Chýbajú lídri? Jeden má práve narodeniny.

Ľudí na vysokých pozíciách v spoločnosti alebo vo firmách médiá niekedy označujú za lídrov. Často však vidíme ľudí, ktorí nedokážu ovládať ani seba, nemajú základnú mentálnu, morálnu ani emočnú výbavu na to, aby sme ich označovali ako lídrov. Zbabelí, ukričaní, sebastrední, zakomplexovaní a hlúpi ľudia vo vysokých pozíciách spôsobujú okolo seba chaos a obrovské škody. To, že sa niekto dostal do vysokej funkcie však ešte neznamená, že je lídrom. Nemám ilúziu, že by sa títo ľudia obklopili schopnými ľuďmi a zmenili svoje vlastnosti. Oni majú radi okolo seba osoby, medzi ktorými vyniknú – prikyvovačov, hlupákov a vypočítavých kariéristov. Líder by mal mať múdrosť v oblasti, ktorej sa venuje – má naštudované veci, má skúsenosti a používa systémový a morálny prístup (hlupák nič naštudované nemá, nemá skúsenosti a vytvára okolo seba chaos). Líder je odvážny a statočný – vie odhadnúť riziko a podstúpiť ho a vie si aj priznať chyby a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia  a činy. Zbabelec ukazuje na druhých, neprijme spätnú väzbu a nedokáže sa postaviť pred ľudí a priznať sa, že zlyhal alebo urobil nesprávne rozhodnutie. Líder je pokorný, dokáže ovládať svoje ego a pýchu. Nevystatuje a nevychvaľuje sa, ale pomáha dosiahnuť úspech ostatným. Líder neprekrikuje svojich oponentov, ale počúva a hľadá lepšie riešenia, synergiu a spoluprácu. Líder je húževnatý, pracovitý a trpezlivý, učí sa, opravuje chyby, prekonáva prekážky a tvrdo pracuje. Nehľadá chyby na druhých, ale na sebe a zlepšuje svoje správanie a múdrosť.

Nenachádzate správnych ľudí tam, kde by mali byť? Tam hore, na vrchole hierarchickej pyramídy moci? Hľadáte zbytočne. Svet sa zmenil. Funguje ako sieť autonómnych regiónov, spoločenstiev a tímov. Tam nájdete skutočných lídrov – nenápadných, múdrych, pokorných a slúžiacich. Slúžiaci líder (servant leader) nie je zneužívaný služobník alebo sluha, ale ten, kto svojou službou pomáha druhým k moci (empowerment). Nemám na mysli moc nad druhými, ale hlavne nad sebou. Potrebujeme lídrov, ktorí pomáhajú druhým objavovať a rozvíjať ich talenty, silné stránky a povolania.

Profesor Gary Hamel hovorí: „Vo väčšine organizácií bolo slovo „líder“ beznádejne znehodnotené. Zvyčajne sa uplatňuje na kohokoľvek v manažérskej funkcii. Ale ako ste si mohli všimnúť, mať podriadených ešte z nikoho nerobí vodcu. Tu je teda lepšia definícia: Líder je niekto, kto katalyticky prispieva ku kolektívnemu úspechu za zložitých okolností – bez ohľadu na to, aká je jeho rola.“

Akých lídrov potrebuje súčasný svet? Túto otázku som položil niekoľkým ľuďom, ktorí sa zaoberajú touto témou vo svojej praxi:

Oldřich Kovář, podnikateľ a autor knihy Architektúra života

Líder je od slova viesť. To znamená, že musí vedieť kam má viesť. Musí vedieť čo je cieľ a aké prostriedky použije na dosiahnutie cieľa. Tým sa odlišuje od manažéra, ktorý len manažuje – riadi procesy podľa požiadaviek vrchnosti. 

Líder by mal byť múdry v cieľovej oblasti, mal by mať viacero múdrostí v oblastiach cez ktoré bude viesť cesta k cieľu. Jeho silu múdrosti musia poznať aj jeho nasledovatelia lebo len tak mu budú veriť v ťažkých časoch a pred prekážkami. 

Ďalšie vlastnosti sú húževnatosť,  trpezlivosť,  silu osobnosti, statočnosť pri neúspechu, pozitivizmus a schopnosť vliať nádej svojim nasledovníkom, odvaha, ale aj pokora. Veľmi dôležitou vlastnosťou je aj nadhľad nad malichernými vecami, sústredenie na cieľ a schopnosť selektovať zdroje informácií. Dobrý líder dokáže predvídať, rozozná skutočný problém od zdanlivého problému, rieši veci racionálnym spôsobom, emócie mu nekalia rozhľad. Vie sa spájať s inými, ale aj oddeliť ak to vyžaduje cesta k cieľu. Líder musí mať charizmu lídra, ktorého sú iní ochotní nasledovať. 

