Cevéčka

Existujú šablóny, kurzy a poradcovia na to, ako písať cévečka – Curriculum Vitae. Dokonca som našiel aj európsky životopis – europass. Paráda. V jednej firme vymýšľali ľudia na HR (to je to smiešne oddelenie, kde ľudské bytosti nazývajú zdrojmi) špeciálny program na čítanie a vyhodnocovanie CV. Poradil som im inováciu – nečítajte cévečka. Hovorieval mi to kedysi pán František Čuba v Slušoviciach, že životopisy nečíta. On hodnotil ľudí podľa toho, čo vedia urobiť, nie podľa naformátovaného papiera. Personalisti mi oponujú, že sa v týchto dokumentoch dozvedia veľa dôležitých vecí. Zaujímalo by ma čo. To, akú školu skončil uchádzač o prácu? Myslím si, že skončiť nejakú školu dnes nič neznamená. Často je to iba strata času a zbieranie bezcenných diplomov a certifikátov. Ak bola kedysi škola výťahom ku kariére, tak dnes to už neplatí. Poznám inžinierov, ktorí nevedia nakresliť výkres, učiteľov, ktorí nevedia učiť, lekárov, ktorí nevedia liečiť, novinárov, ktorí nevedia písať, moderátorov, ktorí nevedia rozprávať, právnikov, ktorí nevedia nič…

Človek by sa nemal oháňať papiermi a cévečkami, ale svojou prácou a stopou, ktorú zanechal – vo svojich projektoch, podnikaní, druhých ľuďoch, na internete a pod. Hnevá ma, keď ma niekam pozvú prednášať, alebo robia so mnou rozhovor a pridajú tam môj „medailónik -“ profesor, prezident, zakladateľ, prednášateľ a iné kecy. Aby to vyzeralo, že nepríde len taký obyčajný Jano z Varína.

Predstavte si, že sa raz postavíme pred Boha. Myslíte si, že bude od nás pýtať cévečko a nejaký certifikát? Veď On má spočítané aj naše vlasy na hlave, teda aspoň u tých, čo ich majú. Ktovie, čo sa nás bude pýtať, keď aj tak všetko vie. Možno nám ani tak nebude vyčítať zlé veci, čo sme urobili, ale tie dobré, čo sme urobiť mohli. Premárnené talenty, nevyužité príležitosti pomôcť, odpustiť, niečo užitočne urobiť alebo opraviť. Poslal vám už niekto cévečko, kde popisuje veci, ktoré pokazil, svoje pády a zlyhania, premárnené príležitosti? Cévečko je často len zoznam výmyslov, ktoré chcú čítať personalisti. Náš život nie je o papieroch a pečiatkách, ani o vytýčených cieľoch, ale o nasadení, s ktorým pristupujeme k životu a k práci, o aktivite, krokoch, aj pádoch a zlyhaniach. Štandardizované cévečka sú nanič. Každý človek je jedinečná bytosť, ktorá sa prejaví v činnosti. Vykašlite sa na papier, spoznávajte originály v práci.