Čo som sa naučil o inováciách?

Na slovo inovácie sú mnohí ľudia dnes alergickí. To slovo však za nič nemôže, skôr tí, ktorí ho pravidelne zneužívajú. Tu je pár mojich poznámok. Sú v nich veci, ktoré som roky študoval, praktické skúsenosti z mnohých projektov, chyby a omyly, aj poučenie z toho, že inovácie treba reálne robiť, nie iba o nich rozprávať.

Čo je inovácia?

Všade sa diskutuje o inováciách. Reklamy nás klamú o inovatívnych produktoch a firmách. Profesori si slovíčkom „inovácie“ otvárajú dvere k rôznym fondom, o inováciách sa najviac prednáša a píše tam, kde sa nikdy nerobili – v európskych úradoch, na univerzitách a v rôznych príživníckych agentúrach. Je to škoda, pretože iba inovácie posúvajú svet dopredu a zlepšujú ho. Všeobecne by sme mohli povedať, že inovácia pridáva zákazníkovi hodnotu alebo úžitok (výkon, zdravie, dobrý pocit, bezpečnosť, komfort, spokojnosť, šťastie a pod.) a odoberá škodlivé funkcie alebo problémy (riziko, znečisťovanie prírody, spotrebu, zložitosť ovládania, náklady a pod.).

Obr.1. Inovačná S krivka

Inováciou vytvárame S krivku (obr.1.) Aj dobre zvládnutý ľudský život je inováciou – začína počatím a tehotenstvom, kde sa dieťatko 9 mesiacov vyvíja, potom sa narodí na svet, rastie a učí sa, dospieva, starne a zomiera. Smrť jedného človeka je nahradená narodením sa človeka ďalšieho, na znalosti otca alebo učiteľa, stavajú ďalej svoje cesty syn a žiak. Keby sme boli nesmrteľní, tak by sme konzervovali naše znalosti, zvyky a skúsenosti, vývoj by sa postupne zastavil. Aj firmy, ktoré nevedia inovovať zanikajú, aby mohli vzniknúť firmy lepšie. Výrobky, ktoré pomáhali ľuďom v ich životoch, sú nahrádzané inovovanými výrobkami a tie sú lepšie a majú menej škodlivých funkcií. Zoberme si napríklad nástroje, ktoré nám slúžili na rôzne veci kedysi a dnes – napr. britva na holenie, atramentové pero, pergamen alebo rozprávanie príbehov pre šírenie informácií, motyka na obrábanie pôdy, sekera na opracovanie dreva, zviera na prepravu ľudí a materiálov, atď.

Ak sa pozrieme na S krivku produktu, tak na začiatku je to ako s malým dieťaťom – nefunguje samostatne a je veľa vecí, ktoré sa musí naučiť, v ďalšej fáze sa zlepšuje jeho funkcionalita, neskôr výkon, efektívnosť, účinnosť, spoľahlivosť a na konci životného cyklu sa na produkte znižujú náklady a produkt zaniká. Keby som chcel byť na tomto mieste cynický, tak aj toto trochu pripomína starobu na Slovensku – ľudí s mizernými dôchodkami, ktorí musia v starobe redukovať svoje životné náklady. Produkt sa vo svojej prvej fáze teda optimalizuje – zlepšuje svoje užitočné funkcie (napr. výkon, dosah, spoľahlivosť) a eliminuje neužitočné funkcie (napr. spotrebu, hmotnosť, emisie a pod.), neskôr sa dynamizuje (prispôsobuje okoliu a používateľovi v rôznych situáciách), integruje do seba funkcie z okolia (viď funkcie v modernom mobilnom telefóne) a napokon prechádza do nadsystému (napr. služby v cloudoch, GPS, hudba z internetu a pod.). Aj evolúcia produktov ukazuje zaujímavý vzor – najskôr sa vyrába z monobloku materiálu (napr. písmenka na písacom stroji alebo nôž), ten sa neskôr segmentuje (ihličková tlačiareň alebo píla), neskôr prechádza do poľa (laserové tlačiarne alebo rezanie plazmou). Tu si môžete stiahnuť prezentáciu Petra Varadiho o aditívnej výrobe z nášho posledného semináru – am_trendy_8-2016sk_varadi-smolik.

