Včera, dnes a zajtra

Hovorí sa o novom svete podnikania, prevratných zmenách, ktoré sú veľmi rýchle. Milan Zelený hovorí o metamorfóze. Na tomto videu hovorí Ivan Baťka, majiteľ úspešnej firmy Fosfa, s Milanom Zeleným o tom, čo čaká nás a naše deti, že kapitál nie sú peniaze a hlavnou kvalifikáciu pre budúcnosť je podnikateľstvo.

Ešte včera sme žili vo svete, ktorý bol ohradený ostatným drôtom, napriek tomu, že súdruhovia všetko plánovali na päťročnice, väčšina vecí v obchodoch chýbala. Ale mali sme sa aspoň na čo tešiť. Súkromné podnikanie bolo obmedzené na pridružené výroby na družstvách alebo vedľajšie hospodárske činnosti. Všetko patrilo štátu. Na druhej strane hranice sa rozvíjal kapitalizmus a my sme počúvali jeho hudbu, čítali farebné časopisy, fajčili cigarety Marlboro, žuli žuvačky a pili kokakolu. Keď sa však spätne pozerám na komunistické školy, tak tam bol väčší poriadok ako dnes. Vtĺkali nám síce do hlavy pomýlenú ideológiu Sovietskeho zväzu a na krk vešali červené šatky, ale na druhej strane lekár dohliadal na stravu a preventívne prehliadky detí, v škole nás naučili plávať, lyžovať, mali sme dobre vybavenú telocvičňu aj učebne a naučili sme sa používať rôzne pracovné nástroje.

Dnes máme vysnívaný západný svet aj tu. Máme väčšie autá, plné obchody a môžeme cestovať kam chceme. A máme aj viac zločinnosti, závisti, slobodu si niekedy mýlime s tým, že každý môže robiť čo chce. Zákony neplatia rovnako pre všetkých. Tento svet nám však priniesol aj technické možnosti, o akých sme v škole ani nesnívali – internet, počítače, mobilné telefóny, autá bez vodiča, stroje, ktoré sa nedajú zaradiť do tradičných kategórií sústruh, frézka alebo vŕtačka, drony a ďalšie.

A aký bude nový svet, ktorý prichádza? Mnohé technológie, ktoré dnes máme v rukách, sme kedysi videli v sci fi filmoch. Ako bude vyzerať svet, v ktorom budeme spolupracovať s robotmi (roboty kooperujúce s ľuďmi sa nazývajú koboty), umelou inteligenciou, technológiami big data, internetom vecí a inteligentnými podnikmi? Nie som futurológ alebo prognostik, ale pokúsim sa zhrnúť niektoré zmeny, ktoré sa odohrávajú v podnikoch. Je ťažko predvídať, koľko bude jazdiť na cestách o desať alebo dvadsať rokov elektromobilov, vozidiel s palivovými článkami a aký bude zdroj ich energie. Infraštruktúra pre nové riešenia je často daná aj infraštruktúrou (ceny, nabíjacie stanice, štátne podpory), infraštruktúru ovplyvňujú aj politici a politikov lobisti. Podniky sa obyčajne rozvíjajú v týchto etapách:

