Sú ľudia, ktorí sa netešia zo života. Môžu si kúpiť veľa vecí. Majú dobre platenú prácu, strechu nad hlavou aj dostatok jedla. Ich rodina je zdravá. Dalo by sa povedať, že majú všetko, aj tak im niečo chýba – radosť zo života. Mračia sa, nadávajú a kritizujú všetko okolo seba. Frfloši, hundroši a namrzenci. Už dlho ich nepostretlo nič zlé. Pôsobia ako ľudia, ktorí sa prejedli dobrého jedla. Necítia sa dobre a nič im nechutí. Ochutnávajú ďalšie jedlá a nedojedajú. Nič im nie je dobré. Ľudia presýtení životom. Môžu si dopriať veľa vecí a nič im neurobí radosť. Nudia sa a stále niečo hľadajú. A nenachádzajú. Ani nemôžu. Pretože nevidia krásu a šťastie okolo seba. Niekedy mám pocit, že na Slovensku pribúdajú takýto ľudia. Pôsobia ako zombíci z hororového filmu. Točia sa okolo seba a na všetko nadávajú. Niektorým sa nepáči práca a firma, v ktorej pracujú. Nezaložia si vlastnú firmu, nezmenia prácu, ale nadávajú. Ďalší zase hľadajú chyby na druhých. Na každom človeku dokážu nájsť niečo zlé. Len nie sami na sebe. Niektorí kritizujú prostredie, v ktorom žijú, ale neurobili nič pre jeho zlepšenie. Vídavam veľa prejedených ľudí. Sú nafúknutí, zamračení a nič im nie je dobré. Sami priznávajú, že ich nič neteší, aj keď majú všetko. V zime sa im zdajú jahody málo sladké, na jar im prekáža štebot vtákov, v lete im lezie na nervy slnko a na jeseň dážď.
Sme v pôstnom období, ktoré pomáha odkloniť sa od materiálneho sveta viac k veciam duchovným. Keď si človek dlhšie odopiera jedlo, potom mu chutí aj kôrka suchého chleba. Možno by nám všetkým prospel dlhší pôst. Tým, ktorým sa nepáči život na Slovensku, by si ho mohli vyskúšať niekde tam, kde ľudia chodia kilometre pre vodu alebo utekajú pred vojnou. Ak sa nám nepáči práca, ktorú máme, možno by sme si mohli dať pôstne obdobie na úrade práce. Ak sme nespokojní so svojim bývaním, skúsme prežiť jednu zimu na ulici. Keď si dnes nevieme vybrať z tisícok položiek v supermarkete, spomeňme si, z čoho sme si vyberali kedysi v prázdnych regáloch. Dnes máme v obchodoch všetko a sme nespokojní, vtedy tam nemali nič a mali sme sviatok, keď priviezli banány alebo mandarínky.
Sme prejedení a stratili sme chuť do jedla i života. Znudene sa pozeráme na okolitý svet a čakáme na ďalšiu atrakciu a animátorov. Nevidíme tie krásne farby, nepočujeme nádherné melódie, ktoré spievajú vtáčiky a necítime tú vôňu života, ktorú prináša jar? Ak nám nechutí život, potrebujeme pôst. Nechoďme z hostiny na hostinu, z jednej zábavy na druhú. Nečakajme čo život pripraví nám, ale pripravme niečo my život druhých. Stíšme sa a nájdime znovu krásu tam, kde sme ju nachádzali kedysi – keď sme nemali nič, ale boli sme bohatí – vo svojom vnútri. Aby sme znovu cítili svet okolo nás v jeho skutočných farbách, vôňach, chutiach a melódiách, ktoré skomponoval Stvoriteľ.
Teším sa na ďalšie stretnutia s vami, ktoré sú plné života
http://www.ipaslovakia.sk/sk/vzdelavanie/kalendar/nove-trendy-vo-vyvoji-vyrobkov-a-inovaciach
http://www.podnikateliaspojtesa.sk/
https://www.kosturiak.com/event/stretnutie-s-p-anselmom-grunom/
0
Komentáre pre Ján Košturiak
Hanka, Janka a Majka
Mily Janko. Poznam presne taku Janku a aj Majku. ...
Veci sa menia
Ďakujem Vám za názor. Snažím sa politike vyhýbať a ak ...