Obr.2. Takto prichádzajú na svet prelomové technológie

Jedna banka zneužíva slová. Vo svojom logu má meno slovenských hôr a vo svojej reklame slovo inovácia. Každá nová verzia jej internet bankingu je pre mňa, zákazníka, nočnou morou, ale oni hovoria o inováciách. Už dávno neslúžia zákazníkom, ale obťažujú ho nezmyselnými ponukami a poplatkami a tvrdia o sebe, že sú inovatívni. Na to, že firma Apple je inovatívna, prídeme aj bez reklamy. Podobne ako na to, že firma Microsoft je iná, aj keď má inovačné centrá po celom svete.

Profesor Milan Zelený definuje inovácie nasledovne: „Inovácie sú také kvantitatívne alebo kvalitatívne zlepšenia produktu, procesu alebo podnikateľského modelu, ktoré významne pridávajú hodnotu zákazníkovi, podniku, najlepšie obom stranám súčasne. Keďže sa pridaná hodnota realizuje až pri trhovej transakcii, inovácia sama teda vzniká na trhu, vo chvíli predaja. Realizuje ju zákazník. Preto sa inovácie zásadne líšia od invencie, od vynálezu, patentu alebo zlepšovacieho návrhu – tie môžu zostať nerealizované, v trezore, v sklade, v papieroch, na patentovom úrade.

Obr.3. Pohľad na inovácie od Jirka Marka

Inovácie prepájajú nápady s akciami, v ktorých ľudia hľadajú nové spôsoby fungovania vecí a vytvárajú hodnoty pre zákazníkov. Jediný, kto teda rozhoduje o inovácii je zákazník, ktorý si dané riešenie kúpi, alebo ho odmietne.

Kto je inovátor?

Za inovátorov považujem napríklad Thomasa Edisona, Steva Jobsa, Nikola Teslu, Elona Muska, Richarda Bransona, Tomáša a Jana Baťovcov. Neviem si predstaviť ani jedného z nich, ako vypisuje formuláre a podpláca nejakého úradníka, aby sa dostal k eurofondom či dotáciám. Áno, aj oni potrebovali investorov, predávali akcie svojich firiem – sú to však muži činu, ktorí vedeli prekonávať prekážky, doťahovať veci do konca. Mal som možnosť stretávať sa a spolupracovať s niektorými inovátormi ako sú napríklad Zbyněk Frolík, Vlado Levársky, Standa Bernard, Ivan Baťka, Artur Gevorkyan alebo Pavel Juříček. Nikdy som ich nepočul rozprávať o tom, že sa niečo nedá, vždy hľadali cesty, ako prekonať prekážky, ako premeniť problém na príležitosť.

Zbyněk začal vyrábať na rozpadávajúcom sa poľnohospodárskom družstve v Želevčiciach nemocničné postele a dnes je lídrom v tomto biznise na svete.

Vlado Levársky začínal ako učiteľ zemepisu na gymnáziu, predával lampy, neskôr ich začal vyrábať a vyvíjať. Dnes definuje trendy v tomto biznise a vyváža svoje riešenia do vyše stovky krajín na svete. Spoločne pracujeme teraz na inovačných aktivitách v Číne.

