Naše deti utekajú zo Slovenska študovať do zahraničia. Prečo? Lebo sú tam lepšie vysoké školy. Brno je plné slovenských študentov, deti mojich známych študujú v Rakúsku, Nemecku, USA, Dánsku, Holandsku a v ďalších krajinách. Keď som učil v Nemecku stretával som tam dosť našich študentov a takmer nikto z nich sa neplánoval vrátiť domov. Moja dcéra Lucka študovala v Prahe a v Tampere. V Prahe zostala a teraz žije v Šanghaji. Syn Janko je kuchár. Našťastie nezostal na švajčiarskej lodi a otvoril si reštauráciu v Žiline. Najmladšia Zuzka ešte nevie presne, čo bude študovať, ale vie, že to nebude na Slovensku. Prečo je to tak?

Neviem, či naše deti vedia porovnať slovenské a zahraničné školy, ale faktom je, že sme na treťom mieste v odchode študentov do zahraničia (po Luxembursku a Islande). Len v Česku dnes študuje vyše 20 tisíc Slovákov a českí študenti sa k nám nehrnú.

Úroveň našich vysokých škôl je veľmi nízka – učí sa tam veľa nepotrebných vecí starým spôsobom, za fasádami pekných budov a laboratórií je veľa podpriemerných učiteľov, zberačov čiarok za publikácie, obchodníkov s titulmi, vybavovačov dotácií na „pseudo-výskum“ a cestovateľov okolo sveta cez eurofondové cestovky. Okrem nízkej kvality slovenských univerzít, odchádzajú mladí do zahraničia aj preto, lebo nechcú spájať svoju budúcnosť s mafiánskym štátom, plným korupcie a nevymožiteľnosti práva. Áno – mladých už roky vyháňa zo Slovenska politika organizovanej zločineckej skupiny SMER. Zostarneme sami? Možno nás v starobincoch budú opatrovať ukrajinské sestričky a naše deti nám budú posielať peniaze zo zahraničia. Výroba áut sa presúva inde, dobrí technici a remeselníci vymierajú, šikovní kuchári pracujú v zahraničí. Ako bude vyzerať naša krajina o 50 rokov?

Občas chodím na slovenské univerzity. Nepočúvam prázdne reči „spektábilis a honorábilis“ s reťazami na krku, ale navštevujem zašité laboratóriá. Sedia tam ešte skutoční odborníci a robia dobré veci. Nedávno som stretol napríklad Tibora Doniča. Poznám ho roky a okrem bielych vlasov, je stále rovnaký. Poctivo sa venuje tvárneniu a novým materiálom. Má zaujímavé nápady a premieňa ich na patenty a prototypy riešení pre nové stroje, lietadlá, rýchlovlaky a iné oblasti biznisu. Svoje práce publikuje vo svete, prednáša v Číne a v ďalších krajinách.od vysokým tlakom dokáže napríklad niekoľkokrát pretlačiť materiál cez trysku tak, že vnikne materiál s úplne inou mikroštruktúrou, vlastnosťami a cenou – vhodný napríklad pre lietadlá, rýchlovlaky a iné oblasti biznisu. Pracuje aj na výrobe molybdénových foriem pre výrobu monokryštálov zafíru, alebo na technológii výroby bimetalických materiálov pre elektromotory a ďalšie aplikácie. Ľudí, ako je docent Donič, je na našich školách viac. Len ich nie je vidieť, lebo pracujú v laboratóriách a nevystupujú na verejnosti. Škoda. Niektoré veci sa však začínajú meniť. Zaujímavých ľudí, ktorí ešte robia užitočný výskum začínajú objavovať firmy a prepájať sa s nimi. Ak prestaneme rozkrádať Slovensko a umožníme, aby vznikali takého inovačné siete medzi výskumom a podnikmi, možno sa raz naše deti vrátia. A budeme môcť  namiesto lacnej práce rúk exportovať viac drahej práce mozgov.

Zaujímavé stretnutie v tomto týžni sme mali aj tu. Teším sa aj na Strojársku univerzitu v spolupráci s Inovatom Vráble, na našu cestu do Číny a po návrate na svetovú konferenciu o eBikoch v Bratislave.

Našim hosťom v Brain Breakfast bude Emil Schultz. Okrem toho, že zachraňuje svoje sady po veternej smršti, rozhodol sa zrekonštruovať aj Dom Hany Hegerovej v Hurbanove. Pomôcť mu môžete tu.

0