Moji priatelia vedia, že neznášam oslovenie pán profesor. Nepohŕdam týmto titulom, ale cítim sa pri tomto oslovení zmätený. Niekedy v ňom cítim akúsi formu pochlebovania, inokedy posmech alebo iróniu. Na Slovensku máme taký zvyk, že keď niekto dostane titul alebo funkciu, tak ho začneme oslovovať pán predseda, minister, riaditeľ, doktor alebo profesor. Neriešme teraz úroveň doktorov alebo ministrov, ale pôsobenie takéhoto oslovovania. Všimli ste si ako sa mnohí ľudia menia, keď im dáte tituly a funkcie a začnete ich nimi oslovovať? Nie, nezmúdrejú ani sa nestanú pracovitejšími alebo pokornejšími. Niektorí z nich sa postupne sa začnú cítiť výnimoční a nadradení.

Nie som fanúšik titulov, funkcií, diplomov a vyznamenaní. Každý človek je výnimočná bytosť aj bez nich. Do nebeského kráľovstva sa dostanú skôr jednoduchí a slabí ľudia, ako mocní a ovenčení titulmi. Všímam si, že titulovaní ľudia radi rozprávajú. Najradšej o sebe. Často sa ich zmocní pýcha a sebaklam, pretože im chýba spätná väzba.

Nemám rád, keď ma chvália. Cítim sa pritom dosť trápne. Často mám pritom pocit niečoho falošného. Ale sú ľudia, ktorých pochvala ma poteší. Vždy ma povzbudilo, keď ma pochválil napríklad môj otec.

Titulovanie mi pripadá neprirodzené a vytvára medzi ľuďmi akúsi izolačnú vrstvu. Páči sa mi, keď sa v anglickom jazyku ľudia oslovujú krstným menom. Volajte ma Jano. To meno nosil môj otec a volá sa tak aj môj syn. Aj svätých Jánov bolo celkom dosť. Tak aké tituly? Myslím si, že o našom živote vypovedajú naše skutky a nie funkcie a diplomy. Najväčšie vyznamenanie pre človeka nie je metál na hrudi, ale skutok milosrdenstva, ktorý nikto nevidel. Aj Vladko Maslák nás učí, že keď nám chce dať niekto významný nejaký papier, tak si máme pýtať toaletný. Pomôže nám viac, ako keď si ho zavesíme v rámiku na stenu.

Žijeme vo svete masiek a titulovanie je ich súčasťou. Buďme znovu sami sebou, autentickí a priezrační. Takých nás má náš Pán rád. On má žobráka rovnako rád ako prezidenta, väzňa ako riaditeľa väznice a zametača ulice ako ministra. V Dobrom Pastierovi sa voláme menami. Cítim sa tam oveľa lepšie ako vo svete masiek a titulov.

Tento týždeň sme navštívili Svetielko nádeje. Obdivujem týchto ľudí a ich prácu. Okolo 200 detí ročne na Slovensku ochorie na rakovinu a až 80% z nich sa vylieči. Okrem lekárskej starostlivosti potrebujú tieto detičky aj ich rodičia veľa ďalších služieb. Pomôžme im aspoň 5 eurami za mesiac. 5.7.2023 ideme s Vladkom Maslákom na bicykloch na tour Vrícko – Prameň Nitry, 7.7. máme kreatívny workshop so Ženjouv Zolotareva a 11.7.2023 sa o 10:00 stretnú Opravári spoločnosti v Novej Synagóge v Žiline.

Tu je krátka verzia nášho filmu Poslední budú prvými.

https://www.youtube.com/watch?v=0KTRpL9V4_o&t=553s

25