Ťažkosti nás zocelili

Rozhovor s dcérou Luckou

V posledných týždňoch som čítal viaceré rozhovory s mojou dcérou Luckou. Väčšinou reagovali na vystúpenie našich dievčat na Majstrovstvách sveta vo florbale. Občas som si zaspomínal na to, ako sme očakávali narodenie našej Lucky počas demonštrácii v novembri 1989 a tešili sme sa s Milenou, že naše deti budú vyrastať v lepšej spoločnosti. Narodila sa 24. apríla 1990 a preto nosí na dresoch číslo 24. Nebývali sme vtedy ďaleko od Žilinskej nemocnice a tak mi ráno Milena povedala – tak ja už idem a strčila pod vankúš mlieko pre malého Janka. Zobrala tašku a odišla rodiť. Ja som zaviezol Janka do jaslí a išiel som do práce. Dopoludnia bola Lucka na svete. Narodila sa v období, keď zo sveta odchádzala moja starká Ľudmila, v ktorej dome dnes vo Varíne bývame. Ako keby sa vymenili. Lucka po nej zdedila veľkú húževnatosť, pracovitosť a vieru. Niektorí rodičia nútia svoje deti chodiť do kostola, ale u nás to bolo naopak. Do kostola nás s Milenou priviedla Lucka. Bola vždy perfekcionistka. Keď mala pocit, že namaľovaný obrázok nie je dobrý, tak ho roztrhala a maľovala znova. Horšia známka ako jednotka ju neuspokojila. Spomínam si, ako sa pripravovala na maturitu a ráno pri raňajkách hovorila, že má ešte niekde medzery. Chcel som ju povzbudiť a hovorím jej, že keď sa dobre pripravovala a príde nejaká slabšia chvíľka alebo výpadok, tak jej Duch svätý pomôže. Môj syn na to reagoval okamžite: „Lucka, otec ti dobre hovorí, počúvaj ho. Ja som s tým Duchom Svätým vyštudoval celé gymnázium.“

Lucka s Jankom

Lyžovačka na Orave

Lucka futbalistka

Detstvo ubehlo veľmi rýchlo a Lucka odišla do Prahy. Spomínam si, ako po tréningu upratovala záchody a sprchy v telocvični tímu Dekanka. Moja mama mi vyčítala, či jej nemôžem dať viac peňazí. Lenže Lucka si ich nikdy nepýtala, jednoducho si našla prácu, chodila na tréningy a do školy. Mali sme pár spoločných dovoleniek, objavila sa doma vždy na Veľkú noc a Vianoce. Neboli sme spolu tak často, ako bývajú iní rodičia s deťmi. Možno si to vynahradíme teraz, keď si plánuje založiť vlastnú rodinu. Uvidíme. Teším sa z úspechov florbalistiek, nielen z výsledkov, ale aj z toho, ako dokázali zapáliť vo fanúšikoch a v deťoch záujem o tento šport. Vrcholom bol zápas proti Fínkam. Dalo by sa špekulovať, že keby „vypustili“ zápas s Nemeckom, mohli hrať s Českom alebo Švajčiarskom a šance na semifinále by boli vyššie. Dievčatá však takto nepremýšľajú – hrajú férovo, vždy naplno a pre fanúšikov. V tomto roku mali úžasné zázemie – fanúšikov a rodičov v hľadisku, ale aj celý realizačný tím. Mali rôzne rehablitačné prístroje z firmy, kde Lucka pracuje a maséri a fyzioterapeutka ich pripravovali na ďalší deň dlho do noci. Tréner „Bedla“ Jedlička má emócie na rozdávanie, ale do štvrtej nad ránom pripravovali analýzy a videá, aby ich potom mohol dlhé hodiny rozoberať s jednotlivými formáciami a hráčkami. Takého odborníka Slovenská florbalová reprezentácia ešte nemala. Dievčatá nielen, že vedia hrať, ich vystúpenia na verejnosti sú kultivované a úprimné. Sú to aj podnikateľky, ktoré si pripravujú vlastný crowdfunding, aby si mohli o dva roky vo Švajčiarsku siahnuť na svoju prvú medailu. Držím im palce. Tentokrát som sa zahral na novinára aj ja a položil som Lucke niekoľko otázok.

Lucka, spomínam si, na tvoje detstvo trochu ako taxikár – chodili sme z jedného tréningu a krúžku na druhý. Mám pocit, že to bol tvoj výber, len dodnes mi nie je celkom jasné, ako si to časovo aj fyzicky zvládala – futbal, florbal, angličtina, flauta, kreslenie a maľovanie plus škola, kde si mala strašne veľa vymeškaných hodín, ale na vysvedčeniach väčšinou jednotky. Bolo to o talente, drine alebo dobrom časovom manažmente?

