Nič som nezískal len tak

Rozhovor s Ľubom Švecom, majiteľom firmy Švec a spol.

Ľubo, máš veľkú firmu s vyše 400 spolupracovníkmi, vo výrobných halách máš takmer všetky moderné strojárske technológie, v čom vidíš hlavné faktory rastu a úspechu tvojej firmy a jej hlavné piliere?

Veľkú a úspešnú firmu? Je to relatívne a záleží ako to hodnotíme. Mne sa firma nezdá byť veľká. Ani som si nevšimol, kedy sa tak rozrástla. Začal som podnikať už v roku 1989 ako živnostník, aby som si ako mladý finančne prilepšil. V tom čase som robil protikoróznu ochranu dutín karosérií. Autá ako Škoda 105, 120, Lada, Žiguli, neboli tak dokonale ochránené proti korózii, ako dnes. A tak som za 300,- korún za kus robil 2 až 3 autá v sobotu a v nedeľu, popri škole a zamestnaní. Neskôr, keď som sa v práci naučil kresliť nástroje, som si zase popri zamestnaní založil firmu na konštrukciu a výrobu nástrojov. Za svoje prvé úspory som nakúpil rysovacie tabule, rozdal ich kolegom z práce a oni po svojom riadnom zamestnaní kreslili po večeroch, nociach a víkendoch špeciálne náradie. Ja som ho potom zadával vyrábať v rôznych nástrojárňach. V roku 1993 bola možnosť prenajať si v štátnom podniku Tesla Vráble nástrojáreň s priestormi a strojmi. Vybavenie konštrukcie som už mal, len bolo roztrúsené po domoch u kolegov z práce. Začal som zamestnávať ľudí na plný úväzok a rozbehol som aj výrobu nástrojov. Začínali sme 1. marca 1993 piati spoločníci a 14 zamestnancov. Do konca roka už mala firma 47 ľudí.

Postupne si firma svojou prácou vytvárala finančné prostriedky nielen na materiál, energie, služby, prenájom priestorov a strojov, ale aj na postupný nákup technológií. Čo nám zostalo z peňazí za objednávky, z toho sme nakupovali technológie.

Neskôr sme si už dovolili aj prvý lízing. Prvá lízingová spoločnosť, ktorá bola ochotná podpísať s nami zmluvu, bola BOF a neskôr nám dala úver aj banka VÚB – s 18 % úrokom. Všetky vyprodukované peniaze sa vracali do firmy, ďalšie sa požičali a technológie sa kupovali na lízing. A tak firma rástla každým rokom o 30-50 % na obrate. V roku 1995 sa nám podarilo formou kupónovej privatizácie ovládnuť podnik Tesla Vráble, ktorý bol zadlžený a pod správou veriteľov. Zobrali sme si „na krk“ ďalších 300 zamestnancov v podniku s veľmi slabým výrobným programom. Postupne sme fabriku začali oživovať. Už v tom čase sme fabriku „rozkúskovali“ na životaschopné úseky, ponúkali sme služby jednotlivo a snažili sa tak vo veľkej fabrike prežiť. Za to, čo sme zarobili sme postupne odkupovali priestory, stroje a pozemky. Takto som budoval našu firmu. A každý rok som sa učil podnikať, byť konkurencieschopný, uspokojovať stálych i nových zákazníkov. Nároky na kvalitu, termíny a množstvá stúpali a my sme sa ich snažili plniť. Budovali sme firmu z roka na rok. Čo bol faktor rastu? Stále ísť dopredu, prijímať a riešiť nové a nové výzvy. Faktor úspechu? Vytrvalosť, pracovitosť, zdravý rozum a schopnosť byť pripravený na nové výzvy. Dôležité bolo obklopiť sa šikovnými a schopnými ľuďmi, vyrábať viac, ako míňať a všetko investovať do zlepšovania. Šťastie praje pripraveným. A hlavné piliere nášho podnikania? Diverzifikácia výroby.

