Som univerzitný profesor. Dovolím si teda túto úvahu. Univerzity bývali motorom pokroku. Dnes to tak nie je. Máme desiatky vysokých škôl. Míňajú veľa peňazí a kvalita výučby a výskumu na nich roky klesá. Ľudia, ktorí sa inde neuplatnili, získavajú na týchto školách tituly a pozície. Roky vidíme degeneráciu univerzít a vysokých škôl. V praxi chýbajú kvalitní absolventi a mladí ľudia po ukončení stredných škôl odchádzajú študovať do zahraničia. Vybudovali sa pekné budovy a upadli schopnosti ľudí, ktorí v nich pracujú.

Po rokoch sa zo zatuchnutého univerzitného prostredia ozýva silnejší hlas – aby všetko zostalo po starom. Ministerstvo chce konečne so školami, do ktorých sa v posledných rokoch nalialo veľa peňazí, urobiť poriadok. Páni profesori sa oháňajú akademickými slobodami. Treťotriedni profesori a plagiátori si žiadne akademické slobody nezaslúžia. Mnohí z nich ani svoje tituly.

Vysoké školy na Slovensku mali vyše 30 rokov na to, aby dokázali svoje schopnosti. Mali autonómiu aj peniaze. Jediné čo dokázali je ich neschopnosť využívať zverené zdroje v prospech študentov a spoločnosti. Dnes plačú, že im štát dáva málo peňazí na prevádzku potemkinovských laboratórií vybudovaných za miliardy z eurofondov. Spájajú a aktivizujú sa vždy, keď im hrozí reforma.

Nastal čas urobiť poriadok – zobrať akademickým funkcionárom právomoci, ktoré roky zneužívajú. Zrušiť univerzity, ktoré univerzitami nikdy neboli a prenechať riadenie vysokých škôl manažérom z praxe, aby sa už neplytvalo.

Na slovenských univerzitách je dosť špičkových odborníkov, ktorí pracujú v laboratóriách a venujú sa svojim študentom. Aj oni žiadajú, aby sa peniaze nedostávali do rúk neschopným  funkcionárom a senátom na financovanie „cestovných“ kancelárií a nákup drahých „hračiek“ pre profesorov.

Univerzity sú brzdou zmeny a chýba im sebareflexia. Je otázne, či je možné tieto dinosaury ešte reformovať. Treba im dať ešte poslednú šancu: Krízový manažment a zrušenie akademických slobôd, ktoré sú anarchiou do seba zahľadených rektorov, s veľkými autami a osobnými šoférmi.

Reakcia:

Vážený pán profesor,nepracujem v školstve, ale som už starší absolvent bývalej SF- SVŠT v Bratislave. Plne sa stotožňujem s obsahom Vašej úvahy Spájanie univerzít proti zmene. K tomuto názoru som došiel i ja ako nepedagóg na základe poznania z praxe, akí absolventi prichádzajú zo škôl na pracoviská. Tá úroveň potrebná pre terajšiu prax v študovanom obore, je v porovnaní s našou vtedajšou úrovňou potrebnou pre vtedajšiu prax, smutne úbohá. Príčinu ste dobre pomenovali. Len , aby sa to nejako dostalo k pánu ministrovi, aby sa toho tlaku zoskupenia univerzít nezľakol. 
Bolo by ho dobre nejako podporiť, alebo plen prípadne naznačiť.Ale čo navrhuje  i  všetko smeruje k zlepšeniu súč. stavu vo vysokoškolskom prostredí, to vôbec neviem posúdiť. Je to už smiešne, že  pomaly už  každé mestečko ( aj Piešťany) má vysokú školu, alebo nejaké vysunuté pracovisko. A vyučuje kde kto, kto sa podujme.Je zarážajúce ako spoločnosť teraz ťažko prijíma pravdu a vôbec nepracuje s kritickým myslením. To považuje za svojho protivníka. (asi nevedia hrať šach🤓)
Spomínam si na jednu peknú myšlienku: Priateľ mi nie je ten, ktorý mi hovorí áno, áno, lebo ten neprekročil môj tieň.Všetko dobré a v zdraví ostávajte! Peter z Piešťan

Zdroj obrázku: www.slovenskachranenadielna.sk

39