1. Vzniká nový podnik a jeho existenciu mu obyčajne zabezpečujú inovatívnosť, rýchlosť, motivácia prežiť a dosiahnuť úspech na trhu. Začínajúci podnik má obyčajne vo svojom strede lídra s hlavnou myšlienkou a okolo neho podobných ľudí. Nepotrebujú manažérov ani úradníkov.
2. Podnik rastie a pôvodná skupina podnikateľov a inovátorov sa premiešava s pribúdajúcimi zamestnancami. Nemám slovo zamestnanec rád, ale sú to ľudia, ktorí chodia do zamestnania, kde robia svoju prácu a dostávajú za ňu peniaze. Oni už neprišli bojovať za úspech začínajúcej firmy – prišli za benefitmi, ktoré im táto úspešná firma ponúka. A s rastúcimi benefitmi úmerne klesá ich výkonnosť.
3. Rastúci podnik potrebuje stále viac ľudí a energie na udržanie svojho chodu. Vznikajú oddelenia, manažéri a koordinátori. V tejto fáze rastu niektoré podniky vstupujú na burzu a menia svoje ciele. Musia zvyšovať svoju hodnotu a zarábať peniaze akcionárom. Vizionári, inovátori, technologickí lídri a priemyselní dizajnéri musia ustúpiť ekonómom, finančným analytikom a právnikom. Firma sa začne zameriavať na peniaze.
4. Veľké a úspešné firmy majú určitú zotrvačnosť. Môžu klamať svojich zakazníkov alebo zneužívať dodávateľov, robiť akvizície menších firiem, ktoré by im mohli konkurovať, ovplyvňovať politikov a získavať rôzne privilégiá. Toto už nie je podnik ani podnikanie, ale inštitúcia, ktorá odchádza do minulosti a snaží sa tento proces spomaliť. Niekedy aj za cenu podvodov a korupcie. Sú firmy, ktoré prežili takúto „klinickú smrť,“ a dokázali sa zmeniť (napr. GE, IBM, Disney alebo Apple). Niekedy sa od takejto firmy oddelilo zdravé jadro a založilo novú firmu (napr. SAP z firmy IBM v roku 1972). Príklad firmy SAP ukazuje, že stačí pár desaťročí, aby sa z úspešného startupu stal dinosaurus. A sú aj firmy, ktoré padli a zostalo po nich iba slávne logo (napr. Kodak, Enron, Parmalat). Na rade sú dnes mnohé slávne firmy z oblasti retailu, IT, financií aj priemyslu. Premýšľam niekedy nad tým, ako by sa na svoje dnešné firmy pozerali napríklad páni ako Bill Hewlett, David Packard, King Camp Gillette, James Gamble, William Procter, Henri Nestlé, Ferdinand Porsche, Gottlieb Daimler, Karl Friedrich Benz či Edgar Monsanto Queeny.

Svet zajtrajška – inteligentné siete informácií a vecí, nové technológie komunikacie, učenia, výroby a distribúcie, nové materiály a spôsoby práce, keď budú v podnikoch pracovať viac ľudia ako stroje

Pozrime sa na niektoré trendy, ktoré postupne vznikajú v rôznych formách okolo nás:

1. Individualizácia. Masová kustomizácia znamenala, že si zákazník mohol definovať vlastnosti „svojho“ výrobku alebo služby a kúpiť ho za bežnú cenu. Dnes ideme ešte ďalej – vznikajú individuálne výrobky a služby pre individuálnych zákazníkov, ktorí si môžu „svoj“ výrobok nielen konfigurovať, ale aj vyvinúť.

Čo to pre nás znamená? Aké dôsledky to má pre podniky a ľudí, ktorí v nich pracujú? Tradičné pojmy séria, optimálna výrobná dávka, časy na zoradenie stroja alebo linky strácajú zmysel. Dávka je taká, akú si zákazník objednal a čas na zoradenie stroja je nulový. Tradičné linky sa menia ne siete, ktoré sa samé rekonfigurujú a jednotlivé prvky v nich medzi sebou priamo komunikujú – inteligentné stroje a automatické dopravné systémy, inteligentné etikety, senzory, ibeacony a pod. Tradičné prístupy k marketingu, forecastingu a segmentácii trhu prestávajú fungovať. Zákazníci menia svoje preferencie a nie sú lojálni, pretože dostávajú stále nové ponuky a alternatívy na uspokojenie svojej potreby. Dotazníky a tradičné prieskumy trhu zlyhávajú. Tak, ako prichádzajú prelomové technológie, ktoré rýchlo a radikálne menia pomery na trhoch, menia sa aj zvyklosti zákazníkov. Individualizácia, ako protiklad konfekcie, tu bola aj v minulosti – ale za príplatok a čas čakania. Dnes je to okamžite a za cenu konfekcie.

Zdá sa, že človek v takomto systéme iba zdržuje a prekáža – nemá dostatočnú rýchlosť a presnosť a nedokáže pracovať 24 hodín on line. Už dnes sa ukazuje, že hnacou silou automatizácie vo výrobe nie je iba nahradenie ťažkej a nebezpečnej práce, ale aj požiadavky na vysokú presnosť a nedostatok ľudí, ktorí by boli ochotní manuálne pracovať. Základným parametrom výkonnosti sa stávajú rýchlosť, nepretržitá on line dostupnosť a maximálna pružnosť.