Keď na to spätne spomínam, tak si vravím, že asi o kombinácii všetkého čo si vypísal. Ja by som to ale pomenovala jedným slovom – motivácia. Myslím, že všetko čo človek robí musí robiť s nejakým cieľom a iba pokiaľ je ten cieľ dostatočne silný, tak vydrží. Zo začiatku ma všetky krúžky bavili (až na flautu, tam som chodila len kvôli Vám :), ale ak by som nemala dostatočnú motiváciu, tak by som tú drinu nepodstúpila.

Mala si vôbec detstvo a dospievanie ako iné deti? Nevidel som ťa veľmi hrať sa s bábikami, chodiť na diskotéky, hrať sa na internete alebo chodiť s chlapcami. Na čo z detstva spomínaš najradšej?

Vzácne chvíle, vidieť Lucku v šatách – prvé Sväté prijímanie

Mala som krásne detstvo, najradšej spomínam ako sme chodili hrať futbal alebo hokejbal s chlapcami z dediny. Prišla som zo školy, napísala úlohy a utekala von. Hokejbalové zápasy na letisku za dedinou, kam si nás niekedy cez víkendy brával hrať, pre nás bývali skutočnou odmenou a malým sviatkom. Takéto detstvo mi asi väčšina detí môže závidieť.

Často hľadám aj svoju zásluhu na tvojich športových úspechoch a vždy ma pritom napadnú naše hokejbalové zápasy keď si bola malá. Hrali s nami tvoji bratranci, brat, deti od susedov a ja som bol zo všetkých vás vtedy najrýchlejší a najsilnejší a to ma bavilo 🙂 Ako si na to spomínaš ?

Na tieto zápasy som sa vždy tešila, nechápala som, keď niekto z kamarátov povedal, že nemôže ísť s nami. Nič predsa nemohlo byť dôležitejšie 🙂. Tiež sa pamätám, že ste sa Jankom vždy nepohodli a niekoľkokrát musel ísť z letiska domov peši. Dúfam, že tento rok na zápase v Belej to prebehne bez komplikácií 🙂.

Vzácne chvíle spolu – ozdobovanie stromčeka vo Varíne

Niekde si sa vyjadrila, že som ti nechcel kúpiť prvú hokejku. Asi máš pravdu, nakoniec nekupujem ti ich ani teraz. Myslel som si vtedy, že je to len taký rozmar a prejde ťa to, ale florbal ti išiel veľmi dobre a zvíťazil nad futbalom, kde si mala natrénované oveľa viac. Ako hodnotíš celý vývoj nášho florbalu – od devätnásteho mesta, cez pätnáste, dvanáste, deviate, ôsme až po piate? Odkiaľ sa berie napredovanie tímu, keď sú slovenská liga a základňa pomerne slabé?

V napredovaní nám vlastne pomáha náš český brat. Reprezentáciu vedie realizačný tím z Česka, tím stojí na hráčkach z českej ligy. Nie je to jednoduché priznať, ale je to tak. Na druhej strane myslím, že naše hráčky majú výnimočnú bojovnosť, nasadenie a tiež talent. Vraví sa, že čo ťa nezabije, to ťa posilní a nás asi tie roky neúspechu a ťažkostí naozaj zocelili.

Ešte sa vrátim k tej hokejke, čo som ti nekúpil. Bol som zlý otec (správna odpoveď je dobrý :))?

Niekedy si bol asi až zbytočne prísny a zásadový, ale občas (nie zas tak moc často ako by si si prial :) som za to rada. Myslím, že si z nás nakoniec vychoval celkom slušných ľudí.

Bola si stále na nejakej aktivite – sústredenie, krúžok, turnaj a po maturite si si to namierila na štúdium biomedicínskeho inžinierstva a elektrotechniky. Niektorí rodičia nemajú čas na voje deti a zanedbávajú ich, mám pocit, že u nás do bolo opačne. Čo ti tento život bez chvíľky voľného času zobral a dal?

Mrzí ma, že som Vás zanedbávala, snáď Vám to na Vaše staré kolená vynahradím 🙂. S tým voľným časom to nebolo zas až také zlé, s časom celkovo som sa naučila celkom dobre pracovať. So športom sme toho celkom dosť pocestovali, spoznala som kopec skvelých ľudí a mám za sebou zážitkov na niekoľko bestsellerov. Bolo to náročné, ale stálo to za to aj keď toho času s rodinou bolo menej než by som si priala.

Bol som u teba vo firme, páčilo sa mi kreatívne prostredie plné mladých ľudí. Myslím, že s tebou pracujú aj florbalistky Martina Čapková, Šárka Boľová a Viki Bobotová. Občas mi príde od teba pozdrav z Ameriky, Indie alebo z Bulharska, viem, že si produktová manažérka, ale popíš podrobnejšie, čo presne robíš a ako to kombinuješ s tréningami.

Pracujem na vývoji prístrojov – od analýzy a prípravy špecifikácie cez vývoj a certifikáciu až po uvádzanie na trh. Je to pomerne široký záber, ale možno práve to ma na tejto práci baví. Po práci sadnem na metro, dám si 20 minút šlofíčka a idem trénovať. Občas je toho už moc, vtedy si vravím, že je na čase tento život plný zhonu zmeniť.