Stanislav Martinec, podnikateľ KOMA Modular

Stručně: „Čestných a nových“

Správný lídr je člověk, který pochopil a denně si uvědomuje, že vést, a tak často rozhodovat o osudech druhých, je obrovská zodpovědnost.

Je to úděl, který by si měl zvolit sám. A když si ho zvolí, neměl by se hroutit z problémů, které si sám vybral. Pokud chce, aby zde něco zanechal, je to vždy úděl na celý život. Měl by si uvědomit, že neovlivňuje každodenní kvalitu života jen svou, ale také svých spolupracovníků. Ví, že ovlivňovat denní kvalitu života je jedno z největších umění.

Získává – ztrácí, mýlí se – napravuje. Respektuje základní lidské hodnoty a přírodní zákony, nikdy je nerelativizuje. Při řešení složitých situací čte a rozpoznává své vnitřní pocity, a tak se neustále učí.

Neposuzuje svůj úspěch podle velikosti slávy, ale podle množství energie a času, kterou vedení věnuje. Stále poznává a objevuje nové postupy řízení a moc dobře ví, že velká moc může být největší překážkou poznání. Zjednodušuje, zpřesňuje, vyjasňuje a uvědomuje si, že každá složitost v řízení přináší následné komplikace.

Zkušený lídr ví, že lidskou povahu nelze měnit tak snadno, jako lze vytvořit systémy. „Lídr je člověk, který se vydal na cestu do moře a chápe, že čím jde dál, tím je moře hlubší“

Henrich Chomist, psychológ IPA Slovakia

Akých lídrov, s akými vlastnosťami, dnes potrebujeme?

1. morálny – charakter

2. schopný počúvať a viesť dialóg ako Sokrates

3. schopný rozhodnúť a prevziať zodpovednosť

Inak sa tiež stotožňujem so systémom PVC:

1. P = PASION = mať vášeň, byť motivovaný

2. V = VISION = zdieľať víziu a byť s ňou stotožnený

3. C = COMMUNICATION = komunikovať

Soňa Ondrejová, Rozhybbiznis.sk

Lídrov? Myslím si, že potrebujeme lídrov, ktorí počúvajú, sú ľudskí a morálne pevní, takých, ktorí sa neboja zmien a neboja sa o svoju moc a preto tvoria príležitosti, aby vynikli iní. 

Boris Gogola, podnikateľ Gotana s.r.o.
Podľa mňa potrebujeme lídrov typu Churchilla – kombináciu pevného charakteru a vášne.

Pevný charakter – vernosť svojmu poslaniu a hodnotám, odvaha ísť proti prúdu. Dravá buldočia nezlomnosť s akou Churchill Britom vyhral vojnu. 

Nádej v ťažkých časoch – líder ju nielen ma živiť v sebe, ale hlavne ju rozdávať okolo seba. Tiež má byť neústupný v ideáloch, ktorým verí – hlavne pokora, boj za pravdu, nesebecká služba.  A zároveň v dobrých časoch vytrvať, nezlenivieť, nepoľaviť a nezísť z cesty. 

Vášeň – jedine cez ňu môže líder zapáliť druhých pre svoje videnie sveta. Má byť autentická, úprimná, nepredstieraná, prameniaca z vnútorného ohňa. Nie je to povrchná prvoplánová emócia. Práve naopak, je to životný postoj Matky Terezy, Martina Luthera Kinga – je to každodenné inšpirovanie nasledovníkov k vyšším veciam. 

Oba tieto prvky, charakter aj vášeň, podľa mňa krásne vidieť aj u Lídra s veľkým L, ktorého narodenie práve oslavujeme. Lídra, na ktorého sa chceme čo najviac podobať. 

Pri Borisovej odpovedi ma napadol jeden text, ktorý som napísal pred pár rokmi – Leadership podľa Ježiša Krista:

Často sa pohybujem medzi svetmi podnikania a spirituality. Mám priateľov úspešných podnikateľov aj dobrých kňazov a rehoľníkov. Sám som podnikateľ a slovo líder používam s veľkým rešpektom.

Niekedy mám pocit, že moji spolupracovníci vo mne vidia lídra, na druhej strane neviem, či túto úlohu zvládam tak, ako to očakáva moje okolie. Nechcem potlačiť ani osobnosti a lídrov, ktorí vyrastajú v mojom okolí, cítim k nim úctu a rešpekt. Máte aj vy podobné pocity?