Začali sme s nástrojárňou, neskôr pribudlo lisovanie, potom malosériová výroba plechových dielov vyrábaných na univerzálnych strojoch, laser, vysekávačka a ohraňovák. Potom pribudli nerezové výrobky a zvárané konštrukcie. Z bývalého podniku sme prebrali a rozvinuli aj ultrazvukové umývacie vane.

Mnohé podobné firmy ako tvoje predávajú „prácu a normohodiny,“ ty máš vo firme aj silné vývojové a konštrukčné zázemie, pracujete na vlastných produktoch – písacie stroje pre nevidiacich, stany, ultrazvukové aplikácie a iné. K tomu potrebuješ aj marketing, obchod a ďalšie činnosti. Čo sa ti darí a čo nedarí?

Aj my predávame prevažne službu – prácu na objednávku. Je tam malá pridaná hodnota a zisk. Treba ísť do finálneho výrobku. Takže skúšame rôzne výrobky, čím by sme sa presadili. Darí sa nám vyvíjať a vyrábať ale zaostávame v obchode. Máme konštrukciu a vývoj nástrojov, konštrukciu zváraných konštrukcií a konštrukciu a vývoj ultrazvukových zariadení, vývoj písacích strojov pre nevidiacich a slabozrakých. Vo firme máme 20 konštruktérov a vývojárov.

Dnes sa mnohí majitelia firiem sťažujú, že nemôžu zohnať a udržať kvalitných pracovníkov. Neďaleko tvojej firmy vyrastá Jaguár a dodávateľská sieť. Ako sa ti darí udržať ľudí a získavať nové talenty?

Zohnať a udržať kvalitných ľudí v strojárskej brandži je stále väčší a väčší problém. My sa snažíme korektne pristupovať ku každému zamestnancovi. Dôležité sú korektné jednanie na pracovisku, korektné jednanie na personálnom útvare, podpora vzdelávania a podpora rastu. Už sme pristúpili aj k vlastnej výchove zamestnancov. Máme 23 študentov zapojených do duálneho vzdelávania v troch ročníkoch a od septembra k nám nastupujú ďalší ôsmi žiaci. S výnimočnými talentami to je ešte ťažšie. Snažíme sa o individuálny prístup, vytvorenie výborných podmienok pre prácu a zaujímavé projekty.

Firmu máš rozdelenú na niekoľko samostatných častí, svojich manažérov pravidelne posielaš do našej Podnikateľskej univerzity a dávaš im veľké právomoci, autonómiu, ale požaduješ aj merateľné výsledky. Ako sa ti osvedčil tento koncept firiem vo firme?

Vďaka tejto organizácii sa môžeme púšťať aj do diverzifikovaného rozvoja. Každý človek, manažér či robotník, je iný a každá poučka sa musí individuálne prispôsobiť. Aj veľká múdrosť sa dá nesprávnou aplikáciou znehodnotiť. Umožňujeme všetkým ľuďom preukázať svoju individualitu, pomáhame a vytvárame im podmienky, umožňujeme školenia a otvárame priestor, aby ukázali čo v nich je. Aby sa firma rozvíjala, musia byť merateľné výsledky, ktoré vyhodnocujeme dvakrát mesačne. Je to podobný spôsob ako používali Tomáš Baťa, František Čuba alebo Jack Welch. Áno, aj on riadil firmu General Electric s 50 tisíc zamestnancami podobne ako stánok na rohu ulice.

Aké trendy očakávaš vo svojom biznise a ako sa na ne pripravuješ?

Mzdy budú veľmi prudko stúpať. U kvalitných ľudí to môže byť aj 20 – 30 % ročne a tak musíme zabezpečiť rast produktivity. Sledujeme technológie obrábania a tvárnenia a neustále porovnávame cenu a produktivitu. Snažíme sa ponúkať stále komplexnejšie služby a časť produkcie smerujeme do finálnych výrobkov, kde je vyššia pridaná hodnota. V oblasti výroby nástrojov ideme do nových materiálov a do automatizácie. V oblasti produktov a súčiastok riešime ich vyrobiteľnosť a hmotnosť, čo ovplyvňuje ich cenu.

