Veľká Čína

Sedím v obrovskom hoteli Shaanxi v čínskom meste Xi’an. Kedysi to bolo hlavné mesto Číny a dlhé roky tu prednášal Milan Zelenýna Xidian University. Niektoré veci na mňa pôsobia dosť megalomansky – miestnosti a chodby v hoteli (potreboval by som kolobežku), cesty pred hotelom aj vysoké poschodové domy nastavané jeden vedľa druhého. Podnikatelia mi hovoria, že keď jednajú s čínskymi partnermi, tak musia všetko násobiť – krát sto, tisíc, desaťtisíc. Čína si od slovenského výrobcu vína objedná vzorku a počet objednaných fliaš predstavuje vyše desaťročnú produkciu. Kupujú bavoráky, lietadlá, stavajú školy a mestá, poslal by som sem na školenie staviteľov dialnice na Slovensku. Stretávam sa s dvoma pohľadmi na tento nevídaný rast – jeden je plný nadšenia z budovania Číny a rastu bohatstva, ten druhý obsahuje nostalgiu za starou Čínou, ktorá ustupuje developerom a cítiť v ňom aj obavy z ničenia životného prostredia, technokracie alebo geneticky modifikovaných potravín. Kedysi sme sa učili, že Čína raz bude veľmocou a dnes je to fakt. Úverujú americkú ekonomiku, skupujú technologické firmy v Európe, ovládajú zdroje surovín a infraštruktúru v Afrike, dominujú v Ázii. 100 miliónov Ľudí pracuje v Číne v oblasti výroby, vyrába sa tu 25% všetkého tovaru na svete, 70% mobilných telefónov, produkty Apple, Kindle alebo Playstation. 70% svetového trhu komerčných dronov tvorí Čína.

V Číne je kultúra 9-9-6 – podnikatelia pracujú od deviatej do deviatej, šesť dní v týždni. Pozerám sa 15. poschodia môjho hotela na veľkú stavbu oproti. 24 hodín tam krúžia autá s materiálom a pracuje sa aj v noci pri umelom osvetlení. Kedysi kopírovali, dnes inovujú a vyvíjajú nové produkty. Zdá sa, že budú veľmocou v elektromobilite alebo umelej inteligencii. V Číne veľmi rýchlo vyrastajú nové a inovatívne spoločnosti (napr. ZTO express, UISEE, VIP Kid alebo Face++). Ročný rizikový kapitál v tejto krajine je najväčší na svete a presahuje 250 miliárd USD ročne.

Celá infraštruktúra pôsobí veľmi moderne, ministerka školstva pred chvíľou rozprávala o reforme vzdelávania a najčastejšie používala dve slová – inovácie a podnikanie. Občas medzi ne vložila poznámku o talentoch a ich rozvoji. Zdá sa, že najväčším limitom ďalšieho rozvoja Číny sú ľudia. Sú veľmi disciplinovaní, pri registrácii na dnešnú  konferenciu však používajú množstvo papierov, lístkov, kartičiek – ako kedysi v Dome techniky. Študenti stoja všade, ukazujú účastníkom cestu a poskytujú informácie. Majú technológie, ale ešte ich úplne nevyužívajú a pôsobia na mňa ako také mravčeky na veľkom mravenisku, ktoré potrebujú Veľkého Mravca, aby ich riadil. A Veľký Mravec hovorí o inováciách a podnikateľstve. Bude zaujímavé sledovať, ako sa Čína vyrovná s niektorými protirečeniami – napríklad centrálne riadenie a kontrola versus autonómia a podnikanie, nové technológie a zamestnávanie obrovského množstva mladých ľudí, nakupovanie zahraničných technologických firiem a zvládnutie inovácií, výskumu a vývoja v nich. Rozporuplná krajina – staré budovy a história ustupujú mrakodrapom. Krajina sa otvára biznisu, inovátorom zo zahraničia, ale zatvára sa v nej napríklad Google, Youtube, Facebook a iné bežné veci nášho každodenného života.

V piatok sme hovorili s pánmi z nášho veľvyslanectva o Družstve československo – čínskeho priateľstva, ktoré vzniklo pred vyše 50 rokmi a dnes je z neho moderné inovačno – technologické centrum. Vyzerá to tak, že by sme tu mohli mnohonásobne multiplikovať aj naše aktivity Podnikateľskej univerzity a inovácií. Lenže ja mám radšej Rozsutce v hmle, ako čínske mrakodrapy v smogu a malé skupinky v Podnikateľskej univerzite, v ktorých môžem stretnúť takých ľudí ako Deniska Vetešková, Ľubko Klieštik, Jožko Gaboš alebo Noro Brath. Do práce prejdem aj na bicykli okolo Váhu. Lepšie sa cítim medzi svojimi v Kláštore pod Znievom, ako v obrovskom hoteli, ktorý je niečo medzi mauzóleom a letiskom. Majte sa pekne priatelia, pozdravujem vás z Xi’au, hneď po návrate sa uvidíme na raňajkách u Honzu Maška v Prahe. Štefan Kassay, môj spoločník v Číne, robí na svojej stránke podrobnejšie zápisky. Som trochu zmätený z toho, čo tu vidím. Rast priemyslu a bohatstva ma už veľmi nevzrušujú. Som rád medzi svojimi, tam pod Malou Fatrou. Držím Číňanom palce, ale radšej budem pomáhať malému Slovensku, ako veľkej Číne.

Na stole máme papier so zoznamom zúčastnených škôl na dvoch stranách – medzi nimi je aj Podnikateľská univerzita 🙂 Cítim sa medzi rektormi a prezidentmi univerzít veľmi zvláštne, asi ako ET mimozemšťan…