Hľadáte odpovede na kurzoch a v manažérskych knihách? Aj ja som tak začínal. Bol som však sklamaný – v kurzoch manažmentu a leadershipu som našiel veľa prázdnych poučiek, ale aj množstvo techník na manipuláciu s ľuďmi a rozvoj vonkajšieho prejavu “lídra.” Po čase som pochopil, že leadership nie je ani tak o charizme a vonkajšom prejave, ale o vnútornom charaktere človeka, jeho integrite a skutkoch. Našiel som správne knihy aj učiteľov – moje kroky viedli k Svätému písmu, knihám starých mníchov a ľuďom, ktorí hľadajú Boha v tichu kláštorov. A otázku “Čo odo mňa očakáva moje okolie” som začal meniť na otázku: “Čo odo mňa očakáva On?”

Som často v rozpakoch pri písaní článkov, kníh a prednáškach, na ktoré ma pozývajú, pretože si uvedomujem, že sú to iba slová. Slová, od ktorých je cesta k skutkom často ďaleká a ťažká. Nech je aj tento príspevok mojim vyjadrením túžby ísť po ceste leadershipu podľa Ježiša Krista, ale aj verejným priznaním si mojich častých pádov a slabostí na tejto ceste.

“Leadership” alebo zneužívanie moci?

Už ako malého chlapca ma fascinovalo mechanické prehadzovanie výhybiek na železničnej trati. Podľa presných pokynov chlapi prepájali koľajnice tak, aby sa vlaky dostali do svojho cieľa a aby pritom nedošlo ku zrážke. Dnes túto činnosť robia počítače a vlaky môžu jazdiť ešte rýchlejšie a bezpečnejšie.

Som však presvedčený, že celá naša spoločnosť, ekonomika a spôsob života potrebujú prehodiť výhybku. Vezieme sa vo vlaku, ktorý nemá brzdy a rúti sa dole kopcom. Tento vlak sa určite nedostane do cieľa, pretože žiaden nemá a čím dlhšie ho necháme ísť po tejto trati, tým bude zrážka tragickejšia.

Leadership je uplatňovanie vplyvu. Pozrime sa okolo seba. Ako uplatňujú svoj vplyv mnohí ľudia, ktorých dnes média označujú za lídrov? Niektorí zneužívajú svoje funkcie a privlastňujú si viac ako im patrí, iní klamú a podvádzajú – nielen v politike, ale aj v biznise a športe (čo je vlastne tiež biznis). Vystavujú seba, a tí hlúpejší aj svoj majetok na obdiv v médiách. Niekedy to vyzerá tak, že najviac kričia tí, ktorí by sa mali triasť pred spravodlivosťou a najviac sú osočovaní a prenasledovaní tí, ktorí spravodlivosť hľadajú. Mnohých „lídrov dneška“ charakterizuje túžba po moci, pýcha a pocit neomylnosti – tie najhoršie vlastnosti, ktoré sú základom pádu a deštrukcie.

V Evanjeliu podľa Matúša sa píše: „Viete, že vládcovia panujú nad národmi a mocnári ich utláčajú. Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa chce stať medzi vami veľkým, bude vaším sluhom. Kto sa chce stať medzi vami prvý, bude vaším otrokom. Ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých.“

Výsledky moderných lídrov

Mnohí politici a ekonómovia rozprávajú o raste. Raste HDP, raste spotreby, raste výroby a predaja. Takmer nikto nehovorí o raste šťastia, spokojného rodinného života, voľného času na rozvoj človeka, raste dobra v nás a v spoločnosti, v ktorej žijeme.

Ako sa dosahuje ekonomický rast? Spotrebou ľudí a míňaním peňazí na veci, ktoré väčšinou vôbec nepotrebujú. Nástrojov na presviedčanie nerozhodných zákazníkov je veľa – od hlúpej reklamy v médiách, cez vzbudzovanie túžob po nových veciach a zážitkoch, až po stimulovanie ľudí rôznymi akciami a pôžičkami, ktoré nikdy nesplatia.

Ľudia kupujú a firmy dostávajú signály, že majú viac vyrábať (a zároveň produkovať odpad) a viac spotrebovávať (suroviny a energie z prírody). Banky požičiavajú ľuďom na spotrebu a podnikom na nákup a výrobu. Nakoniec sú zadlžení ľudia, podniky, ale aj banky, ktorým sa nevracajú požičané peniaze. Znovu nastupujú politici a zachraňujú situáciu – tlačia ďalšie peniaze a dávajú ich tým, ktorí najviac míňali. Takto sa zadlžujú celé štáty a tí, ktorých dlhy sú menšie pomáhajú tým, ktorých dlhy sa už splatiť nedajú.

