Jeden podnikateľ dlho poctivo pracoval a vybudoval dobrú firmu. Mal zamestnanca, ktorý vypísal správnu tabuľku a dostal od štátu peniaze na postavenie haly a nákup technológie. Založil si konkurenčnú firmu, dal nižšie ceny a prebral objednávky svojho bývalého zamestnávateľa, ktorý skrachoval. Lenže čoskoro skrachoval aj ten druhý, lebo nevedel získané zákazky urobiť tak ako treba. Snaha o pomoc zo strany úradov sa nepodarila. Namiesto jednej prosperujúcej firmy zostali dve skrachované. Poznám inovátorov, ktorí rozumejú technike, premieňajú nápady na výkresy a prototypy, prinášajú na svet užitočné inovácie. Peniaze na podporu inovácií dostanú agentúry a tí, ktorí sa namiesto hľadania riešení venujú vypĺňaniu tabuliek.

Na Slovensku sú komunity ľudí, ktorí nemajú strechu nad hlavou ani peniaze na opateru v chorobe a starobe. Vozia ich sanitky a policajti do rôznych útulkov, ktoré často vedú kňazi. Keď pošlú svojich spolupraovníkov na školenie na úrad, zdôrazňujú im, že im hlavne musia sedieť tabuľky. Keď im napríklad kontrola zistí, že pomáhajú niekomu, kto sa už nevošiel do tabuľky a prekračuje povolený limit, tak dostanú pokutu. Tí, ktorí majú tabuľky v poriadku a jednoducho nezoberú nikoho navyše, dostanú namiesto pokuty dotáciu. Navyše chcú mať mnohí vo svojich tabuľkách iba klientov, na ktorých dostanú čo najvyššie dotácie a majú s nimi čo najmenej starostí. A tak pánom farárom Maslákovi, Gombitovi, Kuffovi, Virdzekovi, Vivodíkovi, Durdíkovi, Malému, Tupému a ďalším zostanú tí, ktorých nikto nechce. Neprichádzajú podľa toho, ako sa uvoľňuje miesto v tabuľke, ale podľa toho, ako potrebujú pomoc. Dvere a srdcia pánov farárov sú vždy otvorené, len potom nesedia tabuľky. Písal mi premiér, že by nejako pomohol. Ako, keď pred jeho úradníkmi musia tieto komunity občas skrývať ľudí a zvieratá? A potom sa spovedajú z hriechu, že pomáhajú na čierno, mimo tabuliek. Nejde len o počty ľudí, ale aj o prístup. Každý človek si nesie iné zranenie a trápenia. Potrebuje prijatie, lásku a trpezlivosť viac ako balíčky psychofarmaceutických prípravkov a štandardizované prístupy. 

Sedel som nedávno s farmármi na farme Juraja Hospodára v Zalužiciach pri Zemplínskej Šírave. Zažili veľa zlého zo strany štátu a mafie (rozdiel medzi nimi sa niekedy hľadá veľmi ťažko). Tí, čo správne vypĺňali vrecká a tabuľky úradníkov sa mali dobre, a tí, ktorí chceli poctivo hospodáriť na svojich poliach boli šikanovaní.

Som priemyselný inžinier a viem, že štandardy nám pomáhajú k efektívnosti, ale aj bezpečnosti a kvalite procesov. Lenže v práci s ľuďmi musia byť srdce a zdravý rozum nad štandardmi. Ak sa raz ocitneme pri nebeskej bráne, vrátnik od nás nebude pýtať certifikáty a tabuľky, ale bude sa pozerať na naše skutky lásky a milosrdenstva, ktoré sme urobili tým posledným. A možno na vrátnici nebeskej brány nebudú sedieť tabuľkoví úradníci, ale tí, ktorí boli na tomto svete hladní, smädní, opustení, prenasledovaní, osamelí, nepotrební a bez strechy nad hlavou.

Foto – návšteva Zdena Cháru a Antona Šťastného v Dobrom Pastierovi v Kláštore pod Znievom

43