Ďalšie informácie – novy-svet-a-nove-trendy, masova-kustomizacia

2. Digitalizácia a automatizácia. Máme dnes digitalizované noviny, knihy, firma Geodeticca z Košíc predáva digitalizované ortofotomapy Slovenska, každý z nás je on line. Zvyšujú sa výkony počítačov a sietí, znižujú sa ceny robotov a automatizačných systémov. Kým profesori rečnia na konferenciách o Industrie 4.0, smetiari dnes majú na svojich autách RFID systémy a odvážajú odpad v „internete vecí“, budujú sa digitálne fabriky aj kultúrne pamiatky. Digitalizácia zmenila svet hudby, zábavy, vzdelávania, logistiky, obchodu aj výroby.

Dôvodom masívneho nástupu digitalizácie a automatizácie je aj infraštruktúra (internet, mobilné siete, WIFI), neustále znižovanie cien robotov, riadaicich systémov, počítačových a digitálnych prvkov. Je stále viac oblastí, kde je nasadenie automatov lacnejšie, spoľahlivejšie a vedie k vyšším výkonom a kvalite, ako práca ľudí. Kým firma Uber testuje svoje algoritmy na taxíky bez vodiča, prvé taxíky tohto druhu sú už nasadené v Singapure.

Tu je niekoľko príkladov:

• Nasadenia robotov
• Inteligentnej výroby
• Výrobných liniek z Japonska, kde sa vždy šetrilo priestorom
• Rozvoja claytroniky
• Kombinácie rôznych výrobných technológií

Čo to pre nás znamená? Zdá sa, že generácie Y (narodení po roku 1976) a hlavne Z (narodení po roku 2000) majú k týmto technológiám bližšie ako ich učitelia a rodičia. Videl som to už pred takmer 30 rokmi v našom inštitúte IPA v Stuttgarte – mnohé prelomové technológie desaťročia „dozrievali“ v laboratóriách a prototypových aplikáciách, čakali na vhodnú infraštruktúru alebo technológiu, ktorá dokáže zvýšiť ich výkon, efektívnosť a redukovať cenu. Dnes prichádzajú veľmi rýchlo a kombinujú sa medzi sebou (3D tlač, elektromobily, cloudové služby, big data, umelá inteligencia, rozšírená realita, inteligentná výroba, koboty, a pod.). Môžeme sa usmievať nad heslami, ktoré prichádzajú z Nemecka – Industrie 4.0 alebo štvrtá priemyselná revolúcia. Aj bez týchto hesiel a konferencií sa tento vývoj odohráva veľmi razantne a tí, ktorí ho nezachytia, budú ako lokality, ktoré v minulosti nemali železnicu alebo elektrickú energiu. Projektant alebo konštruktér za rysovacou doskou už dnes nemá šancu bez 3D modelovania a simulácie, podobne ako výrobca bez zváracích robotov alebo najnovších výrobných technológií. Je stále ťažšie investovať dnes do novej technológie na dlhé obdobie, pretože už zajtra môžeme očakávať lepšiu technológiu za nižšiu cenu.

Ďalšie informácie – nove-technologie

3. Samoobsluha. V posledných desaťročiach pribúda veľa patentov začínajúcich slovom „self.“ Niektoré veci sa robia samé (samodiagnostika, samooprava) alebo sa zákazníci obsluhujú sami. Jedným dôvodom vzniku samoobslužných systémov (samoobslužná pokladňa, internet banking, eshop, zákaznícke konfigurátory produktov a služieb, eshopy) je napríklad znižovanie nákladov na personál. Hlavná myšlienka samoobsluhy však súvisí s individualizáciou, digitalizáciou a automatizáciou – keď neviem, čo chce zákazník, vytvorím mu platformu, na ktorej si to môže navrhovať a skladať sám. Zákazník si takto vytvára svoj produkt alebo službu a dodávateľ, ktorému šetrí peniaze a čas, ho môže pritom pozorovať a vytvárať si marketingový obraz o skutočných potrebách zákazníkov.