Výsledok? Na jednej strane bohatí, ktorí zarábajú na transakciách, špekuláciách,  sprostredkovaní a virtuálnej ekonomike, na druhej strane nezamestnaní, chudobní a zadlžení ľudia. Budovy bánk už dávno prerástli chrámy, zdravotné a iné poisťovne majú mramorové sídla a ich poistenci nemajú na liečbu alebo dôchodky. Supermarkety diktujú zákazníkom, čo budú kupovať a konzumovať a výrobcom, čo a za koľko budú vyrábať. K tomu pripočítajme zdevastovanú prírodu, z postupne vyťahujeme posledné zásoby surovín a vody, bez ktorej sa žiť na tejto zemi nedá. Alkoholizmus sa lieči alkoholom.

Aký je teda výsledok práce novodobých lídrov? Päť miliárd ľudí žije v rozvojových krajinách. Asi jeden a pol miliardy z nich trpí hladom, dve miliardy je nakazených tuberkulózou, 600 miliónov ľudí ročne sa nakazí maláriou a asi 50 miliónov ľudí je infikovaných HIV. Desiatky miliónov detí zomrú ročne na tieto tri najčastejšie infekcie. Ďalších desať miliónov pripraví o život hlad. Len 6% svetovej populácie si žije nad pomery a zvyšok planéty má úplne iné problémy ako parkovanie dvoch automobilov v jednej rodine, polievanie trávnika v záhrade alebo čistenie záhradného bazéna či jazierka. 4000 ľudí denne zomiera pre nedostatok pitnej vody. Veľké časť sveta žije v biede a druhá časť sa topí v dlhoch za svoj životný štýl, ktorý sa volá „mať stále viac.“

Joe Egerton vo svojom článku, ktorý nazval List Aristotela premiérovi, píše: „Je omylom tvrdiť, že súčasnú krízu zavinilo lakomstvo. Lakomstvom označujeme istý druh túžby, špecifickú motiváciu nadobúdať, činnosť, aby sme obsiahli vlastnili viacej. Na to, aby vznikla kríza, ľudia musia niečo robiť…Svätý Ignác z Loyoly vysvetľuje, prečo lakomstvo môže byť motívom, ale nie je činom, ktorý zapríčiňuje krízu. Ako on hovorí, na spôsobenie škody treba niečo urobiť – a kríza spôsobuje škody. Čo teda je tým skutkom vyvolávajúcom krízu? Tvrdím, že je to činnosť bezmedzného vyhľadávania a nadobúdania stále viac – grécky pleonexia– čo je defekt, nečnosť, ktorá je v opozícii integrite, spravodlivosti osoby. Je to je činnosť ustavičného nadobúdania viac a nespravodlivý človek, pleonektikos, je niekto, kto stále musí nadobúdať viac dobrých vecí a ustavične sa vyhýbať veciam zlým.“

Už Evagrius Ponticus, egyptský púštny mních v 4. storočí, opisuje nemiernosť ako „chorobu duše“, čiže ako chorobu, ktorá mučí dušu a nenechá ju nájsť pokoj, pretože chamtivosť, dychtivosť a nemiernosť nám nikdy nedovolia povedať: „stačí“. Do stavu vnútornej vyčerpanosti dospejeme najrýchlejšie, keď sme netrpezliví, keď nepoznáme mieru, príliš veľa očakávame a žiadame a keď požadujeme čo možno najrýchlejšie a čo možno najlepšie výsledky.

Každý z nás je podnikateľ

Existuje nejaké riešenie tohto začarovaného kruhu rastu, spotreby, výroby a ničenia ľudských životov? Áno, je to liečenie príčiny a nie následkov. Ak je príčinou nemoc zvaná pleonexia (kto vie, či ju lekári už majú vo svojom zozname diagnóz), tak treba najskôr liečiť ju. A môžeme začať od seba. Môže byť človek šťastný, aj keď nemá stále viac? Môže byť šťastný, aj keď má stále menej? Mnohí mi dajú za pravdu, že je lepšie mať viac lásky ako peňazí, viac času na seba a blízkych ako hromadiť majetky, viac dobrých ľudí okolo seba ako drahú zážitkovú dovolenku. Tak prečo neustále chceme viac, viac a viac? Prečo hromadíme veci, ktoré sú nám nanič a majetok, ktorý si aj tak so sebou nezoberieme na druhý svet. Ktosi raz povedal, že na druhý svet si budeme môcť so sebou zobrať len to, čoho sme sa na tomto svete dokázali vzdať (vyliečení alkoholici sa teraz určite spokojne usmievajú).

Sme iba správcami vecí. Dobrými alebo zlými. V podstate nám na tejto zemi nič nepatrí, pretože náš pobyt na nej je limitovaný časom. Tak si ešte raz položme otázku, prečo chceme mať stále viac a viac? Je väčší dom, výkonnejšie auto a dovolenka na exotickejšom mieste viac ako pokoj, láska a radosť zo života?

