Videli sme to zúfalstvo vlády Matoviča a Hegera. Ak si myslíte, že Progresívne Slovensko to dokáže zmeniť, tak tomu neverím. V minulej vláde obsadili svojimi „kádrami“ inovačnú „autoritu“ Vaia a dopadlo to katastrofálne. Zdá sa, že aj v PSku je viac ľudí, ktorí vedia pekne rozpávať na konferenciách ako tých, čo vedia urobiť reálnu zmenu k lepšiemu.

Sme úplne iná krajina ako tá, ktorú nám práve ukazuje naša dcéra Zuzka. Sme krajina, kde je taký bordel, že máme jednu veľkú oblasť obrovských príležitostí a výziev – konať skutky milosrdenstva a pomáhať tam, kde štát zlyháva (teda skoro všade) – v upadajúcom školstve, v otrasnom zdravotníctve, v sociálnych službách pre ľudí na okraji spoločnosti, v rómskych osadách, v oblasti neuveriteľnej nespravodlivosti, korupcie a byrokracie na každom kroku. Toto je krajina pre misionárov ako sú Vladimír Maslák, Peter Gombita, Rudko Toma, Pavel Hrica alebo Juraj Hipš. Pre lídrov a hrdinov, ktorí chránia slabých pred všemocnými. Toto motivuje aj mňa. Ak ste to dočítali až sem, staňte sa misionármi aj vy – pomôžte dievčatám z detských domovov.

33