Pred pád dňami som čítal článok o integrácii Slovenska do Európskej únie a našich úžasných ekonomických výsledkoch meraných v ukazovateľoch HDP, miery nezamestnanosti a rôznych ratingov finančných inštitúcii. Trochu mi to pripomenulo komunistické články, v ktorých sme neustále niečo prekračovali, niekoho dobiehali a predbiehali, len obchody, peňaženky a životy našich ľudí boli prázdne. Vtedy sme mali cieľ byť so Sovietskym zväzom na večné časy. Dnes už neexistuje ani Sovietsky zväz ani Československo. Posledné roky nám však súdruhovia zase rozprávajú o tom, že našim hlavným cieľom je integrácia s Európskou úniou. Chceme vraj byť priamo v jej jadre a to sa nachádza niekde medzi Nemeckom, Francúzskom a ich záujmami. Chceli by sme montovať ešte viac nemeckých áut a určite nás teší, že sa konečne začína vyrábať slovenská bryndza z francúzskeho mlieka. Predstavte si otroka alebo sluhu, ktorý by svojmu pánovi priniesol reťaz a prosil by ho o pevnejšiu integráciu. Zahraničné supermarkety nám predávajú dovezené potraviny, zahraničné firmy stavajú cesty, predávajú elektrickú energiu, vodu a plyn. Čo je vlastne tá „slovenská ekonomika“, ktorá má také dobré výsledky? Slovenskí podnikatelia sú často šikanovaní a nemilosrdne zdaňovaní, aby tzv. zahraniční „investori“ dostali dotácie na odlákanie pracovníkov, ktorých si slovenské firmy vychovali. Za pár desaťročí sa rozpredal (a rozkradol) majetok štátu a my zvyšujeme zadĺženie ľudí, nevieme dosiahnuť vyrovnaný štátny rozpočet, chýbajú peniaze na školy, nemocnice a sociálne programy. Ukradli sa peniaze z bánk, potom sa do bánk naliali peniaze slovenských občanov a naše banky sa predali zahraničným bankám. Nazvali sme to reštrukturalizáciou. Pravidelne sa vykrádajú peniaze z nemocníc a potom chýbajúce peniaze zaplatia občania (tí, ktorí si povinne platia poistenie a nedostávajú riadnu protihodnotu). Volá sa to oddlžovanie nemocníc a je to povinná jazda každého ministra. Prečo voláme rozklad štátu a ožobračovanie občanov integráciou?
Nemali by sme sa skôr snažiť o integritu? Integritou označujeme celistvosť alebo neporušenosť. Som práve na Islande a obdivujem tento národ, ktorý si musel v histórii ochraňovať potraviny, životy ľudí aj svoje územie pred katastrofami a votrelcami. Cítiť z nich veľkú hrdosť, ale aj túžbu po nezávislosti. Už v roku 930 mali prvý parlament na svete a sú dôkazy o tom, že okolo roku 1000 Leif Eriksson objavil Ameriku. Bol to syn ryšavého Erika, ktorého za zločin vyhnali z Islandu a on objavil Grónsko. V piatok som stál pred Leifovou sochou v Reykjaviku, ktorú venovali Američania národu hrdých Islanďanov. Je ich niečo cez 300 tisíc, nemajú armádu, ale nebáli sa postaviť Britskej presile vo viacerých vojnách o lovenie tresky vo vodách v blízkosti Islandu. Nebojovalo sa zbraňami a nezomierali ľudia, ale rybári z Islandu ničili siete a bránili rybárskym lodiam z Veľkej Británie v lovení rýb. Po viacerých bojoch napokon v roku 1976 zvíťazili. Pred vyše desiatimi rokmi preukázal tento národ veľký vzdor voči skorumpovaným politikom, bankárom ale aj medzinárodným inštitúciám, ktpré sa im vyhrážali. Neskôr za starostu Reykjaviku zvolili basgitaristu punckrockovej skupiny Jóna Gnarra, v roku 2006 zrušil americkú vojenskú základňu NASKEF v Keflaviku. Islanďania sú hrdí, veľmi vzdelaní, kreatívni a slobodní ludia. Čítajú a píšu knihy, v Reykjavíku je veľa sôch a umenia, väčšina obyvateľov je spokojných so svojim životom, veria v pozitívnu budúcnosť a tešia sa zo života.
My na Slovensku sa teda snažíme integrovať do akéhosi „jadra“, lebo nás je málo a Islanďania, ktorých je menej ako obyvateľov Bratislavy, ukazujú celému svetu integritu, hrdosť a slobodu.
A ešte niečo – ak sa chystáte na Island, obráťte sa na Dušana, ktorý tam žije a vie všetko perfektne zorganizovať. Lepśia cestovka, pre Slovákov, ktorí chcú spoznať Island neexistuje – http://dtravel.is/sk/vitajte/
O Islande mi pred časom rozprával môj priateľ Štefan Kassay. Napísal o svojom pobyte v tejto krajine aj knihu. Teším sa, že sa hneď po mojom návrate z Islandu stretneme so Štefanom Kassayom v jeho firme I.D.C Holding, kde budeme aj s generálnym riaditeľom Pavlom Kovačičom, dizajnérom Patrikom Paulom, odborníkom na značky a marketing Karlom Novotným s účastníkmi Podnikateľskej univerzity diskutovať o obchode a marketingu.
Niekoľko fotografií z Islandu
Plynutie času s našou Zuzkou
0
Komentáre pre Ján Košturiak
Hanka, Janka a Majka
Mily Janko. Poznam presne taku Janku a aj Majku. ...
Veci sa menia
Ďakujem Vám za názor. Snažím sa politike vyhýbať a ak ...