Každý z nás je podnikateľ. Narodili sme sa s určitými schopnosťami a talentom. Počas života objavujeme svoje dobré a zlé vlastnosti, veci, ktoré sa nám daria a veci, ktoré nám veľmi nejdú. Každý z nás sa snaží zaradiť niekam, byť užitočný, ponúknuť niečo tomuto svetu – a dostať za to primeranú odmenu. Sme podnikatelia, aj keď sme zamestnaní, pretože sme sa na našu pracovnú pozíciu museli niečo naučiť a musíme o ňu bojovať svojou šikovnosťou a znalosťami. Aj kňaz je podnikateľ, ktorý pridáva hodnotu iným ľuďom tým, že im pomáha žiť lepší život. Lekár pomáha ľuďom žiť zdravo, alebo navrátiť stratené zdravie, učiteľ dáva ľuďom znalosti na to, aby mohli podnikať. Dokonca aj politik by teoreticky mohol robiť užitočné veci, keby sme mu vymedzili jasné mantinely a kontrolovali ho.

Je veľa ľudí, ktorí podnikajú a celé svoje úsilie podriadia zarobeniu mnoho peňazí. Je veľa ľudí, ktorí nepodnikajú a odsudzujú tých prvých za to, že hromadia bohatstvo. Som presvedčený, že ani jedna skupina nemá pravdu, pretože skutočné podnikanie je o zmysle, službe, užitočnosti a rozvíjaní talentov, ktoré sme dostali. Peniaze, bez ohľadu, či ich je veľa alebo málo, sú len vedľajším produktom tejto činnosti.

Podnikanie je považované za racionálnu činnosť, ktorá je v obchodnom zákonníku definovaná ako „sústavná činnosť uskutočňovaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.” Myslím si, že túto definícia nie je dostatočná a rád by som podnikanie definoval v štyroch stupňoch:

1) Peniaze a veci, ktoré si za ne kupujeme – základný fundament podnikania, v ktorom potrebujeme nakupovať materiál, platiť ľuďom odmeny, investovať do strojov a vzdelávania, ale aj zabezpečiť svoju vlastnú rodinu.

Tento stupeň nazvime fyzickou alebo telesnou stránkou podnikania. Ak podnikateľ nemá na jedlo, strechu nad hlavou a obnovu síl, a to isté platí aj pre jeho firmu, tak sú ohrozené aj všetky ostané stupne podnikania. Všetci krízoví manažéri zdôrazňujú, že pri resuscitácii ťažko nemocnej firmy sa začína obnovením cashflow, podobne ako u pacienta treba obnoviť krvný obeh.

2) Ak sa podnikateľ uspokojí iba s prvým stupňom podnikania, tak môže rýchlo stratiť svoju konkurenčnú výhodu. Mnohí si začnú nakupovať veci a užívať peniaze, iní sa sústredia na zarábanie a obnovu firmy, ale podcenia druhú úroveň podnikania, ktorú by sme mohli nazvať intelekt a vôľa. Tu sa podnikateľ dostáva na vyššiu úroveň, ako je iba „zarábanie peňazí”. Zapája do podnikania svoj intelekt, talent a vôľu, hľadá nové riešenia pre zákazníka, inovuje, zlepšuje procesy. Odmenou nie sú len peniaze, ale aj verejné uznanie, ocenenie, víťazstvo, vonkajší úspech – podobne ako v športe. Mnohí podnikatelia sú motivovaní práve tým, že verejnosť ocení ich schopnosti a vôľu. Aj tu však číha nebezpečenstvo, ak človek tejto túžbe po sláve podľahne.

3) Prvý aj druhý stupeň podnikania sú zamerané hlavne na podnikateľa samotného a jeho firmu. Tretí stupeň sa zameriava viac na jeho okolie a do podnikania zapájame lásku k druhým a srdce. Nastupuje služba, užitočnosť a solidarita. Mnohí ľudia poznajú ten pocit, že pri dávaní a pomáhaní druhým dostávajú oni sami niekedy viac – dobrý pocit, pokoj, cit. Nebezpečenstvo môže byť v tom, ak všetko podriadime len tejto stránke podnikania. Nemám na mysli ani tak zanedbanie fyzickej a intelektuálnej stránky podnikania na úkor lásky a srdca, ale skôr opičiu lásku, ktorá vytvára medzi pomáhajúcim a druhou stranou nezdravú závislosť. Dávajme si pozor na to, aby sme tomu, komu v dobrej viere pomáhame, v konečnom dôsledku neškodili a nerobili ho bezbrannou obeťou, ktorá sa o seba nevie postarať.