Už dlhšie pretrváva tlak na cenu výrobkov. Na cenu má vplyv aj cena materiálu a cena výroby. Tu vidím stále možnosti na zlepšovanie – ako je výrobok navrhnutý, z akého materiálu a ako vyrobený a aby spĺňal výrobok požadované vlastnosti.

Veľké zmeny vidím v tvojej skupine NOTUS. Som nadšený z toho, aké aplikácie ultrazvuku vymysleli tvoji chlapci v oblasti čistenia striekacích hlavíc, foriem alebo súčiastok, robíte aj na zaujímavých oblastiach v potravinárskom priemysle. Na produktoch vidím ruku priemyselného dizajnéra Martina Tvarůžka a experta na značky Karla Novotného. Mám pocit, že začínate udávať trendy na trhu, len treba prepojiť úspešné inovácie a vývoj s dobrým marketingom a obchodom. Čo sa zatiaľ podarilo a čo nie? Aké máš ďalšie plány?

Áno, v skupine NOTUS vidím náš veľký potenciál rastu. Dali sme šancu mladým kolegom, ktorí svojim inovačným prístupom ťahajú firmu dopredu. Ako spomínaš, bojujeme na viacerých frontoch. Rozhodli sme sa pre pozdvihnutie značky NOTUS na trhu. Začali sme kompletným redizajnom výrobného portfólia ultrazvukových čistiacich zariadení, kde sme stavili na skúsenosti svetového priemyselného dizajnéra. Táto spolupráca nám priniesla už prvý úspech keď sme na MSV Nitra získali najvyššie ocenenie – Cenu veľtrhu. To je však len začiatok a pracujeme na ďalších inováciách, ktoré predstavíme na strojárskom veľtrhu na jeseň v Brne. Paralelne budujeme značku NOTUS aj po marketingovej stránke, aby sme maximalizovali očakávaný rast skupiny. Čo sa nám zatiaľ nepodarilo je úplné využitie možného obchodného potenciálu trhu. Ale aj v tomto smere sme si stanovili strategické kroky, ktoré nám určite prinesú úspech. Rozbiehame aj inovačné projekty v oblasti potravinárskeho a chemického priemyslu, kde už máme prvé čiastočné úspechy. Momentálne zostavujeme samostatný výskumno-vývojový tím. Ako vidíš, prebiehajúcich zmien je naozaj dosť. V tomto smere inovácií a výskumu nechceme poľaviť, ale ešte zintenzívniť a rozšíriť sa a neustále hľadať nové možnosti uplatnenia ultrazvuku v praxi.

Všade sa rozpráva o priemysle 4.0, v popredí stoja najmodernejšie technológie, ale len málo sa hovorí o človeku, o tom, že moderné stroje by mali slúžiť ľuďom a nie naopak. Aké sú tvoje ďalšie plány a kam chceš smerovať svoje investície?

Samozrejme, pokroku sa nevyhneme. Aj v minulosti stroje nahrádzali ľudskú prácu a napokon prišlo do podnikov ešte viac práce. Len sa bolo treba veľa nového na nich naučiť. V priemysle 4.0 sa bude nahrádzať aj administratívna práca, zber a spracovanie údajov. Pokiaľ si ponúkané možnosti digitalizácie osvojíme, budeme môcť prijať viac práce, lebo budeme efektívnejší a produktívnejší. Digitalizácii sa nevyhneme, buď ju zvládneme, alebo stratíme našu konkurenčnú výhodu. Zameriavame sa na automatizáciu aj v kusovej výrobe, v jej príprave, zbere dát a podpore rozhodovania.

