Tak často používame dnes predponu naj. Porovnávame sa a každý chce byť najlepší. Lenže najlepší môže byť iba jeden. V športe máme jasné kritériá a ten, kto zvíťazí je najlepší. Stáva sa, že by si niekedy za svoj výkon a úsilie zaslúžili titul viacerí, ale šport má presne definované pravidlá, ktoré dnes pomáhajú vyhodnocovať aj moderné technológie. A tak niekedy rozhodujú stotiny sekundy alebo milimetre.

Lenže najlepší chcú byť dnes mnohí – podnikatelia, umelci, študenti aj bežní ľudia. V čom? A ako to vyhodnotiť? Niektorí sa snažia získať pozornosť na sociálnych sieťach. Iní zbierajú rôzne vyznamenania a diplomy. Ďalší počítajú zarobené peniaze. Ako sa dá vyhodnotiť najlepší futbalista? Počtom strelených gólov, presných prihrávok alebo svojou cenou na trhu? A najlepší vedec? Nobelovou cenou (tá je iba pre niektoré kategórie), počtom citácií alebo efektom svojho objavu alebo vynálezu pre ľudstvo? Súťaže o najväčšie osobnosti národa, roka alebo okresu sú niekedy problematické, lebo chýbajú kritériá. Ale súťaže pribúdajú vo všetkých kategóriách. V mnohých sa ocenenia kupujú. Pýtate sa, prečo by si niekto kupoval diplom alebo medailu? Niekoho možno ho v detstve dostatočne neocenili rodičia, iný sa chce zviditeľniť na trhu.

Nedávno som počúval rozhovor dvoch pánov – jeden bol bývalý podnikateľ, dnes politik a druhý to mal naopak. Rozprávali sa o tom, kde sa dá dosiahnuť lepší pocit užitočnosti. V podnikaní môžeme priniesť zaujímavú službu alebo výrobok pre milióny ľudí, vytvoriť dobrú firmu pre stovky alebo tisíce zamestnancov. Hovorili aj o tom, že politik môže presadiť zákony, ktoré zlepšia život miliónov ľudí. Zaujalo ma, aký dôraz kládli na dobrý pocit a sebauspokojenie toho, kto je autorom týchto skutkov.

Karmelitánsky mních Vojtěch Kodet hovorí o tom, že žijeme v kultúre kde si chce každý uspokojovať svoje potreby. Svoju úvahu zakončil tým, že naše potreby uspokojuje Boh. Táto veta určite mnohých „bezbožných“ zarazí a možno aj podráždi. Ale premýšľajme nad tým. Môžeme si urobiť radosť pohárikom vína, dobrým jedlom alebo si kúpime niečo, čo máme radi. Radosť nám môže urobiť aj to, že sme dosiahli nejaký úspech v podnikaní, projekte alebo v našom živote. To všetko je však veľmi prchavé a dočasné. Väčšia a trvalejšia radosť pochádza z dávania. Nie darčekov, ale seba samého. Jednoducho premieňame talenty a dary, ktoré sme dostali na úžitok pre druhých. Experti hovoria, že každý človek, ktorý sa narodí má neopakovateľnú a jedinečnú paletu talentov, ktoré sme dostali od Boha. Nemusíme teda súťažiť a zbierať rády bielych alebo červených levov. Každý z nás môže byť najlepší v svojej vlastnej disciplíne, pre ktorú sa narodil – vo svojom živote. Nedostali sme ho preto, aby sme zbierali ocenenia a dobré pocity, ale aby sme sa rozdali pre druhých. Ako teda uspokojuje Boh naše potreby? Tak, že konáme skutky v súlade s Jeho vôľou. Skutky pomoci slabým, odpúšťania a milosrdenstva.

18