Vtedy bolo lepšie

Za komunizmu bolo lepšie, počúvam niekedy od starších ľudí. Patrím medzi nich už aj ja. Narodil som sa v roku, keď Gagarin vyletel do vesmíru a pripomínam to niekedy mládeži s poznámkou: „A čo ste dokázali vy?“ Som presvedčený, že za komunizmu lepšie nebolo.  Nezažil som politické súdne procesy a nápravné tábory, ale hovoril mi o tom Otec Antonio Srhlolec. On odpustil, ale pamätal si. Niektoré veci boli lepšie – mali sme viac času a žili sa pomalšie. Podnikať sa nesmelo. Kamarát hovorí, že žilinská treska bola lepšia, lebo mala záruku len pár dní a tak sa jedla rovno z výroby. Asi najväčšia výhoda týchto čias je v tom, že sme vtedy boli o vyše 30 rokov mladší. Moja mama ešte pripomína, že neboli drogy a kriminalita. Možno aj boli, ale v médiách mali iné témy – budovanie socializmu a boj proti imperialistom. Aj dopravných nehôd bolo menej. Cesty boli poloprázdne a rýchlosti polovičné. A každý deň sme mali Vianoce. Ľudia si vystáli v rade banány alebo toaletný papier (nesmejte sa, pamätám si, že bol na prídel, lebo súdruhovia niečo zle naplánovali) a nakúpené poklady si natešenie niesli domov. Určite nebolo ani tak veľa nešťastí Slovákov na cestách a dovolenkách v zahraničí. Veď sa tam dostali iba vyvolení a aj tým pridelili nejakého tajného, aby ich strážil. Museli sme povinne jasať na prvého mája, oslavovať rôzne februárové a októbrové revolúcie, cvičiť spartakiády a podobné blbosti.

Najobľúbenejšou témou milovníkov komunizmu sú ceny. Všetko bolo vtedy lacnejšie. Ako študent si to pamätám – desiatka pivo 1,7 Kčs, dvanástka 2,8 Kčs. K tomu treska s troma rožkami alebo držková. Za jedno euro sme si vtedy dali takmer 11 dvanástok alebo 18 desiatok. Aj v západnom Nemecku som pred tridsiatimi rokmi pil pivo za 80 pfenigov a to isté pivo stojí dnes v prepočte 5 mariek.

Za komunizmu bola nulová nezamestnanosť a dnes nemajú mnohí ľudia prácu. Nezamestnanosť je následok zvyšovania produktivity práce, nástupu nových technológii a neschopnosti ľudí prispôsobiť sa týmto zmenám. Najväčší problém s tým, že sa digitalizujú a automatizujú poľnohospodárstvo, priemysel a služby majú práve najvyspelejšie krajiny – západná Európa, USA a Japonsku. Ceny potravín a výrobkov nie sú dobrým ukazovateľom, lebo sa zvýšili aj mzdy – 3142 Kčs (104 eur) v roku 1989 a 1077 eur v roku 2019. Aj keď zohľadníme nárast cien (7-8x), zarábame dnes o vyše 25% viac ako v roku 1989. Ak porovnáme čas práce na to, aby sme si mohli niečo kúpiť, tak väčšina vecí bola pre ľudí v 1989 drahších a ani nedali väčšinou v obchodoch kúpiť. Zdraželi nemovitosti. Na vysávač sme vtedy robili 6 dní, dnes iba 2. Na auto 29 mesiacov, dnes len 12 mesiacov. Na kilo kurčaťa 1,5 hodiny a pol hodiny, kilo jabĺk 20 minút a 11 minút. Podobný pomer je pri rôznych druhoch mäsa a potravín. Zdraželi byty a domy.

Pravdou je, že sme za socializmu dostali ako mladí ľudia byt aj pozemok na výstavbu domu zadarmo. Zadarmo to však nebolo, niekto to musel zaplatiť a niekde tieto peniaze chýbali. Myslím si, že sme mali lepšie vybavené školy a nemocnice ako dnes. Pravdou je, že štát a komunisti nemohli kradnúť v takom množstve ako politici dnes. Majetok každého človeka bol limitovaný a kto mal príliš veľa vzbudzoval pozornosť. Aj prístup k práci bol možno u lekárov a učiteľov iný ako dnes – svoju prácu vnímali viac ako povolanie.

Pred pádom komunizmu som pracoval v Stuttgarte. Nikdy predtým som neuvažoval o emigrácii, ale keď za mnou pustili manželku a syna sme museli nechať doma ako rukojemníka, tak som sa rozhodol. Dôvodom nebol rozdiel medzi preplnenými a prázdnymi obchodmi, ani to, že som v Nemecku zarábal približne tridsať krát viac. Už sme nechceli vychovávať svoje deti v systéme, kde sa v škole a v práci muselo rozprávať inak ako doma, kde boli ľudia prenasledovaní za svoj názor a vieru, kde na nich strieľali za to, keď chceli odísť do slobodnej krajiny. Našťastie sa všetko zmenilo. Zostali sme doma a veľa vecí je lepších ako predtým. Sme na pol ceste. Je mnoho toho, čo na Slovensku treba opraviť. Komunisti nám tu privatizujú a rozkrádajú krajinu dodnes. To oni hľadali nepriateľov, ktorí neexistovali, aby nás mohli lepšie ovládať. Oni rozdávali majetky, ktoré sami nevytvorili a zobrali druhým. Oni redukovali život človeka na materializmus a boj za ovládnutie sveta. Vtedy nebolo lepšie. Vďaka Bohu, už je to za nami. Aspoň dúfam. Keby sa k moci dostali Ficovci, Pellegrinovci, Dankovci, Bugárovci, Druckerovci, Harabínovci, Kotlebovci a im podobní, asi by som znovu uvažoval o emigrácii.

Dnes sme boli s Milenou a Vladkom na miestach, kde partizáni vyvraždili nemeckých mužov, ktorí tam žili v mieri so svojimi rodinami. Vedie tadiaľ cesta hrdinov SNP. Ani vtedy nebolo lepšie a buďme radi za to, že žijeme v dnešnej dobe. Fašistov a komunistov treba nechať v histórii. V dedinke Hadviga sme sa rozhodli, že opravíme opustený kostol a budeme tam organizovať púte z Dobrého pastiera v Kláštore pod Znievom.