V lete som ti poslal fotografiu našich raňajok s mamou a Zuzkou v záhrade a od teba som za chviľu dostal fotografiu prírody na Petříne s poznámkou „raňajky v tráve.“ Vraj tam beháte dovtedy, kým niektorá z vás „neodloží“ raňajky. Je nejaký rozdiel v tréningovej príprave medzi profesionálmi a amatérmi?

U študentov asi ani nie. Popri škole som zvládala trénovať niekedy aj dvojfázovo podobne ako profesionál. Pri práci už to taká sranda nie je. Celkom dlho som sa snažila trénovať 5-6krát do týždňa, ale zistila som, že tento štýl vedie dlhodobo k vyhoreniu. Posledný rok som musela tréningy trošku obmedziť, keď nie počtom, tak aspoň intenzitou. Nemá cenu telo ničiť, keď je unavené z práce. V tomto majú samozrejme profesionáli obrovskú výhodu.

Na Slovensku ste na posledných dvoch majstrovstvách sveta vzbudili veľké nadšenie medzi fanúšikmi, rodičmi a deťmi. Nebýva zvykom, aby ženy v nejakom športe tak pobláznili národ. Hrali ste dobre, ale aj vaše vystúpenia pred kamerami boli sympatické a povedzme si, že dievčatá aj dobre vyzerajú, sú mladé. Ako vidíš toto vaše vystúpenie zvnútra tímu?

Počas majstrovstiev sme to príliš nevnímali. V priebehu turnaja sme odovzdávali mobily, vyhýbali sme sa internetu a sociálnym sieťam a sústredili sme sa len na florbal. Boli sme v takej bubline a celkom sme si neuvedomovali čo sa deje okolo. Myslím, že nám to došlo až v štvrťfinále proti Fínsku keď nám vyše 3800 ľudí postojačky tlieskalo aj po prehranom zápase. To bolo niečo úžasné a nejednej z nás sa zaleskli slzy v očiach. Myslím, že si všetky uvedomujeme, že nás čaká ešte veľký kus práce a že sme si na seba uplietli riadny bič. Na ďalších majstrovstvách sa od nás bude čakať medaila a žiadny súper z top 4 nás už nepodcení. Takže úspech dobrý, ale nemôžeme ho preceňovať, to si snáď uvedomuje každá z nás.

Chystáme svadbu a tvoj snúbenec Jan Jelínek je špičkový český florbalista, hovoríš o založení rodiny a deťoch. Keď vidím tvoj časový režim a prestavím si ten jeho, chcel by som upozorniť, že na splodenie dieťaťa sú potrební dvaja – muž a žena. Aký je Honza florbalista, to vieme. Keď ťa prišiel popýtať vo Varína o ruku, mával na mňa spoza plota fľašou a kričal: „Nazdar, tak co, plácneme si?“ Aký je Honza partner a snúbenec?

Honza pôsobí dojmom tvrďáka, na ihrisku z neho majú súperi rešpekt. Doma je ale milujúci a starostlivý, jednoducho zať, akého by si každý prial 🙂.

S Honzom na dovolenke v Tatrách

Naznačila si, že svadba nemusí byť honosná, čo sa týka oblečenia a výzdoby, ale bude veľká v počte hostí. Už máte predbežný zoznam hráčok, hráčov a tímov, ktorých budete pozývať? Ako si to celé predstavuješ?

Zatiaľ si radšej nič moc nepredstavujem, ale myslím, že zoznam hostí bude dlhý. Rada by som okrem rodiny pozvala aj spoluhráčky z reprezentácie a z klubu, kamarátov a kolegov. Myslím, že Honza to bude mať rovnako. Chceme tento deň prežiť s ľuďmi, ktorých máme radi, pokojne aj na úkor šiat, výzdoby alebo podobných drobností, ktoré pre nás nie sú zas tak dôležité.

A na záver jeden tip – na ktorom mieste skončia Slovenky na ďalších Majstrovstvách sveta? Budeš medzi nimi aj ty s Bedlom (trénerom Jedličkom)?

Dúfam, že Bedla zostane, bez neho by bola aj obhajoba piateho miesta výzvou. Pokiaľ by tím ostal pokope, tak si myslím, že má šancu sa prebojovať do top4. Samozrejme záleží na nalosovaní skupín, aktuálnej forme atd., ale verím, že šance tam sú. Švédky, Fínky, Švajčiarky aj Češky sú stále strašne ďaleko pred nami, ale v jednom zápase sa môže stať čokoľvek a je správne cieľ posunúť zas o úroveň vyššie.

Súrodenci Janko,  Lucka a Zuzka na florbalovom turnaji

Túto fotku som si nazval Lucka inteligent

Kapitánka

Začiatky v Prahe

Florbalová radosť