4) Môžete zarobiť veľa peňazí a byť uznávaný podnikateľ, ktorý robí veľmi veľa dobrých vecí pre druhých. A v tejto chvíli sa možno mnohí zastavia a pýtajú sa, čo ďalej? Mám zarábať ešte viac, získať ešte väčšie uznanie a pomáhať ešte viac? Východisko nám dáva štvrtý stupeň podnikania – duchovný. Zmysel toho, čo robíme, poslanie, ktoré chceme svojim životom naplniť. Mnohí svätí prešli touto cestou – ako mladí hľadali potešenie v zmyslových zážitkoch. Neskôr hľadali sebarealizáciu v štúdiu a vytvárali okolo seba komunity. A všetci hovoria, že až skutočné spoznanie Boha a spočinutie v Jeho priateľstve im prinieslo úplné uspokojenie. Aj ľudia, ktorí neveria v Boha, hľadajú a objavujú vyšší zmysel toho, čo robia. Asi najlepšie miesto na takéto rozhodnutie by bola smrteľná posteľ, to je však už príliš neskoro.

Ak sa pozrieme na život mnohých podnikateľov, tak sa nám zdá, že idú postupne od stupňa jeden ďalej. Niektorí skončia na prvej úrovni, iní sa prepracujú až do štvrtej.

Som však pevne presvedčený, že začať treba stupňom 4. Hneď na začiatku, už keď sa rozhodujem o spôsobe svojho podnikania, sa musím pýtať na zmysel, poslanie toho, čo chcem robiť. Veriaci majú na to mnohé spôsoby modlitieb, meditácii, kontemplácii v duchovných cvičeniach (napríklad správna voľba podľa Sv. Ignáca). Neveriaci majú tiež veľa možnosti hľadať v tichu meditácie vyšší zmysel svojho života a podnikania. Neočakávajme, že mladý 20-ročný podnikateľ bude trafený bleskom osvietenia, ktorý mu v hlave všetko rozjasní a poprepája do jasného poslania a podnikateľského plánu. Zmysel svojho života a podnikania objavujeme a upresňujeme neustále. Môže nám to trvať aj celý život. Potrebujeme však toto svetlo, ktoré nám svieti na cestu. Pretože cesta a konečný cieľ sú dôležité. Stupne 1, 2 a 3 môžeme dosiahnuť možno aj na nesprávnej ceste, ale stupeň 4 je cesta samotná.

Mnohé manažérske semináre vychádzajú z toho, že pre vedenie ľudí sú dôležité metódy a vonkajší prejav. Ak sa však pozrieme na model vedenia svätého Benedikta, nájdeme iný prístup. Aj v benediktínskych kláštoroch je manažér, ktorý vedie celú organizáciu, vrátane financií. Cieľom však nie je maximalizácia zisku, ale starostlivé zaobchádzanie s vecami a ľuďmi s cieľom budovania Božieho chrámu, v ktorom nájdu šťastie, spokojnosť a mier všetci bratia a sestry. Pri posudzovaní schopností „ekonomického riaditeľa kláštora“ viesť kláštor sa neskúma, čo vie, aké metódy vedenia ľudí ovláda, ale aký je vo vnútri, aké má vlastnosti, charakter, ľudskú zrelosť, pokoru, skromnosť, pokoj, spravodlivosť a otcovský prístup.

V druhej kapitole Benediktovej reguly je povedané, že opát sa má starať o poriadok. Tento poriadok sa týka spoločenstva, ale aj materiálnej štruktúry kláštora.

Vonkajší poriadok a vnútorný poriadok spolu súvisia. V 31. kapitole je reč o úlohách Cellerára, ktorý svojím spôsobom spravuje majetok kláštora. Tam sa hovorí: „Ako Cellerár kláštora nech je zo spoločenstva vyvolený jeden brat zrelého charakteru a triezvy. Nech nie je nemierny v jedení, povýšenecký, búrlivý, precitlivený, nespôsobný a rozhadzovačný. Nech nesie starosť o všetko. Bez usmernenia opáta nech nerobí nič, ale nech sa drží svojich poverení. Nech nezarmucuje bratov. Keď nejaký brat niečo nemúdro žiada, nech ho neuráža pohŕdaním, ale nech odmietne jeho nepatričnú prosbu múdro a s pokorou“.

