Svet sa zbláznil

Standa Bernard ma často zdraví slovami „drž se.“ Počas covidu trochu upravil slogan svojho pivovaru: „Svet se zbláznil, držme se.“ A natočil k tomu krásne video, v ktorom sa ľudia objímajú.

Mnohí si možno kladú otázky ako prekonať súčasnú dobu a kedy sa spoločnosť znovu tam, kde bola. Odpoveď je jednoduchá – nič prekonávať nemusíme, iba žiť a spoločnosť sa už nikdy nevráti tam, kde bola. A možno je to tak dobre. V najbohatšej časti sveta trpí každý štvrtý človek osamelosťou, ale míňame peniaze na množstvo zbytočností, ktoré následne vyhadzujeme, vyrábame a znovu nakupujeme – potraviny, oblečenie, teplo, svetlo, mobilitu. Na to všetko v minulosti museli ľudia pracovať oveľa dlhšie a tvrdšie ako my. Ničíme prírodu, útočíme jeden na druhého, máme okolo sebe veľa nepotrebných vecí a málo priateľstva a lásky.

Pred vyše 10 rokmi sme s Milanom Zeleným napísali knihu „To vám byl divný svět“, v ktorej rozoberáme niektoré transformačné trendy. Myslím si, že mnohé z nich sú dnes oveľa viditeľnejšie ako vtedy. V knihe spomíname aj filozofa Giambattista Vica, ktorý popísal, že spoločenský vývoj prechádza fázami vzniku, akcelerácie, spomalenia, stagnácie, úpadku, krízy a zániku. Prvú časť vývoja nazval corso, teda nábeh, rozmach alebo kadencia, a druhú časť vývoja nazval ricorso, teda výbeh, útlm alebo dekadencia. Fáza stagnácie predstavuje obdobie zvratu s korza do rekorza.

Všetko živé aj neživé na našej planéte (aj vo vesmíre) podlieha vývoju podľa S-krivky corso a opačnej S-krivky ricorso. Spolu tvoria „zvonové“ rozloženie javu podľa Gaussovho normálneho rozdelenia. Všetko na svete nutne (a bez výnimky) vzniká, vrcholí a zaniká. Aj my, ľudia, prichádzame, existujeme a odchádzame. Rovnako každý prírodný a spoločenský proces, každý jedinec, skupina, inštitúcie, národ a druh. Rozdiel je iba v rýchlosti zmeny, načerpania a vyčerpania, trvania a pretrvávania daného javu. Podvojný fenomén corso-ricorso sa opakuje, teda po fáze ricorso nastupuje nové (a iné) corso, atď. U niektorých javov ide o pulzáciu rozťahovania a sťahovania veľmi dlhodobé (rozpínanie vesmíru), inokedy zase veľmi krátkodobé (srdcový sval).

Nás zaujímajú pulzácie spoločensko-ekonomických systémov, inštitúcií, organizácií a modelov správania. Poučiť sa možno aj z histórie. Kedykoľvek komplikované spoločnosti zneužijú a vyčerpajú svoje, len zdanlivo neobmedzené, zdroje a pokúsia sa rozšíriť svoje „impérium“ ďaleko za hranice svojich schopností a možností kontroly a riadenia, prichádza oslabenie, únava, dekadencia a pokles. Centralizované ekonomické organizácie sa rozpadnú, globálny obchod prudko poklesne a výroba tovaru bežnej spotreby sa navracia domov, do lokálnych a regionálnych vzdialeností a rozmerov. Centralizáciu ríše nahrádza decentralizácia lokalít, teda relokalizácia – až do doby nového zdvihnutia, rozmachu a rozpínavosti, vo večnom cykle corso a ricorso.

V cyklickej kríze sa svet viac-menej vracia k východiskovému stavu, k normálnej funkcii, k pôvodnej „normále“. Kríza je relatívne krátkodobá. Transformácia sa nikam nevracia, je jednosmerná a nastavuje hospodárskemu i politickému životu „novú normálu“. Transformácia je relatívne dlhodobá. Ak nedokážeme rozlíšiť javy krízové ​​od javov transformačných, potom sa naše úsilie stáva zbytočným, márnotratným a bezvýchodiskovým.

Pre ľudí, ktorí porozumejú prebiehajúcej transformácii sveta, je táto doba ďalšou krásnou epizódou vývoja života. Pre neznalých je to obdobie neistoty a strachu. Bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patríme, je však dôležité, aby „sme sa držali“ – všetci potrebujeme dnes empatiu, pevný stisk ruky, objatie, prijatie a lásku.

Tu je ta naša kniha s Milanom Zeleným

Občas mi niekto pošle fotografiu nejakej mojej knihy. Je to pocta, ak si ju ľudia zoberú na dovolenku. Teraz mi takáto fotka prišla od Denisky Zlevskej, ktorá si jednu moju knihu zobrala na dovolenku. Potešil som sa 🙂