26. marca 2022

Spoločenstvá radosti zo života a z práce

Spoločenstvom sa nazýva organizované zoskupenie ľudí alebo inštitúcií na základe spoločného presvedčenia, záujmov alebo potrieb, v ktorom si jeho členovia cielene pomáhajú.

Ako mladý muž som na písacom stroji napísal list profesorovi do Stuttgartu. Jeho meno som našiel v jednom z mála západonemeckých časopisov na našej univerzite. Nepoznal ma, ale pozval ma na študijný pobyt. Dostal som štipendium a začal som pracovať v spoločenstve 18 tisícovej výskumnej spoločnosti Fraunhofer. Vyvíjali sme tam objektovo orientovaný simulačný systém, 3D skenovanie budov a ďalšie veci. Z týchto výskumných projektov vznikli dva svetovo úspešné produkty a firmy. Uvedomil som si, že inovácie menia svet a chcem byť podnikateľom a inovátorom. Nie profesorom, ktorý o inováciách iba prednáša, ale ich aj skutočne robí. Vytvorili sme silné spoločenstvo s profesorom Warnecke a ľuďmi v Inštitúte Fraunhofer IPA Stuttgart. Po rokoch sme spolu založili našu firmu Fraunhofer IPA Slovakia. A robili sme inovácie – vo firmách Mercedes, Siemens, Continental, Embraco, Linet, Borcad, OMS Lighting, KOMA Modular, Witte, Rodenstock, Rautenbach, Danfoss, Kros, V Podlahy, Švec, Fosfa, Konštrukta Industry, I.D.C. Holding, Gremi Klima, Emilove Sady, 3M a i. So šéfom inovácii v 3M, Honzom Maškom, sme sa raz rozprávali o tom, v akých firmách a svete by sme chceli pracovať a žiť. A napísali sme Manifest ružových slonov. Pozvali sme prvých ružových slonov do Prahy a prišlo niekoľko desiatok zaujímavých ľudí. Už sa to nedalo zastaviť. Spoločenstvo ľudí, ktorí sa rozhodli opravovať svet sa začalo rozširovať samé – bez manažérov, rozpočtov a strategických plánov. Jedným z projektov tohto spoločenstva bola aj sieť Red Button. S Honzom Maškom, Lubošom Malým, Romanom Stupkom, Peťom Skondrojanisom, Jirkom Rozvařilom a ďalšími sme začali vytvárať spoločenstvo expertov, ktoré začalo meniť mnohé veci v Českej a slovenskej republike. Red Button dnes robí fantastické veci.

Pred rokmi sa u mňa doma objavil Marián Kolník. Bol som dolámaný po páde z bicykla. Poďme sa stretávať, povedal mi. A stretli sme sa u mňa na záhrade – kresťanskí podnikatelia. Už predtým sme mali zopár stretnutí s Antoniom Srholcom, Anselmom Grünom, kňazmi podnikateľmi, ochranármi prírody a lekármi. Hovorili sme o tom, ako zlepšiť svet. Pár mesiacov pred návštevou Mariána Kolníka mi dal Braňo Škripek knihu, ktorú preložil – Najšťastnejší ľudia na zemi. Kniha o Demosovi Shakarianovi a spoločenstve veriacich arménskych mužov v Amerike. V tom istom čase sa mi ozval Dano Hevier, že by sme sa mali stretnúť. Vraj to tak cíti. Nepoznal som ho, ale stretli sme sa a začali sme spolupracovať. A zrazu sa u mňa objavil jezuita Bernard Mišovič. Spýtal sa ma či poznám svätého Ignáca a pritiahol ma na ignaciánske duchovné cvičenia. Objavil sa Ľubko Klieštik a pozval na stretnutia kresťanských podnikateľov. Vladko Maslák ma pritiahol do spoločenstva ľudí na okraji spoločnosti. Vzniklo spoločenstvo Akadémia Dobrého Pastiera. S Gabrielou Končitíkovou tu budeme v tomto organizovať Baťovu školu a 4.4.2022 máme Akadémiu Dobrého Pastiera o radosti v živote a v práci.

