Dostal som dnes mail. Od pána prof. MVDr. Jozefa Bíreša, DrSc. v tomto znení:

Dobré ráno pán profesor,

veľmi ma prekvapil obsah Vášho článku a hlavne útoky na veterinárnych lekárov. Nemám nič proti zverejňovaniu názorov , ale pokiaľ nie sú objektívne a nezakladajú sa na pravde, sú zavádzajúce a vo  Vašom prípade vysoko neprofesionálne a urážajúce. Nedali ste si ani námahu, aby ste oslovili napr.  stavovskú organizáciu chovateľov  oviec a kôz-Zväz chovateľov oviec a kôz na Slovensku, aby vyjadrila svoj názor na našu prácu. Rovnako ste odmietli ponúknuté  pracovné stretnutie. Veľmi som prekvapený takémuto postupu vysokoškolského profesora.

S pozdravom

prof. MVDr.  Jozef Bíreš, DrSc., ústredný riaditeľ, hlavný veterinárny lekár, Štátna veterinárna a potravinová správa SR, Botanická 17, 842 13 Bratislava

Tu je moja odpoveď

Milý pán profesor Bíreš,

ďakujem Vám za Váš email, aj za zhodnotenie môjho názoru. Máte pravdu. Cieľom súkromného blogu je vyjadrenie subjektívneho názoru a osobnej skúsenosti, nie analýza stavu farmárstva na Slovensku. Neviem ako často sa stretávate s farmármi Vy, ale ja pravidelne a často. Rozprával som sa aj s niektorými ľuďmi zo spoločenstiev, ktoré spomínate. Keby ste počuli ich názory na prácu organizácie, ktorú vediete, tak by ste sa možno zahanbili. Mnohí z nich sa však boja, sú zastrašovaní kontrolami a vydieraní cez dotácie. Aj niektorí vaši normálni pracovníci sa ospravedlňujú pri kontrolách, že im je ľúto, čo a ako musia robiť na nátlak zhora. Moja stará mama mi kedysi rozprávala ako chodili komunisti so žandármi po domoch a maštaliach. Brali ľuďom dobytok a nútili ich vstúpiť do družstva. Činnosť niektorých Vašich pracovníkov pripomína tieto praktiky. Už sa však nejedná o socialistické družstvá, ale veľké firmy na chov dobytka a výrobu potravín. Dám Vám otázku: Myslíte si, že bude dobré ak budú zničení malí domáci farmári, aby sa tu mohli rozpínať veľké nadnárodné korporácie? Ja si myslím, že svet smeruje k lokálnej výrobe a spolupráci. Čo si myslíte o tom, že Európska únia podporuje malé, lokálne a ekologické farmy a Slovensko ide proti tomuto trendu? Je dobré, ak budú na Slovensku, aj s prispením Vašich zamestnancov, zlikvidované tradičné salaše – súčasť nášho kultúrneho dedičstva? A ešte jedna otázka pán profesor: Viete povedať o koľko klesli na Slovensku stavy oviec, kôz, kráv, koní, hydiny, prasiat a o koľko platy a stavy pracovníkov veterinárnej správy? Je normálne, aby chodili veterinári na kontrolu s policajtom alebo si fotografovali súkromné priestory, kde ľudia odpočívajú a spia? Nemyslíte si, že niektorí Vaši ľudia slúžia bohatým ľuďom na Slovensku? Má oprávnenie pracovníčka veterinárnej správy verejne urážať kňaza pred jeho veriacimi a spochybňovať jeho schopnosť viesť sväté omše?  Veď ten svätý muž pomáha ľuďom v núdzi, prekonal v minulosti infarkt a po Vašej kontrole som mal obavu, že dostane ďalší.

Stretnutie som Vám navrhol ja, ale niekoľko týždňov sme nevedeli nájsť termín a farmári ma presvedčili, že to nemá zmysel. Mnohí z nich chcú už radšej komunikovať s veterinármi zo zahraničia, so zástupcami Európskej únie a OLAF. Všetci čakáme na jar 2020 a dúfame, že Vy, pani Matečná a pán Kožuch z PPA opustíte svoje funkcie a farmári si budú môcť vydýchnuť.

Môj blog bol len takým jemným podpichnutím. Netýkal sa slušných a obetavých veterinárov, s ktorými sa stretávam a aj oni sa hanbia za niektorých svojich kolegov. Takže nerozprávajme o urážaní sa, objektivite a profesionalite. Váš úrad pod Vašim vedením už roky ukazuje veľkú neprofesionalitu. Spomeňme si na aféry s mäsom z chorých kráv alebo nakazené vajcia. Kde je prevencia a kde sú Vaše kontroly? Na Slovensku je Technický skúšobný ústav s laboratóriom na certifikáciu chladenia v automobiloch na prevoz potravín. Spýtajte sa ich, koľko certifikátov už vydali a koľko automobilov ste skontrolovali? Rôzni oligarchovia sa angažujú v slovenskom poľnohospodárstve (aj mliekárňach s kapitálom z východu), vybavujú dotácie a hľadajú politické krytie. Možno im prekáža konkurencia malých farmárov v boji o dotácie. Nepočuli ste o tom nič? Prečo sa Vaši ľudia sústredia na tých, ktorí sú najslabší a nevedia sa brániť?

