Prijatie a odovzdanie

Niekedy podliehame pokušeniu organizovať svet okolo seba podľa našich predstáv. Prekážajú nám iní ľudia, ich názory a pohľady na svet. Cestujeme po Číne a Tibete a každý deň intenzívne vnímam svet, ktorý nás presahuje – svojou rozmanitosťou, veľkosťou a časom, v ktorom sú naše životy iba krátkym okamihom. Netreba strácať čas rozčuľovaním sa nad tým, že všetko nie je podľa našich predstáv. Veci sú také aké sú. Každý z nás vidí svet svojimi vlastnými očami. Mne napríklad nechutí koriander a niekomu inému zase kari. Mám preto toho druhého odsudzovať alebo nadávať na koreniny? Na cestách po svete sa vždy snažím prijímať veci také aké sú – ľudí a zvyky, prírodu, počasie, chute a vône. Vnímam, že ľudia žijú v rôznych podmienkach, majú za sebou odlišnú históriu a to, čo sa nám niekedy zdá zvláštne a nepochopiteľné, je pre nich úplne normálne. Nie je dobré vnucovať druhým naše predstavy o živote. Často ma pobaví, keď niekto číta moje texty, nesúhlasí s mojimi názormi a snaží sa ma presvedčiť o svojej pravde. Je to podobné ako keby ma Tibeťan presviedčal o lahodnosti čaju s jačím maslom a ja by som jeho presviedčal, že naša žinčica je lepšia. Každý máme svoje a treba to prijať. Niekedy sa stretávam s tým, ako sa chlapi dohadujú o svojej pravde – jeden chce čísla, tabuľky a analýzy, ten druhý sa riadi viac citom a intuíciou. Ani jeden neprijme pohľad toho druhého. Hádajú sa a plytvajú časom. Prijmime veci okolo nás také aké sú. To neznamená, že sa so všetkým pasívne zmierime a budeme preberať názory druhých. Pri našich cestách v Číne stretávame taoistov, konfuciánov, budhistov, mohamedánov aj kresťanov. Dobré je, keď sa vzájomne rešpektujeme. Veď asi všetci kráčame k Stvoriteľovi, len inými cestami.

„Mudrc hľadá všetko v sebe, nerozumný človek všetko v druhom,“ povedal Konfucius a približne 500 rokov pred našim letopočtom a vyslovil aj toto: „Nerob druhým, čo nechceš aby oni robili tebe.“ Naša západná kultúra je viac lineárna a zameraná na pravdu, východ je skôr fraktálový a orientovaný na cestu. Mám pocit, že západ sa dnes orientuje na predĺženie minulosti a východ na vytváranie budúcnosti. Západný svet je svet duality (biele/čierne, dobré/zlé) východný svet je viac holistický (jin a jang). Aj naša medicína je špecializovaná na liečbu orgánov a čínska je holistická. V čínskej medicíne sú zdrojom mnohých chorôb štyri negatívne emócie – strach, závisť, nenávisť a plané klebetenie. Prijať veci také aké sú a odovzdanie sa tomu, čo nás presahuje nás môže od týchto emócii oslobodiť.

Cestovanie mi pomáha lepšie si uvedomovať komplexnosť a rozmanitosť sveta, to, akí sme malí, nevedomí a slabí voči všetkému Stvoreniu, ktoré nás presahuje. Zároveň ma to otvára k odovzdaniu sa Stvoriteľovi. On vtlačil svetu princípy fungujúce mimo našej vôle a pôsobenia. My ich nezmeníme, stačí sa im otvoriť. Veci sú teda také aké majú byť a svet sa vyvíja bez ohľadu na to, aké plány nám diktuje naše ego. Sme len malou súčasťou niečoho nepredstaviteľného. Buďme za to vďační. Dýchajme plnými dúškami vzduch okolo seba, vychutnávajme chute a vône jedla, tešme sa z ľudí, ktorí nám prišli do cesty a prijímajme ich takých akí sú. Konfucius napísal:  „Človek si musí najprv urobiť poriadok vo svojej duši, kým začne usporadúvať vonkajší svet.“ Veru, často chceme riadiť svet, namiesto toho, aby sme si našli svoje miesto v ňom. Často posudzujeme druhých, ktorí konajú inak, ako si to predstavujeme my. Základom slova svedomie, je vedomie. Väčšina ľudí nekoná zlé veci vedome, ale na úrovni toho, kam sa rozvinulo ich vedomie. Na východe sa hovorí o osvietení, u nás o ceste ku svätosti. Pri putovaní sa môže človek odovzdávať prítomnému okamihu a prijímať všetko, čo nás obklopuje. Lebo vo všetkom je stopa nášho Stvoriteľa a odovzdanie je cesta k svätosti.

Teším sa na vás, stretneme sa 5.11.2018 v našej Akadémii Dobrého pastiera v Kláštore pod Znievom, kde budeme preberať tému – Spolupráca, rešpekt a dôvera. Náš hostiteľ, Vladko Maslák, je najlepším príkladom dnešnej témy – prijíma s láskou ľudí z ulice a odovzdáva všetko do Božej vôle.