Toto označenie som prvý krát čítal v knihe Nassima Taleba Antifragile. Označuje takto ľudí, ktorí si myslia, že rozumejú veciam, prečo sa dejú a vedia všetko vedecky zdôvodniť a sú slepí voči tomu, čo je záhadné a tajomné. Krehkáči politici, chcú riadiť spoločnosť a pritom ju ničia, krehkáči ekonómovia naprávajú ekonomiku, ktorú sami narušili. Krehkáči lekári liečia to, čo sa vie vyliečiť samo a dávajú deťom chemikálie na utlmenie hravosti a energie. Živé systémy, ktoré nás presahujú, sú komplexné a antikrehké – stresory, krízy a problémy ich posilňujú, systémy, ktoré vytvára človek sú krehké. Kedysi chceli ľudia rozkazovať vetru a dažďu a aj dnes nám rôzni „vizionári“ rozprávajú o tom, ako sa máme pripraviť na revolúcie 4.0.

Ochraňujeme svoje deti od nepohody a pádov, izolujeme ich od reálneho života, prekonávania prekážok a riešenia problémov, dávame im antibiotiká a zametáme pred nimi cestičky. Niektorí krehkáči sa psychicky zosypú pri kritike svojej fotografie na internete. Kedysi mali mladí namiesto psychológa motyku a namiesto internetu roľu. Netvrdím, že ťažká práca na poli je to, čo ľudí povznáša a internet je zlo, ktoré škodí. Iba si myslím, že stále viac ľudí žije v akomsi virtuálnom svete, v ktorom sa udalosti spúšťajú behaním prsta po obrazovke mobilu. Ovocie nerastie v supermarkete, mlieko sa nevyrába v mliekarni, podnikatelia nevyrastajú v inkubátoroch, chlapi sa nezoceľujú v počítačových hrách, mladé ženy nerozvíjajú na Instagrame, život sa nežije niekde za pecou alebo za monitorom, ale naostro.

Lekár a kňaz, Marek Orko Vácha, vo svojej knihe píše: „Ako je niekto spokojný v zázemí, ako je možné premrhať život, premrhať čas, premrhať svoje pestrofarebné nadanie, talent, charizmy, hrivny, ako je možné zasypať svetlo v duši odpadkami preflákaného času, ako ľahko je možné odhodiť život do koša, ako moc málo žijeme život, ako moc málo venujeme pozornosť životu, napriek tomu, že nič nie je take dôležité ako život. Toto je hriech a je to jediný hriech na svete, nežiť život, nevyplávať na oceán, tárať, potĺkať sa v prístave, večne kritizovať kde čo a kde koho, nič nevytvoriť, zhadzovať, ohovárať a zháňať novinky.”

Krehkáči teoretizujú, plánujú a keď je problém zmiznú. Antikrehkí ľudia sa objavia v čase kríz a veľkých problémov a urobia, čo treba. Tí prví sú silní v rečiach, tí druhí v činoch.

Teším sa na letný kemp na Roháčoch.

0