Milý pán profesor, chýbajú Vám objektívne pohľady, informácie a diskusia. Aj nám. Farmári ich už pripravujú v spolupráci s medzinárodnými expertmi a budú ich prezentovať v médiách. Vyjadria sa aj praktikám, ktoré používajú niektorí vaši pracovníci. Bude o čom diskutovať, všetko sa už nedá pozametať pod koberec. Myslím si, že už bolo dosť falošných rečí a demagógie. Veci treba pomenovať pravým menom a ľudia sa musia brániť. Prepravca oviec nám hovoril, že len tento týždeň vyviezol 1500 oviec zo Slovenska do Turecka. Budeme z Turecka dovážať bryndzu a oštiepky? A ešte jedna otázka pán profesor: Dávate si večer pred spaním ku posteli vodu? Vaši pracovníci nám vytkli, že ovečky nemajú na noc v košiari vodu. Do košiara idú neskoro večer po dojení a skoro ráno vychádzajú na pašu. Chlapci im tam na príkaz veterinárov dali na noc vodu, ale ovečky ju nepili a voda sa pokazila. Tak príde niekto od Vás ovečkám vysvetliť európsky predpis, že musia piť aj v noci? Jeden farmár si postavil bitúnok. Jedna skupina kontrolórov trvala na okienku a druhá chcela, aby ho zamuroval. Tak má zamurované okienko. Načo je to dobré? Veď naši farmári nemajú zbytočné peniaze na budovanie zamurovaných okienok podľa nálady kontrolórov. Mám pre Vás aj jednu tému na vedecký výskum. Jednému farmárovi vbehol do oplotka diviak a oplodnil prasnicu. Prišla kontrola a chcela ho potrestať, že porušil predpisy párenia. Lenže prasnica nevybehla z oplotka, ale diviak prepadol ju. Detaily oplodnenia nie sú známe. Nemali by pudy diviaka strážiť poľovníci a vášeň prasnice farmári? Keď farmár žiadal písomné stanovisko, tak kontrolóri bez slova ušli. Kto má teda farmárom pomáhať porozumieť predpisom?

V závere ma nazývate vysokoškolským profesorom. Necítim sa tak a nepracujem na vysokej škole. Je mi oveľa lepšie medzi priamymi a jednoduchými ľuďmi, ktorí prežili časť života v ťažkých podmienkach, ako medzi niektorými profesormi, ktorí svoju faloš a intrigy skrývajú za pekné reči.

Pán profesor Bíreš, zverejňujem našu komunikáciu aj Váš email, aby Vám farmári, bačovia a valasi mohli vyjadriť pochvalu a podporu za všetko dobré, čo pre nich robíte –  jozef.bires@svps.sk.

Milý pán profesor Bíreš. Verím, že ste dobrý človek a vo svojej profesii ste vykonali mnohé správne veci. Možno ani nie ste dostatočne o všetkom informovaný. Nepíšem Vám preto, aby som Vás urazil alebo znevažoval, ale preto, aby sme sa spamätali a začali ochraňovať našu krajinu a farmárov. My v OZ Dobrý pastier máme chov zvierat ako pracovnú terapiu a výrobu syrov hlavne pre vlastnú spotrebu. Dnes som sa z chuti napil výbornej žinčice a zjedol som asi 200 gramov ovčieho syra. Zobral som si aj domov. Ak treba niečo nahlásiť Vašim kolegom do Martina, prísť na nejaké vyšetrenie, očkovanie alebo výplach žalúdka, tak mi dajte, prosím, vedieť.

Verím, že nám všetkým ide o dobrú vec. Majme úctu k pôde, práci a chlebu, ktorý si dopestujeme a dostávame od Pána. Treba možno viac ochoty vzájomne sa počúvať, zjednodušovať predpisy a používať aj srdce a zdravý rozum. Ja práve v týchto dňoch mapujem všetky zariadenia, ktoré pomáhajú ľuďom na okraji spoločnosti, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov (Kláštor pod Znievom Vrícko, Borcová, Bzovík, Košice, Prešov, Levoča, Jaslovské Bohunice, Žilina, Hričov, Močenok, Banský Studenec, Podunajské Biskupice, Martin, Ružomberok, Rajec a ďalšie. Len u nás v Dobrom Pastierovi je takmer 500 ľudí, ktorým štát nevie účinne pomáhať. Včera mi poslali údaje z Prešova – cez ich zariadenia už prešlo vyše 5000 ľudí. Títo ľudia potrebujú prácu a chcú byť užitoční. Ale zariadenia, v ktorých pracujú a žijú nedokážu splniť všetky štandardy. Existujú podľa mňa len dve cesty – buď im štát alebo Európska únia pomôže s financiami na splnenie štandardov, alebo sa štandardy upravia na reálne podmienky týchto komunít. Na štedrý deň nosíme týmto ľuďom, ktorí sú ešte na ulici, jedlo. Mnohí žijú v strašných podmienkach a sú aj v zlom zdravotnom stave. Kňaz Vladimír Maslák sa im snaží pomôcť, aby mali strechu nad hlavou, prácu a jedlo. Budeme sa snažiť spoločne, všetky komunity na Slovensku, kde je dnes možno viac ako 2500 ľudí (chorých, starých, nevládnych a bez peňazí) aby sme spolu so štátom (asi až po voľbách) našli riešenie ako zjednodušiť komunikáciu s úradmi a upraviť štandardy tak, aby sa títo ľudia nemuseli znovu ísť na ulicu a mohli sa vrátiť do normálneho života, alebo u nás dôstojne dožiť svoj život. Verím, že v budúcnosti nájdeme spoločné riešenie aj so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou.

S priateľským pozdravom

Ján Košturiak

13