V Číne sa môžeme naučiť pokore a rešpektu k autoritám

Rozhovor s Martinom Kováčikom, Martin pracuje ako Vice President Technologies IMM China, KraussMaffei

1. Ako dlho si už v Číne a čo bola Tvoja práca?

V roku 2013 som prišiel založiť oddelenie konštrukcie vstrekolisov. Postupne som s pribúdajúcimi rokmi založil technické a skúšobné centrum, oddelenie technickej podpory predaja a posledné tri roky som sa venoval budovaniu vývojového tímu ako aj celkovému produktovému vývoju.

2. Čo Ti pobyt v Čine dal a čo Ti zobral?

Dal mi mnoho skúseností pri spoznávaní ľudí, kultúr, vzťahov, trhov, politiky ale aj samého seba. Je toho veľa. Posunuli sme sa ako firma aj ako rodina. Narodilo sa mi tu druhé dieťa. Vzal mi hlavne naivitu vo vnímaní biznisu.

3. Ty si v Číne budoval vývojový tím. O Číňanoch si niekedy ľudia u nás hovoria taký stereotyp, že nemajú dosť kreativity a hlavne kopírujú druhých. Aká je Tvoja skúsenosť?

Kreativita je prirodzená ľudská vlastnosť. Nie je závislá od rasy alebo národa. Jej miera závisí od prostredia a možnosti na rast. Kreativita potrebuje podnety ako nedostatok alebo túžbu a tiež si vyžaduje priestor. Tu v Číne je podnetov ešte stále dosť (aj keď budú logicky na ústupe) a priestor vzniká rastom ekonomiky. Pravdou je, že demokracia je systém, ktorý dáva viac voľnosti a ľudia si to automaticky spájajú s priestorom pre kreativitu. Voľnosť však neznamená priestor. Kreativite sa tu každopádne darí. Výzvou je jej manažment. 

4. Si v Číne s rodinou. Ako sa vám tam žije a ako sa cítia deti v škole?

Mne je super. Technologické vymoženosti Číny si užívam. Pozerať sa na deti, ako chodia vysmiate zo školy, nabité nápadmi a pozitívnou energiou je úžasné. Navštevujú medzinárodnú školu, rozprávajú anglicky, slovensky aj čínsky, majú kamarátov od Brazílie, cez Švédsko, Indiu, Hong Kong až po Japonsko. Rozdiely v národoch alebo rasách nepoznajú (čo považujem za ešte dôležitejšie ako ovládanie jazykov), zato ich škola veľmi cielene vedie, aby dokázali vnímať a rešpektovať rôzne kultúry a náboženstvá.

Kto v tomto smere ťahá za kratší koniec je manželka. Síce stále udržuje digitálny kontakt so svojou prácou, leží však na nej veľké bremeno starostlivosti o rodinu a deti. Dnes si rodičia zažívajú, čo znamená škola doma. Manželka drví slovenčinu s dcérou už roky z domu, po večeroch. Je to z jej strany veľká obeta a neveril som, že tak dlho vydrží. Na tomto sedemročnom maratóne ju však motivuje práve skvelá škola a možnosti, ktoré sa deťom otvárajú.

5. Dá sa vôbec Číne konkurovať, bojovať proti čínskej konkurencií, alebo je lepšie s nimi spolupracovať?

Určite sa dá aj konkurovať. Na to treba robiť veľa rokov veľmi dobré rozhodnutia. To v akom stave je západ aktuálne, ho stavia viac do nutnosti spolupracovať.

6. Si už mesiac v Šanghaji po návrate z Európy, ako to tam prežívate?

Čo sa sociálnej situácie týka, sme 75% naspäť. Jediná vážna vec sú zatvorené školy, asi vieš čo to znamená, bojuje s tým teraz väčšina planéty. Deti nastúpili na digitálne vyučovanie 3.februára. No úprimne, sme len ľudia, už to ide hore krkom.

Čo sa práce týka, sme fyzicky naspäť. Jediná zmena sú rúška a pre THP pracovníkov obedy, ktoré nejeme v jedálni ale si ich nosíme do kancelárií. Najväčšia výzva je však kniha zákaziek. Priemysel sa ešte neprebral. Vo vývoji je to fajn. Našli sa rezervy v rozpočtoch a aj časové plány sme zoptimalizovali 🙂. A odrazu je aj veľa voľných kapacít. Už to len efektívne manažovať.

7. Čo sa zmení po koronavírusovej kríze podľa Teba v biznise a v našich životoch?

Verím, že veľa. Každý má to svoje, no trend je jasný, digitalizácia všetkého. Pri tom rozumne zaobchádzať a balansovať medzi integráciou a decentralizáciou. Rast bude naďalej silný, rastová fáza populačnej S-krivky sa v nasledujúcich desaťročiach koronou nezastaví. Treba myslieť na to, kde tí ľudia budú pribúdať a ako si tým rastom nezničiť planétu. Tomu prispôsobiť nami zavádzané zmeny. 

Vytvára sa veľký tlak na vývoj nových technológií. Tie boli výrazne ďalej, ako ich reálne použitie. Teraz, počas krízy, tieto technológie skokovo zavádzame a čudujeme sa, ako dobre to ide. Odrazu sa nám otvárajú nové dvere, náklady sa redukujú, vývoj je efektívnejší a vznikne potreba a aj možnosti vyvinúť ďalšie a lepšie.

8. V Európe máme voči čínskej politike, biznisu, ľuďom a kultúre rôzne výhrady a zjednodušené pohľady. Ty si už tak napoly Číňan. Ako to vidíš? Čo by sme sa mohli od Číňanov naučiť a čo by sme mohli naučiť my ich?

Pokore a rešpektu k autoritám. Rodič, učiteľ, lekár, vedúci. To sú autority a tak sa k nim správajme. Myslieť si môžeme čo chceme, ale správanie je s rešpektom. Tiež zreálniť svoje predstavy, pragmatizmus. Neobjavovať koleso a sústrediť sa na výsledok.

Čo môžeme učiť Číňanov my Európania? Solidarite a vzájomnej tolerancii medzi národmi a kultúrami. Toto sme sa v Európe za posledné desaťročia veľmi dobre naučili a v Ázii to všeobecne ešte chýba.

9. V lete sa vraciaš domov, na čo sa najviac tešíš?

Na rodinu a na voľnú prírodu.

10. Zdá sa, že aj na Slovensku sa niektoré veci zmenia. Čo podľa Teba potrebuje Slovensko zmeniť?

Školstvo, zdravotníctvo a vymožiteľnosť práva? To som asi nič nové nepovedal. Skúsim z opačného konca. Slovensko potrebuje vlastné výrobky, ktoré bude vyvážať do sveta. Tie však dokážu vyvinúť, vyrobiť, predať a hlavne tento cyklus udržať iba zdraví a vzdelaní ľudia, vychovaní v zdravom prostredí.

Z pohľadu sociálneho je to identita. Spoznať sa a prijať sa. Stavanie sa do polohy obete, chudáčikov, poddaných, na ktorých každý chce iba zarábať a my sa vždy dáme, však to vždy tak bolo… to treba zmeniť. Sme na dobrej ceste a dáme to. Len to trvá dlhšie ako sme pôvodne čakali.

Ďakujem Martin a prajem Ti na Tvojej ďalšej ceste veľa úspechov a verím, že z Tvojich skúseností budeme čerpať aj v našich inovačných projektoch.

Takto nás Martin pozdravil zo Šanghaja na začiatku tohto roka: