Je leto. Čas pádov z bicyklov a kolobežiek. Pred pár rokmi sme padali ako hrušky. Zrelí muži – Ľubo Švec, Juraj Habovštiak, Štefan Súkeník a ja. Pred dvoma rokmi sme sa bicyklovali s Jozefom Bujnovský a Petrom Ballonom. Peter si pri páde komplikovane zlomil ruku a rok nemohol pracovať.

Aj tento rok som mal malý pád, keď sme sa s Vladkom Maslákom preháňali na bicykloch medzi Vríckom a Kľakom. V tomto týždni som stretol dvoch takýchto pacientov – Heňa Chomista (ruka) a Petra Čubaňáka (kľúčna kosť a rebrá). Dávajte si pozor priatelia.

Keď som pred pár rokmi spadol vážnejšie, bol som v bezvedomí a okrem rebier som si polámal aj kľúčnu kosť a lopatku. Zastavil som sa na lôžku postele, z ktorej som sa nemohol ani zodvihnúť. Vymazal som si svoje plány z kalendára a zistil som, že svet funguje normálne ďalej aj bez mojich aktivít. Pády sú lekcie pokory, ale aj odvahy a motivácie vstať, poučiť sa a vrátiť sa do života. Po mojom páde z bicykla mi ľudia predpovedali, že už sa bicyklovať nikdy nebudem. Bicyklujem sa ďalej s rovnakou radosťou ako predtým, ale už som opatrnejší pri zjazdoch z Malej Fatry. Kedysi sme s manželkou išli aj cestu smrti v Bolívii, bez pádu, len s výmenou bŕzd a kolesa.

Pády nás zastavujú, ale aj dvíhajú a ukazujú nový smer. Mnohých ľudí privedú pády do Dobrého pastiera a niektorým pomôžu obrátiť svoj život k lepšiemu. Gábina Končitíková často spomína Tomáša Baťu, ktorého formovali pády a rany na výnimočného človeka. Sú ľudia, ktorým pády pomohli a sú aj takí, ktorých zabili. Nemyslím si, že každý podnikateľ musí na začiatku skrachovať alebo nedokončiť školu, rovnako ako na to, aby sa človek stal abstinentom nemusí padnúť do alkoholizmu. Mám dvoch kamarátov. Jeden sa volá Vlado Zlatoš a celý život má dobrú životosprávu. Ten druhý sa volá Jano Hodoň a k správnym stravovacím návykom, športu, otužovaniu a pôstu sa prepracoval cez hmotnosť 300 kilogramov. Keby nezmenil svoj život, asi by už nežil. Ten prvý zvolil preventívnu cestu k dobrému životu, ten druhý reaktívnu.

Dávajme si pozor. Neriskujme zbytočne, aj keď nám niekedy pády a bolesť pomôžu. Profesor Milan Zelený mi hovorieval, že nie je nutné učiť sa z vlastných chýb, lepšie je poučiť sa z pádov a odrenín druhých. Pred časom mi napísala pani, ktorá si svoju funkciu definovala ako „Chief Innovation Officer“ Slovenska, že všetci robíme chyby a dôležité je, aby sme sa z nich poučili. Je pravdou, že všetci robíme chyby, občas zakopneme a spadneme. Keď spadnem na bicykli ja, tak si odriem koleno alebo zlomím nejakú kosť. Keď však robia chyby tí hore, tak za ne platíme všetci a následky bývajú fatálne. Neviem, prečo sa tak často derú na čelo pelotónu ľudia, ktorí sa vôbec nevedia bicyklovať a ohrozujú všetkých, ktorí idú za nimi.

Titulný obrázok – odreniny z Kľaku

Malá Fatra, Coroico

28