Standa Bernard kúpil v dražbe za prehnanú cenu pivovar v Humpolci a nedokázal ani dopiť pivo Zálesák, ktoré bolo v ruinách tohto pivovaru, určeného na likvidáciu, vyrobené. Renovoval pivovar, keď už nemal peniaze na pasterizáciu začal experimentovať s mikrofiltráciou piva a premenil nevýhodu na výhodu (zachovanie trvanlivosti a zdravých prvkov v pive), vymýšľal nové druhy piva a netradičné virálne kampane. Dnes vyrába vyše 300 tisíc hektolitrov kultového piva s najvyššou maržou v Českej republike a vyváža ho do 35 krajín sveta.

Ivan Baťka vybudoval z firmy na úpadku prosperujúcu spoločnosť vďaka tomu, že mal odvahu búrať všetky bariéry a prekážky. Vďaka inováciám dnes táto firma vyrába do celého sveta z kyseliny fosforečnej finálne výrobky, o ktorých sa väčšine ľudí pred desiatimi rokmi ani nesnívalo. A ide ďalej – mení sa na zelenú firmu.

Artur Gevorkyan je kamarát, ktorý prišiel z Arménska, kde museli v histórii ľudia možno prekonávať ťažšie životné prekážky ako my. Je to neskutočný bojovník, neznáša výhovorky ako niečo nejde a hľadá k sebe podobných „bláznov“ ako je on sám. A jeho firma ide dopredu.

Obr.4. Takto vníma Artur Gevorkyan svoju firmu

Pavel Juříček mi nedávno hovoril, že ani nesníval o tom, že by bol raz majiteľom firmy Brano Group, ktorá dodáva svoje výrobky do svetových automobiliek. Dobýjal sa do vedenia automobilky v Detroite, nakoniec ho prijali a pred 14 šéfmi nadšene ukazoval vzorky svojich výrobkov a výkresy. Po skončení za ním prišiel jeden z nich a povedal mu: „Paul, ja ti ten biznis dám“.

Čo majú títo podnikatelia a inovátori spoločné?

1. Majú športového ducha a chuť víťaziť v najlepších svetových súťažiach – vyhrávajú súťaže so svojimi produktmi a každý z nich úspešne súťažil aj v národnej súťaži podnikateľov.
2. Osobne sú zapojení do kľučových inovácii v oblasti produktov, technológii, obchodných stratégii a podnikateľských modelov vo svojich firmách.
3. Venujú sa výberu a rozvoju talentov okolo seba.
4. Sami študujú so svojimi firmami trendy na trhu a u zákazníkov, investujú do najnovších technológií.
5. Nekopírujú najlepšie praktiky, ale vyvíjajú svoje vlastné podnikateľské modely a hľadajú vlastnú cestu.
6. Svoje úsilie venujú hlavne inováciám, rýchlosti a pružnosti, neustále experimentujú a skúšajú nové veci, učia sa a zameriavajú sa na reálne akcie a výsledky, nie na ich popis a prezentovanie v powerpointe.
7. Prepájajú sa s výskumnými centrami a najlepšími osobnosťami a expertmi v rôznych oboroch.
8. Majú nadpriemernú vnútornú energiu, ale aj schopnosť dávať energiu druhým, robiť rozhodnutia v správnom čase, niekedy aj na základe svojej intuície.
9. Majú silné morálne štandardy, ktoré nekompromisne uplatňujú na seba aj na svoje okolie.

Sú úsmevné debaty o tom, kto vymyslel lepší počítač, tablet alebo spartphone. Čo si myslíte, rozhoduje o tom nejaká komisia expertov, novinári alebo zákazníci? Inovátori sú často zameraní viac na produkt a hodnotu pre zákazníka, ako iba na zarábanie peňazí a rast. Musia v sebe zvládnuť dve cnosti

1. Odvahu, ktorú potrebujú na začiatku, keď sa púšťajú do vecí, o ktorých druhí hovoria, že sú nemožné,
2. Pokoru, ktorú potrebujú vtedy, keď prichádza riešenie a úspech a treba zvládnuť množstvo technických detailov, doladiť celý podnikateľský model a nepodľahnúť lákaniu rýchleho úspechu a slávy.

Ako merať inovácie?