Čo to pre nás znamená? Musíme sa snažiť preložiť náš produkt alebo službu do reči zákazníka a dať mu možnosť konfigurovať si ich podľa svojich predstáv. Obchodník nepredáva, ale pomáha kúpiť – nie to, čo je dobré pre neho (marža) ale skutočnú hodnotu, ktorú si zákazník definuje sám. Aj v dnešnej dobe máme ešte dosť príkladov toho, ako predajcovia zneužívajú svoju technickú prevahu nad zákazníkmi a vnucujú im produkty, ktoré sú zbytočne predimenzované, drahé alebo majú iné funkcie ako potrebuje zákazník. Samoobsluha zároveň skracuje čas, šetrí náklady a zvyšuje dôveru. V poslednej dobe som mal možnosť byť pritom, ako na trh prichádzali konfigurátory svetla, chladu, podlahových krytín, eBikov a mnohé ďalšie. Samoobsluha bude meniť aj súčasné vzdelávacie systémy, kde profesori „tlačia“ študentom svoje vlastné predstavy o vzdelaní (štúdiný program, skúšky, certifikáty, časový harmonogram) a študenti si budú „ťahať“ zo vzdelávacích sietí znalosti podľa svojich skutočných potrieb, schopností a času.

Ďalšie informácie – samoobsluha-a-zdielanie

4. Odstraňovanie medzičlánkov. Kedysi výrobca priamo obsluhoval zákazníka a po čase sa medzi nich včlenili medzičlánky obchodníkov. Každý medzičlánok spočiatku prináša úžitok – zvyšuje napríklad predaj a dosah výrobcu na zákazníkov, zlepšuje prenos informácií, poskytuje znalosti, zdroje alebo technológie, ktoré výrobca nemá. Mnohé medzičlánky sa však časom zväčšovali, rástla ich sila a privlastňovali si stále viac z hodnoty daného produktu alebo služby. Príkladmi medzičlánkov sú dnes distribučné energetické siete, obchodné reťazce, banky, poisťovne, politické strany, finančné služby, právnické kancelárie a rôzne priživujúce sa firmy, ktoré netvoria hodnotu, tlačia napríklad gastrolístky, vydávajú rôzne certifikáty, kolky a pod. Evolúcia techniky funguje tak, že sa postupne odstraňujú zbytočné medzičlánky, ktoré zbytočne zvyšujú náklady, predlžujú čas a niekedy aj zneužívajú svoje postavenie (monopol, prístup k špeciálnej technológii alebo politické privilégiá). Príkladom môžu byť MP3 technológie, ktoré zmenili svet obchodu s hudbou, alebo decentralizované systémy výroby energie, ktoré nahrádzajú distribučné systémy. Zastaralý medzičlánok je niekedy nahradený modernejším (napr. iTunes, Uber, alebo Amazon), niekedy však môže byť celý medzičlánok alebo jeho časti úplne zrušené (napr. internetová distribúcia informácii namiesto pošty, faxu, telegrafu, novín a pod.)

Čo to pre nás znamená? Uvedomiť si, že zlý učiteľ, predavač, manažér alebo poslanec sú medzičlánky, ktoré zbytočne zdržujú a spotrebovávajú peniaze a budú rýchlo nahradené lepšími medzičlánkami, alebo úplne zmiznú. V samoobslužných, digitálnych a automatizovaných systémoch sa úloha mnohých medzičlánkov mení – ľudí nahrádza umelá inteligencia, roboty, výrobca a spotrebiteľ majú stále viac dostupných technológií, aby spolupracovali priamo, bez ohľadu na to, ako sú od seba vzdialení. Každý z nás môže byť medzičlánok – kňaz pomáha veriacemu na ceste k Bohu, finančný poradca, k poistke, pôžičke alebo investícií, ktorá je výhodná (pre neho), politik sprostredkováva voličom ilúziu demokracie a vplyvu na chod spoločnosti (aj keď v skutočnosti slúži niekomu úplne inému ako je občan). Mali by sme sa teda zamýšľať nad tým, dokedy budú ľudia platiť za funkciu nášho medzičlánku (cestovná kancelária, banka, právna kancelária, obchod, poradenstvo), kedy nás nahradí lepší medzičlánok, alebo si to budú ľudia robiť sami. Zároveň by sme sa mali zamýšľať nad tým, ako obísť zbytočné medzičlánky a kúpiť si napríklad ovocie alebo zeleninu priamo od farmára, pomôcť priamo trpiacemu človeka a nie nadácii, ktorá sa na ňom priživuje, zaplatiť tomu, kto hodnotu vytvára a nie tomu, kto sa na nej iba priživuje (predajca gastrolístkov, zľavomat, sprostredkovateľ).

