Ročne zomrie od hladu takmer milión ľudí a desatina ľudí na svete hladuje. V modlitbe prosíme Boha o chlieb náš každodenný. Slovo chlieb nám pripomína Krista, ktorý sa stal chlebom pre druhého. Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov. (Matúš 26:26-28).

Máme nadbytok rôznych „chlebov“ – aj otrávených a nechutných, ktorými nás dnešný svet kŕmi a ovplyvňuje. A prišla karanténa. Zdá sa mi, že sme do nej dali aj Boha. Bez diskusie sa zatvárajú kostoly. Sväté prijímanie dávajú kňazi na ruku. To však nie je oblátka, cez ktorú sa šíria vírusy. Je to živý Ježiš Kristus, ktorý na svätej omši prichádza medzi nás. Chlieb náš každodenný. Dôležitejší, ako ten zo supermarketu. Aj toto vypovedá o našej dobe. Supermarkety áno, kostoly nie.

Mnohé pandémie v minulosti prežívali ľudia s Bohom. Dával ľuďom silu a ochranu. My sme dnes Boha dali do karantény. Máme veľa úžasných kňazov, kaplánov alebo rehoľníkov. Len pastieri nad nimi sú čudná skupinka. Slovka nepovedia. Ježiš nás neprišiel nakaziť vírusom, ale láskou, vierou a nádejou. Veľa ľudí cíti beznádej, opustenosť a strach.

Bez Boha sme slabí a bezbranní. Pustime Boha z karantény, pokľaknime a modlime sa za náš každodenný chlieb života, odpustenie našich hriechov, ochranu pred pokušením a zlom.

Kde sú v dnešnej ťažkej dobe naši kresťania v politike? Zabúdame na princípy, ktoré platia už vyše 100 rokov? Princíp dôstojnosti ľudskej bytosti, princíp úcty k ľudskému životu, princíp spoločenstva, princíp spoluúčasti, princíp prednostnej ochrany chudobných a zraniteľných, princíp solidarity, princíp správcovstva, princíp subsidiarity, princíp ľudskej rovnosti, princíp spoločného dobra. Dali sme Boha do karantény a zabudli sme na náš každodenný chlieb. Tí hore by si mohli trochu zalistovať v sociálnej náuke cirkvi a budovať krajinu pre obyčajných ľudí. Nie pre svoju slávu.

„Pane, ďakujem ti, že ma pozývaš na svoju hostinu.“ List Filipanom 2, 5 – 11; Žalm 22, 26 – 32; Lukáš 14, 15 – 24

Obraz Stano Lajda – Bez Teba, s Tebou a bez nás

0