Transformácia alebo kolaps?

Dnes som sa rozprával s Romanom Dvořákom z MM Spektra o obnove a opravovaní našej krajiny. Tu sú niektoré myšlienky:

V roce 2020 jste započali diskuze s podnikateli, inovátory a politiky o potřebě nové vize Slovenska. Země není o ministerských resortech, inovace nevznikají na vládě. Jedná se o vzájemně propojený organizmus, který není řízený směrnicemi a vyhláškami, ale proaktivní činností zespodu. Před časem si napsal: „Mysleli sme si, že spustíme inovácie a budeme opravovať našu krajinu. Zmeníme vzdelávanie, postoje ľudí k životu a podnikaniu, naštartujeme pohyb v regiónoch zdola, prestaneme míňať peniaze na nezmyselné balíčky, stratégie, analýzy, agentúry a zbytočných úradníkov. Dúfali sme, že naše deti, ktoré študovali v zahraničí, sa začnú vracať na Slovensko. Teraz premýšľame, že sa vysťahujeme za nimi.“

Opravdu je současná situace na Slovensku tak tristní?

Situácia je zlá. Vo vláde máme neuveriteľne hlúpych politikov, ktorí ešte vôbec nepochopili, že prebieha transformácia sveta a je preto nutné transformovať aj krajinu. Autonómnosť a odolnosť regiónov, re-lokalizácia a eliminácia zbytočných medzičlánkov, inteligentné systémy riadenia, cirkulárna ekonomika a udržateľnosť, výskum, vzdelávanie a inovácie to nie sú len prázdne pojmy, ale nutné kroky, ktoré musíme urobiť, ak sa chceme dostať zo súčasného stavu. Sme monokultúra automobilového priemyslu, lacno predávame zahraničným firmám ruky a hlavy našich ľudí. Sme stále iba ekonomická kolónia. Zároveň tu už roky prebieha odliv mladých ľudí, ktorí odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia. Keď som nedávno jednému ministrovi povedal, že tu zostanú len dôchodcovia a zbedačené rómske komunity na východe Slovenska, súhlasil so mnou. Spýtal som sa ho, či s tým niečo nechcú „tam hore robiť.“ Usmial sa a pokrčil ramenami. Zhora žiadna pozitívna zmena nepríde. Na Slovensku sú najväčšie regionálne rozdiely v EÚ. V inováciách sme úplne na chvoste. Peniaze z Európskej únie na ne skonzumujú úradníci v rôznych agentúrach (namiesto ich redukcie pribudli dve ďalšie s dobre platenými úradníkmi – Plán obnovy a zbytočné ministerstvo MIRRI). Veľa peňazí z EÚ ani nedokážeme vyčerpať a vrátime ich späť. Medzi ľuďmi je negativizmus, agresivita, preferovanie populistov a „záchrancov zhora,“ ktorí prinesú rýchle riešenia – fašisti, komunisti a rôzni putinovci. Štátni úradníci sú nekompetentní, arogantní, je ich zbytočne veľa a rozmnožujú sa ako zhubný nádor. Politici si pod obnovou krajiny predstavujú stavanie budov a trafík pre svojich kamarátov. Podnikateľ dnes dostane pokutu, že nemá kalibrovaný meter pri predaji textilu, nemá aktualizovanú protipožiarnu smernicu alebo priviazal teliatko ku krave. Minister hospodárstva mi nedávno povedal, že títo štátni šikanisti a vyberači pokút majú od ministra financií plán na to, o koľko musia ošklbať svojich daňových poplatníkov. Za úpadok univerzít by mali niesť zodpovednosť hlavne ich profesori, rektori a dekani, ktorí pomíňali obrovské peniaze na budovy a laboratóriá, ale kvalita výskumu a vzdelávania poklesla. Upadajú aj základné a stredné školy. Približne tretina detí síce prečíta text, ale nerozumie jeho obsahu. Segregujeme rómske deti do osobitných škôl len preto, že neovládajú slovenský jazyk a oberáme ich tak o budúcnosť. Vyzerá to tak, že dnes už nemá kto učiť matematiku, fyziku a technické predmety. Potrebujeme transformovať krajinu aj s ohľadom na nové výzvy v svetovej energetike, logistike a rozdelení sveta. A v tomto čase si naši neschopní politici píšu detinské statusy na sociálnych sieťach a riešia svoje vlastné egá a preferencie.  

