Sú ľudia, ktorí sa príliš skoro tlačia do neba. Poznám mladých ľudí, ktorí meditujú, kontemplujú, navštevujú rôzne duchovné cvičenia. Rozprávajú pekné myšlienky o duchovnom živote, ale reálne nič nerobia. Anselm Grün dodáva: „Dobýjame nebo, lebo odmietame čeliť živosti svojho tela a duše. Úlohou prvej polovice života je čeliť vlastnej agresívnosti, sexualite a vášnivosti. Len tak prinesie duchovný život plody.“

Poznám aj vedátorov sediacich v knihách a na školeniach, ktorí iba filozofujú a plánujú, namiesto toho, aby svojou vzdelanosťou priniesli nejaký úžitok. Veľa mladých ľudí dnes doslova zostarne pri vzdelávaní a sebarozvoji. Točia sa okolo seba, ale nič užitočné netvoria. Antoine Saint-Exupéry napísal: „Žiť môžeš iba z toho, čo premeníš. Nežiješ z vecí, ktoré sa do teba ukladajú ako do skladu.“ Mnohí ľudia pracujú na svojom rozvoji, študujú, chcú byť silní a dokonalí. A často im nezostáva čas, obohatiť svojou „dokonalosťou“ svet. Boh má rád slabých a nedokonalých. Načo sú nám štyridsaťroční študenti, ktorí pripomínajú rastliny, ktoré sa iba zalievajú, ale nezakvitnú a neprinesú úrodu? Nedávno mi hovoril kamarát o slepom človeku, ktorý potreboval pomoc a nedostal. Prešlo okolo neho veľa ľudí a ponáhľali sa do kostola. Spomínam si na pani Janu, ktorá bola na ulici. Zhorel jej dom a zahynul manžel. Sedela neďaleko kostola. Aj vtedy sa ľudia ponáhľali na modlenie a nemali na ňu čas. Priatelia, je pekné hľadať duchovnú cestu, ale tak, že v druhom človeku nájdeme Krista, aj keď nevyzerá príťažlivo. Je perfektné čítať Božie slovo a modliť sa, ale najlepšie je osláviť Pána prácou, ktorá prinesie úžitok. Boh má okolo seba dostatok duchových bytostí a svätcov, nás poslal na zem, aby sme tvorili, konali, opravovali, pomáhali, zlepšovali tento svet. Načo sú nám talenty, bez akcie a výsledku? „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. Tým, ktorí ho prijali, dalo moc stať sa Božími deťmi.“ Toto sú slová z Evanjelia podľa Jána. Sme Božie deti, ktoré sa narodili na svet, aby ho spravovali a opravovali. Nebo si musíme za-slúžiť.

Carl Gustav Jung napísal, že je normálne, ak v prvej polovici života rozvíjame svoje ego, aby sme ho v druhej polovici mohli odovzdať niečomu vyššiemu. Púštny otec Anton hovorí: „Keď vidíš mladého muža útokom sa hnať do neba, chyť ho za pätu a postav na zem. Jeho duši to nerobí dobre.“ A ja, bezvýznamný človek, k tomu dodávam: Netlačme sa do neba priatelia, najskôr urobme niečo užitočné na Zemi.

foto: Miroslav Saniga

0