Naši starí rodičia nemali tituly, ale boli múdri. Dnes stretávam množstvo titulovaných ľudí, ktorí sú hlúpi. Kedysi získavali ľudia informácie všetkými zmyslami, učili sa prácou, mali skúsenosti a životnú múdrosť. Dnes mnohí zbierajú tituly a funkcie, nemajú žiadnu múdrosť, znalosti ani skúsenosti – iba povrchné informácie vyčítané z internetu, naučené frázy a bezcenné tituly. Nepáči sa mi obchod s diplomovými prácami. Človek zaplatí a agentúra mu dodá prácu, ktorú potom obháji. Ale prečo si niekto kúpi titul magistra zo Skalice? To by som sa tam radšej išiel učiť vyrábať víno k Lojzkovi Masarykovi. Kedysi mi z tej skalickej školy volala pani rektorka. Vraj si ma našli, že som profesor a nikde nemám žiaden úväzok. Potrebovali moje meno využiť na garantovanie akéhosi študijného odboru. Z mojej strany chceli iba súhlas a sumu peňazí. Ani chodiť by som tam nemusel. Aj takto fungujú niektoré slovenské „vysoké“ školy. Vraj sú za tou školou komotrovia, čo zničili slovenský futbal.

Na Slovensku študujú ročne tisíce ľudí sociálnu prácu. Ale nerobia ju a sedia na úradoch a niektorí z nich ešte sociálnej práci v teréne bránia. Šikanujú tých, čo potrebujú pomoc aj tých, ktorí im pomáhajú. Nedávno nám rozprávala pani, ktorá pomáha týraným ženám a deťom v núdzi. Jedna „sociálna“ úradníčka ich označila za odpad. Titul nedáva znalosti, múdrosť ani cit. Skôr naopak – mnohí sa nim snažia zamaskovať svoju hlúposť. Zbytočne. Kto je vinný za túto titulomániu? Študenti a ambície ich rodičov? Vysoké školy, ktoré nedosahujú ani úroveň priemyslovky alebo gymnázia? Firmy, ktoré predávajú diplomovky a tituly? Zamestnávatelia, pre ktorých je dôležitejší papier ako skutočné znalosti? Myslím si, že najväčšiu zodpovednosť za tento stav majú docenti a profesori – bez morálky a s titulmi, ktoré nikdy nemali získať. Práve medzi nimi je najviac plagiátorov a podvodníkov a najhoršie je, že to učia aj svojich žiakov. Tak, ako sa hovorí o očistení súdnictva, malo by sa očistiť aj školstvo. Rektorská konferencia by nemala lobovať za peniaze od štátu, ktoré potom nezodpovedne rozhadzujú bez akejkoľvek pridanej hodnoty – mali by pracovať na očistení školstva. A možno aj seba samých. 

Keď som vyberal ľudí do práce, tak som si vždy dával pozor na tých, ktorí mali krásny životopis a mávali diplomami a certifikátmi. Radšej som zobral tých, ktorí používali zdravý sedliacky rozum a vedeli sa postaviť k problému. Tí študovaní mi často vymenovali rôzne teórie a metódy, ale prakticky nevedeli vyriešiť takmer nič. Vedeli iba rozprávať a tak som im doporučil, aby išli radšej do politiky. Tí druhí, často bez titulov a škôl, boli pokornejší a vedeli sa popasovať s rôznymi výzvami. Tí prví si mysleli, že keď majú titul, tak sú už „hotoví.“ Tí druhí vedeli, že sa budú učiť a trápiť s prekonávaním prekážok celý život. Tak ako naši starí rodičia.

To, že si ľudia zvolili človeka, ktorý si kupuje tituly, ženy a sám sa predáva oligarchom, je smutné. Oveľa smutnejšie je, že takýchto obchodníkov s titulmi a prázdnymi rečami je plné Slovensko. Naši predkovia tvrdo pracovali, aby sa mali lepšie. Tieto figúrky pochopili, že sa môžu mať dobre aj bez práce. Ak sa to nezmení, lepšie nebude.

Držím palce Igorovi Matovičovi a ľuďom okolo neho. Majú dobré úmysly. Mali sme tu už nedemokratických slovenských a národných demokratov, asociálnych sociálnych demokratov aj skorumpovaných kresťanských demokratov. Účel nikdy nesvätí prostriedky. Dobré veci sa majú robiť poctivým spôsobom. Krajinu nevyčistia ľudia, ktorí sa zašpinili. Magister zo Skalice mi po pár mesiacoch veľmi pripomína svojho predchodcu – kapitána s kúpeným diplomom. Dám teraz nevyžiadanú radu Igorovi a obyčajným ľuďom: ak nespravia teraz poriadok s Borisom Kolárom, do dvoch rokov bude nová štvorkoalícia – Kollár, Pellegrini, oligarchovia a mafia.

1