Kde stále vidíš silné stránky Slovenska?

V posledných týždňoch som mal stretnutia so skupinami mladých ľudí, ktorí sú aktívni, mnohí z nich študujú v zahraničí, prepájajú, niektorí z nich podnikajú a chcú zmeniť túto krajinu. Toto mi dáva nádej. Včera sme mali sviatok Panny Márie a kostol bol plný mladých ľudí. Na Slovensku stále funguje silná rodina, čo je dobré pre výchovu detí aj pre seniorov, ktorí potrebujú pomoc. Veľkú nádej mi dáva komunita OZ Dobrý Pastier a ľudia, ktorí nám pomáhajú. V Podnikateľskej univerzite a v Inovate sa stále objavujú talenty, zaujímavé nápady a riešenia zo Slovenska – v oblasti strojárstva, automatizácie, energetiky, umelej inteligencia a mnohých ďalších oblastí. Keď nefunguje štát, ľudia si začnú riešiť svoje problémy sami. V takomto prípade by bolo dobré, keby im pritom aspoň štát nehádzal polená pod nohy.

Kde se musí Slovensko změnit, kdo a jakým způsobem?

Musíme sa meniť od seba. V týchto dňoch sa rozpadá Slovenská vláda a ľuďom to je už jedno, lebo už pochopili, že od volieb, politikov, parlamentu a vlády nič dobré očakávať nemôžu – bez ohľadu na to, kto zvíťazí. Potrebujeme ešte pochopiť, že krajina bude taká, akí sme my. Preto ma baví práca s mládežou – majú vieru a nádej v lepší život, ideály, energiu meniť veci k lepšiemu. Pomôžme im rozvíjať proaktivitu a ich talenty, pomôžme im opravovať krajinu. Namiesto nenávistných statusov, sa potrebujeme viac počúvať, namiesto vzájomných bojov potrebujeme viac dôvery a spolupráce. Slovensko môžeme zmeniť zdola. Keď sa naučíme podnikať. Každý z nás, bez ohľadu na to, či má IČO alebo nie. Do predmetu svojho podnikania si dajme talenty, ktoré sme dostali. Nenaháňajme sa za mocou, peniazmi a slávou. Učme sa slúžiť a vytvárať hodnoty. Svojou aktivitou a spoluprácou vytvárajme silné spoločenstvá, ktoré obmedzia priestor pre pôsobenie a rozhodovanie politikov.

To zní jako anarchie

Anarchia je deštrukcia, rozbíjanie a ničenie. To, o čom hovorím ja, je konštrukcia, tvorenie a opravovanie krajiny zdola. Kedy konečne pochopíme, že politické strany sú organizované zločinecké skupiny, ktoré sa iba priživujú na našich daniach a ich predstavitelia sa nám vysmievajú do očí? Musíme si však aj starostlivo vyberať ľudí, ktorí spravujú naše obce a regióny. Aj u nás vo Varíne sa nám rozmohla mafia v obecnom zastupiteľstve a na obecnom úrade. Mali by sme mať väčší záujem o to, čo sa deje tam, kde žijeme a zapájať sa do tohto diania – školy, územné plány, doprava, životné prostredie, sociálna starostlivosť a pod.

Svými aktivitami jsi vždy posouval Slovensko na poli inovací. Nepodařilo se ale vytvořit slovenský Fraunhofer a tak jste ze soukromých zdrojů vytvořili inovační síť Inovato. Jaká je jeho role v obnově Slovenska?

Inovato založili podnikatelia. Viacerých z nich som spoznal v našej Podnikateľskej univerzite. Poznáme sa, vieme kto je kto. Naša sieť rastie. V septembri máme náš každoročný festival, kde sa všetci stretneme – Inofest. V klastri máme aj rôzne semináre a Strojársku univerzitu. Zároveň vznikajú odborné sekcie a projekty. Napríklad v oblasti aditívnej výroby, autonómneho poľnohospodárstva, cirkulárnej ekonomiky, zdravotníctva, automatizácie a digitalizácie, energetiky, nových materiálov a technológií, modularity a pod. Prepájame sa aj s inými sieťami – napríklad s profesorkou Majkou Bielikovou, ktorá buduje excelentné pracovisko KINIT v oblasti umelej inteligencie, ale aj regionálnymi inovačnými sieťami napr. v Lučenci, Vrábľoch, Žiline, Prešove a pod. Našou najväčšou výhodou je, že nepotrebujeme stavať budovy, ale hľadáme a prepájame expertov a znalosti a spoločne zdieľame zdroje. Z projektov vznikajú firmy, firmy robia inovácie a zamestnávajú ľudí. Inovácie a hodnoty sa nevytvárajú na ministerstvách ani v agentúrach a v štátnych úradoch.

Před rokem vizionář Gerd Leonard na festivale Inofest 2021 řekl, že v nejbližších 10 letech zažijeme větší změny, než za předchozích 100 let.  Musíme se na ně ale připravit. Jsme toho zde ve východní Evropě s přetrvávajícím patosem po komunizmu a předchozích časů vůbec schopni?

Áno, aj ja vnímam ľudí, ktorí píšu na internete podivné veci a vykrikujú na uliciach nezmysly. Možno, že by niektorí boli radi, keby sa vrátil komunizmus a možno by niektorí z nich aj vítali Putinových vojakov, keby nás prepadli ako Ukrajinu. Ale myslím si, že týchto bláznov je menšina. Normálni ľudia nepotrebujú vykrikovať a hádať sa – jednoducho si robia svoju prácu. Zmeny budú obrovské, pretože rozkmitaný svet chaosu má iba dve riešenia – transformáciu alebo kolaps. Ja verím, že zmena, ktorá prebieha, bude mať pozitívny výsledok. Škoda len, že strácame zbytočne veľa času. Čím neskôr prebehnú potrebné zmeny, tým to bude bolestivejšie a drahšie.

Jaké je Tvé vysněné Slovensko?

Verím, že to bude krajina pre obyčajných ľudí, nie pre oligarchov a vyvolených. Krajina, kde domáci podnikatelia majú aspoň rovnaké podmienky, ako zahraničné korporácie. Krajina, ktorá bude zameraná na človeka – bez ohľadu, z akej rodiny alebo regiónu pochádza. Všetci budú mať rovnaké príležitosti a šance na kvalitný život. Bohatí sa podelia s chudobnými, zdraví budú pomáhať chorým. Rodičia nebudú strkať svoje deti do detských domovov a deti svojich rodičov odkladať do starobincov. Budeme využívať inteligentné technológie na spravovanie krajiny tak, aby sme eliminovali korupciu a nepotrebovali sme sa predbiehať u lekára alebo na úradoch a vybavovať známosti. Úradníci sa budú správať slušne a slúžiť občanom, ktorí si ich platia. Chcel by som, aby naše deti žili v zelenej krajine, kde sa využívajú udržateľné výrobné a energetické koncepty, stavajú sa modulárne a inteligentné mestá, rozvíjajú sa kvalitné školy. Čas, ktorý ľudia získajú tým, že mnohé pracovné činnosti za nich preberú stroje, by nemal byť využitý na ďalšie zvyšovanie spotreby a produkcie, ale na pokojný život a čas, ktorý ľudia prežijú so svojimi blízkymi a s rodinou. Mala by to byť krajina, nad ktorou sa radostne usmieva jej patrónka panna Mária, lebo jej milované deti si nezávidia, nehádajú sa a nerobia si vzájomne zle. Zatiaľ sa z podobných snov, žiaľ, prebúdzame do smutnej reality. Lenže naša krajina sa nezmení snívaním. Musíme si vysúkať rukávy a zašpiniť si ruky od práce. K lepšej budúcnosti sa neprerozprávame.