Nikto nechce čakať, každý chce všetko a hneď. Možno je táto veta príliš jednoznačná, ale zdá sa, že v dnešnom on line svete nadbytku nám chýba trpezlivosť a ochota čakať. Priznávam, že sa to stáva aj mne – keď vidím rad, radšej odídem. Keď dlho čakám, chytajú ma nervy. Bojujem s tým. V rýchlom svete sa čakanie považuje za plytvanie a stratu. A nie je náhodou stratou, keď máme všetko a hneď. Vraj budeme raz fungovať vo svete internetu vecí, kde klikneme do počítača a dostaneme všetko, na čo si spomenieme. Strašná predstava. Spomínate si, ako ste kedysi čakali na niečo krásne? Radosť bola často úmerná čakaniu. Dieťatko čakalo na vianočný stromček, chlapec čakal, kým mu dievča povie áno. Mladá žena očakáva dieťatko, poľnohospodár čaká na dozretie úrody, vinár na správnu chuť vína, rybár čaká na úlovok a fotograf na východ slnka. Aj v samotnom čakaní môže byť krása. Čakáme niekedy s Mirkom Sanigom na zahúkanie kuvička alebo tokanie hlucháňa. Boh nestvoril prírodu na klik v počítači. Počas čakania veci dozrievajú, ale dozrievame aj my. Možno lepšie pochopíme niektoré súvislosti, zmysel vecí, môžeme trénovať svoju trpezlivosť, pokoj a pokoru. Viem, že čakanie v zápche na diaľnici, ak máte niekde dôležitý termín, nebýva veľmi príjemné. Niekedy sa v takejto chvíli modlím a premýšľam, či nás Boh nenechal zastaviť, aby sme si oddýchli a napili sa z jeho prameňa. Uvedomíme si svoju obmedzenosť a musíme prijať situáciu takú aká je.

Pokojné čakanie nám dáva šancu premýšľať, meditovať, modliť sa alebo si všimnúť niečo pekné, čo v každodennom náhlení vôbec nevidíme. Čakanie nám dáva šancu zastaviť a upokojiť sa. Môže viesť aj k lepšiemu sebaovládaniu a pokore. Chcieť mať všetko hneď je choré a vedie k závislosti, nenásytnosti a deštrukcii. Naučiť sa čakať, zaslúžiť si odmenu a tešiť sa z nej je prirodzené. Na najkrajšie veci na svete sa čaká – na stretnutie s Pánom, s dobrým človekom, na narodenie dieťaťa, sladké jablko, pomaly pripravené jedlo alebo dozreté víno. Čakajme spoločne v tento Adventný čas na narodenie Ježiša Krista, svetlo, pokoj a lásku, ktoré nám prináša. Zrieknime sa radšej niektorých vecí, ktoré sú dostupné tu a hneď, lebo na Božie kráľovstvo sa čakať oplatí.

Anselm Grün nás v tomto čakaní povzbudzuje: „Dieťaťu hovoríme iba slová, ktoré vychádzajú zo srdca. Aj s Bohom sa teda môžeme stretnúť, iba ak mu otvoríme svoje srdce. Dobrý Bože, daj, aby sa pre nás toto Adventné obdobie stalo časom požehnania, časom, v ktorom nájdem sami seba v prítomnom okamihu. Daj, prosím, aby sme na tvojho Syna čakali so srdcom dokorán otvoreným, aby doň mohol vstúpiť.“

0