Známy benediktínsky mních Anselm Grün vyzdvihuje v podnikaní tieto hodnoty:

• Spravodlivosť – k sebe a k ľuďom okolo
• Statočnosť – neotrasiteľnosť v hodnotách, ktoré človek považuje za správne, odvaha postaviť sa na odpor, prijímať rany a kritiku, schopnosť vysporiadať sa s bezmocnosťou a nepríjemnosťami
• Striedmosť – správne hospodárenie s časom, správna miera v čerpaní zdrojov, správne rozlišovanie – umenie podporovať silných aj slabých
• Rozvaha a múdrosť – cit pre správnu vec v správnom čase, obozretnosť, prezieravosť
• Viera – schopnosť hľadať v každom človeku dobré stránky a prebúdzať ich
• Nádej – dôvera v lepšiu budúcnosť, zásadná hodnota pre vedenie druhých ľudí
• Láska – dobré zaobchádzanie s pracovníkmi, vzťahy, dôvera, základný zdroj sily, kreativity a motivácie

Jezuiti vyzdvihujú štyri piliere riadenia:

Sebapoznávanie –poznávame svoje silné a slabé stránky, hodnoty, vytvárame si realistický pohľad na svet a usporiadanie svojho života

Inovatívnosť, vynachádzavosť – s dôverou prijímame zmeny meniaceho sa sveta a inovujeme ho, máme slobodu rozhodovania a konania, sme proaktívni

Láska – k veciam a ľuďom pristupujeme s pozitívnym a milujúcim prístupom, vytvárame tímy, dôveru, lásku a spolupatričnosť

Hrdinstvo, odvaha – povzbudzujeme seba aj druhých k odvážnym a užitočným činom, inšpirujeme a vytvárame budúcnosť

Potrebujeme lepšie pravidlá pre vedenie našich organizácii?

Pred časom som sa zúčastnil niekoľkých konferencii a seminárov v USA, na ktorých sa diskutovalo o leadershipe. Na jednom podujatí vystúpil Gary Hamel, profesor manažmentu, ktorý vo svojej knihe The Future of Management píše: „Zúčastnite sa typickej porady vedenia, na ktorej sa bude napríklad diskutovať o stratégii, rozpočtoch, zamestnancoch alebo hocičom inom – nielenže zaznamenáte nápadnú neprítomnosť myslenia, ktoré vyžaduje pravú mozgovú hemisféru, ale nebudete počuť prakticky vôbec nič, čo by naznačovalo, že účastníci tejto porady majú srdce. Krása. Pravda. Láska. Služba. Múdrosť. Spravodlivosť. Sloboda. Súcit. Toto sú morálne príkazy, ktoré celé veky prebúdzajú ľudské bytosti k mimoriadnym výkonom. Je smutné, že jazyk manažmentu má pre tieto cnosti tak málo miesta.“

Na stretnutí v New Yorku vystúpili a známy učiteľ leadershipu Jim Collins, ktorý povedal: „Úspech je krehký a neúspech často veľmi rýchly. Nový svet podnikania sa dá označiť aj slovami permanentná nestabilita. Komu bude ľúto, ak vaša firma zmizne zo sveta? Firma potrebuje svoj zmysel a iba zarábanie peňazí je málo. Nemíňajte zbytočne čas na to, ako byť úspešný. Venujte viac času hľadaniu toho, ako byť užitočný a keď sa vám to podarí, tak sa nikdy nevzdávajte.“

Netreba hľadať vzory svetových lídrov v manažérskych časopisoch ani knihy s najlepšími praktikami. Všetci poznáme vzor slúžiaceho lídra, ktorý pyšných a sebaistých karhal a skláňal sa k ľuďom, ktorí zlyhali. Keď chcel, aby ho nasledovali, musel zostúpiť k nim a hovoriť jazykom, ktorému rozumeli. Nepoučoval a nevyužíval svoju autoritu, ale trpezlivo vysvetľoval svojim žiakom veci, ktoré nechápali, zabúdali a často porušovali. Učil príkladom a na nikoho sa nepozeral zhora. Volal sa Ježiš Kristus.

Nikto z nás nemôže byť ako On, ale môžeme sa snažiť žiť podľa jeho vzoru, počúvať jeho hlas a odovzdať naše konanie jeho vôli.

Líder Ježiš

K. Blanchard a P.Hodges opisujú štyri prvky leadershipu podľa Ježiša Krista:

• Srdce – vodcovstvo je služba, ktorá sa začína v srdci
• Myseľ – vízia, poslanie, obraz budúcnosti, hodnoty
• Ruky – znalosti a činy, praktická zmena, realizácia, učenie
• Návyky – obnova síl, posilňovanie tela aj ducha, energia a energetizácia

Ryan Eggenberger dáva štyri praktické rady:

• Buď ten najradostnejší, najpokojnejší človek na pracovisku.

• Urob pre kolegov čo najviac.

• Buduj si hodnotné vzťahy, na ktorých záleží.

• Povzbudzuj ľudí, aby si latku náročnosti kládli vysoko.

Celý leadership podľa Ježiša Krista – od osobnej transformácie, cez vedenie druhých, až po vedenie spoločenstva nájdeme v Evanjeliu podľa Matúša.