Ďalšie informácie – odstranovanie-medziclankov

5. Zdieľanie vecí a služieb. Chudobný človek je často otrokom bohatých a bohatí ľudia sa stávajú otrokmi svojich majetkov. Nevlastniť veci, ale používať ich, má niekoľko výhod – sme slobodnejší (nie sme viazaní na lokalitu, kde máme dom alebo chatu), máme menej starostí (poistky a opravy auta), môžeme používať oveľa väčší sortiment produktov a služieb, ako tie, ktoré máme vo svojom vlastníctve, nemusí nás trápiť, že na trh prichádzajú stále lepšie a lacnejšie verzie produktu, ktorý vlastníme. Zdieľanie služieb a vecí, má však aj iné benefity – ich poskytovateľ ich môže lepšie využiť a tým poskytnúť lepšiu cenu za ich používanie, stačí vyrábať menej produktov, o ktoré sa podelí viac ľudí, odborník, ktorý veci spravuje sa ich vie lepšie udržiavať a tak môžu fungovať dlhšie a pod.

Zdieľanie bolo kedysi bežné v rodine – viac rodín sa tlačilo v jednom dome, spoločne sa používal kôň, auto a rôzne nástroje. Dnes sa dá zdieľať všetko – od nevyužitého náradia, cez prázdne miesto v aute, na gauči, priestory, znalosti alebo jedlo, ktoré by sa malo pokaziť.

Čo to pre nás znamená? Veľa vecí dnes nemusíme vlastniť, ale môžeme ich využívať. V inováciách potrebujeme množstvo znalostí a technológií, ktoré namáme, ale môžeme získať ich benefity aj bez ich vlastnenia. Naše limity teda nie sú v tom, že niečo nevlastníme, ale že nemáme prístup do siete, kde sa to dá získať. Potrebujeme teda budovať siete, huby, prepojenia s ľuďmi, s ktorými môžeme zdieľať vzájomné benefity. Aj každý z nás má možností, ako participovať na ekonomike zdieľania – s našim talentom, schopnosťami, zdrojmi, vzťahmi a partnerstvami, ktoré budujeme. Kedysi sa zdieľanie obmedzovalo na rodinu alebo chotár dediny, dnes ho môžeme rozvíjať celosvetovo.

6. Lokálna výroba. Nie je nič prirodzenejšie ako piť vodu a jesť veci, ktoré nám dala príroda tam, kde žijeme. Nie je nič normálnejšie ako vyrábať výrobky priamo tam, kde sa spotrebujú, bez zbytočnej prepravy a skladovania. Je to ekonomické, ekologické a máme aj priamu kontrolu nad kvalitou. Z globalizácie prechádzame do lokálnej produkcie a spotreby. Všetky vyššie uvedené trendy – individualizácia, digitalizácia a automatizácia, samoobsluha, odstraňovanie medzičlánkov a zdieľanie vecí a služieb nám na to vytvárajú podporu. V dnešnom svete nadutých politikov, arogantných a skorumpovaných koncernov sa nám to možno zdá utópia, ale je to tak. Tieto obrovské kolosy sú prehnité, bezradne prešľapujú a zneužívajú svoju moc na to, aby si predĺžili život – a skončia ako dinosaury.

Čo to pre nás znamená? Učme sa podnikať, budujme si svoje vlastné komunity a siete. Spolupracujme v regiónoch, v ktorých žijeme a starajme sa o to, aby naše veci boli spravované správnymi ľuďmi. Život a podnikanie sa rozvíja v regiónoch. Nestrácajme čas lamentovaním nad neschopnosťou politikov a zneužívaním moci svetovými korporáciami. Vytvorme silné a autonómne regióny s malými, inovatívnymi a pružnými firmami. Šéfovia veľkých korporácii a ministri, ktorí im slúžia sú podobní ako Goliáš – sú veľkí, nemotorní a nevidia, čo sa okolo nich deje. A malí Dávidovia dnes majú šance, väčšie ako hocikedy v histórii. Lokálna výroba má aj iné výhody – otcovia a matky budú môcť znova pracovať bližšie ku svojim deťom a nechodiť po svete ako žoldnieri v armáde.