S profesorom Milanom Zeleným sme pred rokmi vytvorili Podnikateľskú univerzitu. Postupne na nej študovali majitelia slovenských a českých firiem. Neskôr aj ich mladší spolupracovníci. Vytvorili sme silné spoločenstvo, v ktorom vznikali mnohé úspešné projekty. S viacerými absolventmi Podnikateľskej univerzity sme po rokoch založili inovačnú sieť Inovato, v ktorej spájame expertov a inovátorov a opravujeme našu krajinu v rôznych oblastiach. Tento týžden sme mali stretnutie expertov skupiny aditívnej výroby a spustili sme Venture Lab. Pracujú v ňom talentovaní mladí ľudia, ktorí sa vracajú na Slovensko so špičkových zahraničných univerzít. V krátkej dobe budú stretnutia expertných skupín – autonómne poľnohospodárstvo, cirkulárna ekonomika, zdravotníctvo, automatizácia, digitalizácia, mikroelektronika, energetika a ďalších. 5.4. sa v Piešťanoch stretnú inovátori a ukážeme si niektoré aktuálne projekty. V apríli máme konferenciu Podnikatelia spojte sa, kde sa stretáva spoločenstvo z Podnikateľskej univerzity a konferenciu kresťanských podnikateľov, ktorú buduje Ľubko Klieštik. V máji budeme na MTF v Trnave diskutovať o budúcnosti strojárskej výroby a v septembri v Bučanoch bude Inofest. Kľúčovou témou bude prepájanie inovačných ekosystémov a budovanie spoločenstva inovátorov a expertov.

Spoločenstvá, o ktorých píšem, sú postavené na hodnotách dôvery, rešpektu, otvorenosti, proaktivity, pomoci slabším a odvahy meniť veci k lepšiemu. Vyberáme najlepších expertov vo svojich odboroch a poznáme sa. Keď budeme napríklad dizajnovať bicykel, tak určite oslovíme niekoho z tímu Patrika Paula. Keď navrhujeme ultrazvukovú čističku, tak zavoláme Martina Tvarůžka. Pri dizajne svietidla by sme využili Sama Riháka a pri dizajne nábytku napríklad Miška Riabiča. Stovky expertov, ktorí vedia ísť do detailu a vytvoriť prefektné riešenia. Niekedy sa ma ľudia pýtajú prečo nejdeme do politiky. Myslím si, že sme pomohli niektorým ľuďom, ktorí sa v politike dostali veľmi vysoko, ale nikto z nás túto ambíciu nemá. Vidíme tam veľa rozprávačov a vypĺňačov tabuliek. Nedávno som bol na novom úrade, ktorý má obnoviť našu krajinu a počúval som slová o tom, aké je to všetko zložité a ťažké. Myslel som si, že vznikli práve preto, aby to bolo jednoduché a ľahšie. Sú to administrátori tabuliek a peňazí, ale nepoznám „tam hore“ nikoho, ktorý by dokázal reálne naprojektovať a riadiť komplexnejšiu zmenu, inovovať byrokratické štátne služby, zle zorganizované zdravotníctvo, postaviť modulárnu nemocnicu, vymyslieť fungujúce digitálne riešenia, vytvoriť nové produkty, služby a podnikateľské modely. Nedávno som bol v jednom regióne, kde sa miestni inovátori snažili presviedčať „tých hore,“ aby im s tým pomohli. A oni vymýšľajú ďalšie projektové schémy, tabuľky, komisie, agentúry, centrá a budovy…

My ich nepotrebujeme, aj keď mi je ľúto toho množstva peňazí, ktoré sa zase minie na blbosti alebo sa vrátia do Bruselu (či kde ich to tlačia). Oni raz budú potrebovať nás, aby sa aspoň pred voľbami mohli odfotografovať pred niečim, čo sa reálne urobilo. Nechápem prečo si ministri myslia, že ministerstvá patria im alebo ich stranám. Prečo si každý štátny tajomník buduje a ochraňuje nejakú svoju agentúru, radu alebo komisiu. Prečo nejakí diletanti v koaličnej rade majú rozhodovať o budúcnosti našej krajiny. Toto sú predsa témy pre odborníkov, ktorých tam hore takmer nemajú. Keď sme sa tento týždeň bavili o aditívnych technológiách, nemali sme už voľné stoličky a niekoľkí sme museli stáť. Tri kilometre ďalej bolo stretnutie miestnych inovátorov so zástupcami štátu a samosprávy. Miestnosť bola takmer prázdna. Dôvera k úradníkom štátu je na nízkej úrovni a mala by sa obnoviť. Tí zhora by mali ísť od firiem a regiónov. Mali by menej rozprávať a viac počúvať. Menej zasahovať do inovácií, ktorým aj tak nerozumejú a viac pomáhať tým, ktorí to skutočne robia. Bez zbytočnej byrokracie.

Spoločenstvo nevznikne na základe volieb a prázdnych rečí. Spájajú sa v ňom ľudia, ktorí vyznávajú podobné hodnoty a dlhodobo spolu tvoria a realizujú projekty. Sú ľudia, ktorí rozprávajú, rozprávajú a rozprávajú – väčšinou o ničom. A sú aj takí, ktorí ťahajú svoju káru, obrábajú pole, kreslia výkresy a stavajú prototypy, objavujú nové riešenia, pomáhajú ľuďom a organizujú veci tak, aby fungovali. To sú naše spoločenstvá, v ktorých nachádzam radosť zo života aj z práce.