Pokoj v Dobrom Pastierovi

Komunita Dobrý pastier si žije vo svojom systéme. Ranné chvály, raňajky, práca, ruženec, obed, práca, svätá omša, večera. Okrem toho rôzne projekty, púte, výlety alebo kultúrne predstavenia. Prvý piatok v mesiaci sa spovedá, prvý pondelok v mesiaci máme Akadémiu Dobrého Pastiera.

Počas covidu sme si tu žili svojim životom a opatrenia „tam vonku“ nás takmer nezasiahli. Vladko Maslák sa snaží o to, aby sme si dokázali vzájomne pomáhať a boli sebestační. Nie je to jednoduché pri vyše sedemsto ľuďoch.

Tam vonku sa ľudia hádajú pre rôzne hlúposti a naháňajú sa za vecami, ktoré nepotrebujú. Politici koalície aj opozície otravujú ľudí a svojou neschopnosťou ničia krajinu. Dobrý Pastier kupuje areál zdevastovaný štátom a ľudia, ktorých štát ignoruje a dostali na okraj spoločnosti, ho svojpomocne opravujú. Je to obrovský kontrast medzi arogantnými a neschopnými správcami štátu a pokorne a pokojne pracujúcimi chlapcami z Dobrého Pastiera. Príďte sa pozrieť na Vrícko, ako chudobní a slabí svojou prácou nastavujú zrkadlo bohatým a mocným.

Práca je terapia. Nepracuje sa náhlivo a na výkon, je dôležité aby v nej ľudia nachádzali aj radosť. S Vladkom si niekedy odskočíme na salaš, pri žinčici a syre podebatujeme s chlapmi. Všade krásna príroda, ticho a pokoj. Cítim sa tu oveľa lepšie ako v Bratislave, kde som minule nevedel nájsť východ z obrovského nákupného centra. Aj ľudia mi tu pripadajú lepší, ako tam vonku – nikam sa neponáhľajú a nenosia masky. Keď odchádzajú z omše okolo oltára cez sakristiu, spomeniem si na Evanjelium podľa Matúša (18: 1-5): Tu obstúpili Ježiša jeho učeníci a spytovali sa ho: „Kto z ľudí je v nebeskom kráľovstve najväčší?“ Zavolal malé dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Nuž, ak vám ide o popredné miesta, do Božieho kráľovstva sa vôbec nedostanete. Ubezpečujem vás, že iba s pokornou mysľou dieťaťa tam môžete vstúpiť a niečo znamenať. Kto si vie vážiť takéhoto nepatrného človeka, preukazuje tým úctu mne.“

Vladko nám rozprával takýto príbeh: Pred nebeskú bránu prišli dvaja muži a jedna žena. Z brány vyšiel muž a spýtal sa prvého prichádzajúceho, čo robil. Povedal mu, že bol profesorom teológie. „A Ježiša poznáš?“ Spýtal sa ho. Myslím si, že áno, povedal neisto profesor, veď som o ňom celý život prednášal. Podobné otázky dostal aj druhý muž, ktorý bol kazateľom. „Myslím si, že poznám Ježiša, veď som v Jeho mene kázal a krstil po celom svete,“ povedal mužovi pri bráne. Stará žena hovorila o tom, že vychovala veľa detí a celý život tvrdo pracovala. Niekedy bola večer už taká unavená, že zaspala a zabudla sa aj pomodliť. „A Ježiša poznáš?“ spýtal sa jej muž pred nebeskou bránou. „Ježišu, kto by Ťa nepoznal?“ odpovedala mu s úsmevom.

V ostrove pokoja Dobrý Pastier sú ľudia prijatí nie podľa toho aké majú tituly a majetky, ale podľa toho, akú veľkú pomoc potrebujú. Nikto sa tu nenaháňa za kariérou, mocou alebo peniazmi. Vladko Maslák pomáha ľuďom získať moc nad sebou, aby už neboli ne-mocní. Do života vracajú ľudí slová vstaň a choď, choď a už nehreš. Odpúšťa im sedemdesiatkrát sedem ráz, aj viac. Vidí v nich Krista. Nedáva im len jedlo a strechu nad hlavou, ale ukazuje im cestu do neba.

46