Ďalšie informácie – lokalna-vyroba

7. Fungovanie v kruhu. Podniky menia svoje fungovanie z lineárnych modelov typu vstup – proces – výstup (alebo surovina – výroba – odpad) na kruhový model, ktorý je v celej prírode. Odpad sa stáva vstupom, opotrebovaný výrobok sa recykluje, prírode a spoločnosti sa vracia to, čo sa z nich vyčerpalo. Kruh znamená aj to, že nič nezískavame na úkor prostredia – prírody, zákazníkov, obchodných partnerov a spolupracovníkov. V kruhu sa nerobia kompromisy, špekulácie, manipulácie, nezneužíva sa moc na potlačenie slabšieho. V kruhu sa všetko vracia späť – špinavá voda aj špinavé praktiky. V kruhu platí zlaté pravidlo – čo dávaš, to sa ti vracia.

Stephen Covey kedysi napísal: „Do akej miery ľudia uznávajú také základné princípy ako sú poctivosť, spravodlivosť, súdnosť, čestnosť, úprimnosť a dôvera, a budú podľa nich harmonicky žiť, do takej miery budú na ceste k prežitiu a stabilite. Vzdialenie sa týmto princípom znamená rozpad a deštrukciu…“ A benediktín Anselm Grün hovorí: „Bez pevných hodnôt v pracovníkoch a v podnikovej kultúre nemôžu vzniknúť iné trvalé hodnoty. V desiatkach percent by sme mohli v podnikoch zvýšiť výkon, ak by sme v nich rešpektovali základne hodnoty, rešpektovali ľudí, ich osobnosť a názor, jednali férovo a s láskou“. Mnohé banky a veľké firmy dnes zúfalo hľadajú nové obchodné modely, produkty, služby, dávajú množstvo peňazí do reklamy a pritom potrebujú iba jedno – obnoviť dôveru zákazníkov, stať sa znovu dôveryhodným partnerom, prestať za každú cenu predávať, ale začať sa úprimne zaoberať tým, čo ľudia skutočne potrebujú.

Čo to pre nás znamená? Zdá sa mi, že prvé kroky podnikania ľudstva boli zamerané na fyzický potenciál. Dôležitá bola rýchlosť lovca alebo fyzická sila poľnohospodára. Neskôr prichádza obdobie rozvoja intelektu, vzdelania, učenia, vedy a techniky. Prichádzajú tri priemyselné revolúcie, ktoré ľudstvo materiálne posunuli tam, kde nikdy predtým nebolo. Na druhej strane sme zaplatili obrovským poškodením prírody, ale aj ľudí, na ktorých sa skúšali zbrane a techniky hromadného ničenia – vo vojnách, v poľnohospodárstve aj v priemysle. Treťou fázou rozvoja je uvedomenie si emócií, empatie, budovania vzťahov a spolupráce. Vo firmách sa hierarchické vojenské štruktúry menia na tímovú spoluprácu, vznikajú pokusy spájať ľudí z rôznych krajín a kultúr a zabrániť ďalším konfliktom a vojnám. Empatia sa dnes stáva základom komunikácia, riešenia konfliktov, inovácií aj fungovania biznisu. Čaká nás najdôležitejšia fáza vývoja. Máme dnes v rukách technológie, ktoré patria do rúk ľuďom, ktorí ich nepoužijú nesprávnym spôsobom – proti človeku, prírode a princípom Stvoriteľa. Hľadáme vyšší zmysel, duchovnú podstatu nášho konania a smerovania. Otázky čo, koľko, kedy, kto a ako, nahrádza jedna jediná – Prečo? Prečo má neustále rásť HDP ? Prečo by si mali ľudia požičiavať viac peňazí, míňať a vyrábať veci, ktoré nepotrebujú? Prečo by sa mali peniaze a moc koncentrovať len v rukách úzkej skupiny ľudí? Prečo produkujeme a hromadíme toľko vecí a vymýšľame technológie, ako to robiť ešte produktívnejšie – keď nemáme čas na Boha, na seba a svojich blízkych?

