Blížia sa voľby a ľudia sa ma niekedy pýtajú koho budem voliť. Doposiaľ som odpovedal, že nikoho. Bol som rozhodnutý, že nepôjdem voliť. Urobil som si zoznam komunistov, fašistov, mafiánov, bláznov, zlodejov, kariéristov, hlupákov a babrákov a vyšlo mi, že nemám koho voliť. Ale zmenil som názor. Kresťanskí novinári mi poslali domov predvolebný časopis, v ktorom nás vystríhajú pred dvoma zlami – Ficom a progresívnymi Slovákmi. A ponúkajú svoje riešenie – „kresťanských“ politikov. Ktorých? Tých, za ktorých sme sa my kresťania posledné roky museli hanbiť. Myslím, že ich netreba všetkých menovať.

Keď sa pozerám na kresťanskú scénu na Slovensku, tak vidím biskupov, ktorí by najradšej zakázali svojim kňazom a ovečkám rozprávať aj konať, lebo majú strach, aby sa niečo nestalo. Sedia si vo svojich úradoch a občas napíšu pastiersky list plný všeobecných fráz. Majú strach. Boja sa nejakého škandálu. Ale najväčším škandálom sú ich hlavy strčené do piesku. Strach je nedostatok viery. A viera je život, akcia, skutky a nie prázdne reči. Ježišova cesta na tomto svete trvala 33 rokov a bola plná škandálov – prevracal stoly, vyháňal kupcov z chrámu, provokoval cirkevných hodnostárov a stretával sa s podivnými ľuďmi – mýtnikom, žobrákom alebo ľahkou ženou. A tak ho cirkevná vrchnosť poslala na kríž. Hovoril o odpúšťaní, láske, milosrdenstve a prijatí, ale mnohí, ktorí sa hlásia k jeho učeniu, neustále rozprávajú o bojoch proti rôznym skupinám svojich bratov a sestier. Neodsudzujme ateistu za to, že nedostal dar viery. My si Boha nevyberáme, to On si vyvolil nás. Neznevažujme iné náboženstvá alebo ideológie. Nestrašme. Nenálepkujme ľudí a neobmedzujme im práva len preto, že sú iní ako my. Odkiaľ sa berie táto pýcha medzi mnohými kresťanmi? Nemáme druhých súdiť a povyšovať sa nad nimi. Prečo vzdycháme a nariekame, že na nás veriacich všetci útočia? Veď máme nad sebou Kristovu zástavu, pred ktorou utekajú aj tie najtemnejšie pekelné sily.

Na základe kampane jedného kresťanského denníka som sa teda rozhodol, že „kresťanských“ politikov už voliť nebudem. Niektorí z nich slovo kresťanstvo iba pokrytecky zneužívajú. Iní sú možno dobrými kresťanmi, ale odborne sú úplne neschopní. Ďalší sa správajú ako križiaci vo svätej vojne. Sú medzi nimi ak takí, ktorí vôbec nechápu čo sa okolo nás deje a otravne opakujú svoju tému ako pokazený gramofón. Už sa jednoducho nechcem hanbiť za týchto „kresťanských politikov“. Na jednom plagáte majú chybu. Píše sa tam: „Zaslúžite si mať sa lepšie KDH.“ Správne by malo byť: „Zaslúžite si mať lepšie KDH.“ Aj ďalší plagát je veľmi zábavný: „My vás mafii nepredáme.“ Nepredajú, lebo nás už dávno predali – mafiánovi s mnohými deťmi a ženami. Tomu, čo stále pomáha – sebe a svojej „rodine.“ V organizáciách pod Ministerstvo dopravy, ktoré táto „rodinka úžasných“ viedla, sa začínajú v posledných týždňoch ukazovať riadne zlodejstvá (ŽSR, zmluva so Skytoll a i.).

Ešte je tam jedna partia, chodia mi od nich letáky s heslom – „sme pripravení, môžete nám veriť.“ Majú pravdu. Sú pripravení sadnúť si do poslaneckej lavice a brať peniaze. A môžeme im veriť, že neurobia pre ľudí nič užitočné tak, ako doposiaľ (Záborská, Vašečka a spol).

Kresťanstvo sa má žiť a nie zneužívať v politických debatách. Poznám viacerých ľudí v Progresívnom Slovensku, ktorí žijú kresťanské hodnoty viac, ako niektorí kresťania. Bez zbytočných rečí a zneužívania slov viera a kresťanstvo. Namiesto kresťanov, ktorých som krúžkoval a volil posledných 30 rokov urobím zmenu. Prepáčte mi bratia kresťania, ja budem voliť Progresívne Slovensko. Myslím si, že PS vyhrá voľby.

69