Pred časom som ťa stretol veľmi znechuteného zo spolupráce so štátnymi úradmi. Aké služby by si ako podnikateľ požadoval od štátu?

Naštve ma, keď narazím na hlúposť na mieste, kde sa rozhoduje o tvojej existencii, keď sa úradníci tvária dôležito a rozhodujú o veciach, o ktoré sa nezaslúžili. Premýšľam niekedy, ako moc odhaľuje charakter. Hovorí sa, že peniaze krivia charakter. Ja si však myslím, že peniaze skôr charakter človeka odhaľujú. Poznám veľmi úspešných a bohatých ľudí, ktorí si zachovali svoju tvár. Pokrivený charakter však majú mnohí rýchlozbohatlíci.

Služby od štátu? Zabezpečiť školstvo a vzdelávanie, aby sme mali možnosť doplniť naše tímy. Zabezpečiť zdravotníctvo, pre našich zamestnancov. Infraštruktúra – doprava a budovanie cyklotrás. Možno tak, ako ja dohliadam na naše divízie, na našich výkonných riaditeľov, na spoluprácu a synergický efekt a „NEPLYTVANIE“ prostriedkami, tak by sa možno mal štát starať, aby sa neplytvalo, nešafárilo s peňažnými prostriedkami štátu, a aby sa využívala synergia.

Máš nejaký sen, ktorý by si si chcel vo svojom živote a podnikaní splniť?

Samozrejme, všetci snívame a aj ja snívam niekoľko snov súčasne. Niekedy sa mi podarí sen splniť skôr, niekedy neskôr a niekedy veľmi neskoro. Nedávno som sa pristihol, keď som sa pozeral na svoje auto a motorku, o akých som sníval v študentských časoch. Tento sen som si splnil po 30 rokoch. V podnikaní stále snívam o „komunistickej“ spoločnosti, kde každý bude robiť koľko bude potrebné, bude mať radosť zo svojich výsledkov, bude sa dobre cítiť na svojom pracovisku, kde bude dobrá nálada, bez intríg a závisti. Každý bude slušne platený tak, aby si pokryl svoje nároky a splnil svoje sny. Chcel by som mať ideálnu a konkurencieschopnú firmu s trvalými úspechmi, kde zamestnanci sa budú cítiť spoluzodpovední a tešiť sa z dosiahnutých výsledkov.

Nedávno sme sa bavili o tom, že v období keď sa všetko okolo nás mení, je dôležité definovať si nemenné princípy, skalu, na ktorej bude stáť naše podnikanie. Čo to je takou skalou v tvojej firme?

V mojom ponímaní sú nemennými princípmi v našej firme korektné vzťahy. Na prvom mieste nie sú čísla a ekonomický výsledok, ale úspech a spokojnosť našich ľudí. Na prvom mieste musí byť človek, ak chceme budovať životaschopnú firmu. Zamestnancov učíme, aby prostredníctvom  našej firmy zarábali peniaze na uspokojovanie svojich potrieb a hľadali v nej svoje uplatnenie a úspechy.

Všetko čo máš si vybudoval vlastnou tvrdou prácou a učením sa. Obklopil si sa výbornými mladými ľuďmi, ktorým postupne dávaš podnikateľský priestor. Čo by si odporúčal mladým ľuďom, ktorí chcú podnikať? Aké vlastnosti a schopnosti by mali rozvíjať, aby boli úspešní v povolaní podnikateľ?

Ja som veľmi vytrvalý človek a bežec na dlhé trate. Nič som nezískal len tak, nič som nezdedil, ani nevyženil a neukradol. Iba som šiel krok za krokom a využíval prichádzajúce príležitosti. Byť náročný na seba a svojich spolupracovníkov. Potrebná je aj pokora, ktorá niekedy chýba mladým. Treba vedomosti, zručnosti, odvahu a vytrvalosť. Snažíme sa aj o vyvážený vzťah práca, rodina a šport.