Ďalšie informácie – fungovanie-v-kruhu, hladanie-vlastnej-cesty

Záver

V poslednej dobe som bol svedkom viacerých podobných situácii – čerstvý šesťdesiatnik je náhle konfrontovaný s chorobou u seba alebo v blízkej rodine a musí prerušiť prácu, ktorej venoval celý svoj život. Prichádzajú dve dôležité poznania:

1. Vo firme sa počas jeho neprítomnosti nestala žiadna apokalypsa.
2. On doma našiel svet, ktorý doposiaľ nepoznal – prechádzky v prírode, výlety, cestovanie a vychutnávanie života.

Žijeme v rýchlej dobe a potrebujeme spomalenie. Zo všetkých strán k nám v on line svete prichádzajú impulzy, stimuly, informácie – o to viac, sa občas potrebujeme odpojiť, stíšiť a byť sami so sebou. Okolitý svet nás tlačí k rôznym činnostiam, ktoré nám pomôžu „niečím byť a niečo dosiahnuť,“ a o to viac sa možno potrebujeme vzdať podobných ambícii a povedať si: „Ježišu, celkom sa ti odovzdávam, postaraj sa o všetko.“ To nie je rezignácia, lenivosť alebo pasivita, je to nahradenie našich svetských ambícii Božím plánom. Som starší a zdá sa mi, že čím menej pracujem, tým som v práci výkonnejší (mám to aj odmerané v reálnych výsledkoch), čím menej sa snažím úporne dosiahnuť svoje ciele, tým ľahšie sa mi to podarí. A možno, že sa mi iba občas podarí prekrížiť svoju cestu s Božím plánom a radujem sa aký som šikovný 🙂

Včera, dnes a zajtra – tri rôzne svety a jeden ľudský život. Vychutnávajme si svet, v ktorom žijeme a tešme sa na ten nový, ktorý môžeme spoluvytvárať.

Niektorí spolutvorcovia nového sveta – sú nasledovaní druhými, vidia súvislosti, tvoria budúcnosť a majú výsledky

Niektoré figúrky starého sveta (skoro polovica právnikov!) – nikto ich nenasleduje, udržujú starý svet, veľa rozprávajú a málo robia pre ľudí

Zhrnutie niektorých trendov v podniku

Na záver som si pripravil svoje desatoro pre nový svet

1. Neklaňajme sa technológiám, lídrom tohto sveta, ale Bohu a princípom Stvoriteľa.
2. Nespoliehajme sa, že Boh za nás vyrieši problémy, ktoré si sami na zemi spôsobujeme. On nás stvoril na svoj obraz, dal nám slobodu rozhodovania a zodpovednosť za svoje činy. Boh nás netrestá, škodíme si sami.
3. Neprišli sme na tento svet iba slúžiť produkcii a rastu, máme aj odpočívať, starať sa o svoje duše a rodiny.
4. Neničme diela svojich otcov, ale rozvíjajme ich, vážme si svojich rodičov a učiteľov.
5. Nevyvíjajme veci, ktoré poškodzujú ľudí a prírodu.
6. Nezneužívajme druhých ludí pre svoj prospech, aj keď sú od nás chudobnejší a slabší.
7. Neprisvojujme si veci a zásluhy, ktoré nám nepatria, neberme a neničme to, čo vytvorili druhí, rešpektujme iné kultúry a spôsoby myslenia.
8. Nezavádzajme a nemanipulujme svojich zákazníkov a partnerov.
9. Nenechajme sa ovládať svojimi vášňami, závislosťami, slávou a pýchou.
10. Nechcime za každú cenu zničiť svojich konkurentov a zmocniť sa ich majetku, nedosahujme svoje ciele na úkor druhých, vzájomne sa dopĺňajme a spolupracujme.

Veľa šťastia v novom svete priatelia, ak máte záujem, rád prídem medzi vás. Môžeme si vo vašej firme spolu kresliť budúci svet a kroky, ktoré treba urobiť.

Podnik včera (kresba S.Lajda)

Podnik dnes (kresba S.Lajda)

Podnik zajtra – big data, rozšírená realita, umelá inteligencia, koboty, aditívne technológie, on line komunikácia