Tu je niekoľko zásadných rozdielov, ktoré vidím medzi súčasným „leadershipom“ a leadershipom podľa Ježiša Krista:

Oblasť	Súčasný „leadership“	Leadership podľa Ježiša Krista
Moc a vplyv	Dané formálnou pozíciou a vonkajšími „manažérskymi technikami“	Služba druhým a vnútorný charakter
Zmysel úsilia	Úspech	Božia vôľa
Motivácia	Často nahrádzaná vonkajšími stimulmi a cieľmi	Zvnútra – zmysel nášho konania a života
Schopnosti lídra	Slová a plány, pekné reči	Činy a realita, pekne skutky
Spôsob dosahovania cieľov	Konkurencia, boj	Spolupráca, synergia
Práca s ľuďmi	Ľudské zdroje, ich riadenia a kontrola	Každý človek je jedinečná bytosť, dôvera a láska
Prezentácia lídra	Celebrita, charizmatický  bezchybný vodca	Pokorný služobník, ktorý robí chyby a snaží sa z nich poučiť

Na záver si dovolím povedať pár svojich osobných poznámok k budovaniu leadershipu podľa Ježiša Krista:

1) Prijať Boha nad nami a akceptovať veci, ktoré nám život prináša ako prejav Božej vôle. Bojovať so svojou pýchou a sebastrednosťou, uvedomiť si, že človeka sám a bez Boha nedokáže nič. Hľadajme ticho, meditujme, počúvajme Boží hlas, ktorý je v nás a signály, ktoré nám vysiela. Chyby hľadajme u seba a dobré veci na druhých.

2) Riadiť sa podľa Božej vôle. V prípravnej modlitbe Duchovných cvičení sv. Ignáca z Loyoly sa hovorí: „Prosiť o milosť od Boha, nášho Pána, aby všetky moje úmysly, činy a skutky smerovali čisto na službu a chválu jeho Božskej Velebnosti.“ Predstavme si, že Ježiš je spoločníkom v našej firme a diskutujme s Ním naše rozhodnutia a strategické smerovanie. Nesnažme sa dosiahnuť úspech skratkou alebo podvodom. Nesnažme sa dosiahnuť úspech – čerpajme z čistých prameňov a slúžme.

3) Tešiť sa z talentu, ktorý sme dostali a z úspechov našich spolupracovníkov, ako sa tešíme z úspechov vlastných detí. Pomáhajme našim kolegom rozvinúť to najlepšie, čo v nich je (moderne sa to volá koučing), budujme vzťahy dôvery a lásky – so spolupracovníkmi aj s obchodnými partnermi. Nesnažme sa využiť ich slabosť alebo svoju momentálnu silu vo svoj prospech, neprivlastňujme si viac hodnoty, ako nám patrí.

4) Stavať si vysoké ciele a odvážne ich plniť. Nech sú naše ciele v súlade s tým, že sme iba dočasnými a nedokonalými správcami malej časti Božieho kráľovstva na tejto Zemi. Nech nás aj našich spolupracovníkov povzbudzuje a dáva nám energiu a silu to, že našim tichým spoločníkom je On. Mať odvahu postaviť sa nespravodlivosti, korupcii, netolerovať podvody a okrádanie druhých.

Ďakujem Bernardovi Mišovičovi, SJ, Ladislavovi Kučkovskému a Anselmovi Grünovi, OSB za diskusie, usmernenia a cenné zdroje informácie pri spracovaní tohto príspevku.

Literatúra:

1. Assländer, F., Grün, A.: Práce jako duchovní úkol. Karmelitánske nakladatelství, KostelníVydří 2011.
2. Assländer,F., Grün,A.: Řízeníjako duchovní úkol. Karmelitánske nakladatelství, KostelníVydří 2008.
3. Assländer, F., Grün, A.: Timemanagementjako duchovní úkol. Karmelitánske nakladatelství, KostelníVydří 2010.
4. Benedikt XVI: Encyklika Caritas in Veritate. Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2009.
5. Blanchard,P., Hodges,P.: Viesť ako Ježiš. Porta Libri, 2012
6. Egerton,T.: Aristotle writes to Gordon Brown. Thinking Faith 23.10.2008
7. Covey,S.: Bez zásad nemůžetevést.Pragma 2003.
8. Chesterton, G. K.:Ordodoxia.Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2010.
9. Ján Pavol II: Pamäťa identita.Spolok svätého Vojtecha, Trnava 2005.
10. Korec, J. Ch.: Človek na cestách zeme. Matica slovenská, Martin 1997.
11. Kučkovský,L.: Reziliencia – schopnosť povstať. Konferencia Život a podnikanie v nových časoch, Brno 2011.
12. Kučkovský,L.: Identita. Sociálne a etické súvislosti. Konferencia Ako urobiť očistný proces krízy bez krízy, Marianka 2010.
13. Shufflebotham, T. A Reflection on Jesus’s Leadership. Thinking Faith 4.7.2012

1