Príklady z firiem Linet, OMS Lighting, Rodinný pivovar Bernard, Fosfa alebo Brano Group ukazujú ako sa merajú výsledky inovácii – úspechom na trhu. Ziskovosť, marže, postavenie na trhu, predaj, nadšení zákazníci – to sú hlavné merítka inovačných projektov. Sú však aj inovačné projekty, ktorých primárnym cieľom je napríklad upútanie zákazníka alebo testovanie nových technológií a riešení (napr. lôžko Multicare v počiatkoch firmy Linet, spolupráca s Giugiaro Design a firmou Hella v LED technológii vo firme OMS Lighting).

Výsledky inovácii sa teda prejavujú v troch základných oblatiach:

1. Image firmy na trhu – dizajn, technologická vyspelosť, otváranie si dverí u náročných zákazníkov.
2. Rozvoj znalostí vo firme (môžeme merať znalostným kontom každého pracovníka – pridanou hodnotou, ktorú vytvára premenou znalostí na inovácie) a prilákanie najlepších talentov na trhu. Inovátorov netreba hľadať, ak hráte ligu majstrov, nájdu si oni vás.
3. Obchodný úspech – nové trhy, noví zákazníci, vitality index – podiel tržieb a ziskov z nových riešení, ktoré vznikli v inovačných projektoch, flexibilita a rýchlosť uvádzania nových riešení na trh. Povzbudiť by vás mohli aj to, že vás začnú druhí kopírovať alebo súdne spory vyvolané frustrovanými konkurentmi, ktorí z vás začínajú mať obavu. Ste na správnej ceste.

Obr.5. Toto je dobrý príklad o tom, čo prinášajú úspešné inovácie

Ako financovať inovácie?

Pri diskusiách o financovaní inovácii sa často hovorí o EU projektoch, podporách, dotáciách, stimuloch a rôznych úľavách. Je to jazyk nehodný podnikateľov a často ho používajú práve tí, ktorí nikdy žiadnu inováciu neurobili, ale radi by si prilepšili na tom, že európski úradníci podporujú inovácie, aj keď nevedia, čo to presne je.

Európa nie je orientovaná na rozvoj talentov a výnimočnosti, ale na trestanie úspešných a byrokratické rozdeľovanie neúspešným. Inovácie sú výsledkom talentu, slobody, niekedy aj vzdoru proti všeobecne definovaným pravidlám, snahy vyniknúť, odlišnosti, experimentov a netradičných riešení. Na otázku, či programy Európskej únie smerujúce k podpore inovácii sú dostatočné na to, aby bola Európa konkurencieschopná voči USA a ázijským krajinám profesor Zelený odpovedá: „Nemyslím si to. Inovácie vznikajú v podniku, nie na ministerstve alebo v grantových byrokraciách EU. Podpora inovácii nie je otázkou peňazí, ale motivácie vyniknúť. Inovácie ani kvalita nevznikajú na základe predpisov, štandardov a noriem, ale na základe starostlivosti o zákazníka. Na to treba poznať svojho zákazníka, nielen „svojho“ byrokrata. USA a Ázia (Čína, Japonsko, Taiwan, Kórea, Singapúr, India) majú veľkú výhodu, že nemajú EU. Preto nemajú s konkurencieschopnosťou problémy: pretože vedia nielen konkurovať, ale i spolupracovať, vytvárať aliančné siete s cieľom maximálneho uspokojovania zákazníka, nie iba úradov.“

V posledných rokoch som si začal vyberať projekty, na ktorých budem pracovať. Pribúdajúci vek človeka privedie k poznaniu, že by sme nemali strácať čas vecami, ktoré za to nestoja. Vyberám si teda projekty, ktoré sú zaujímavou výzvou, stoja za nimi zaujímaví ľudia a nie sú financované z Európskych fondov.

Predstavme si, že neexistujú európske fondy, žiadne granty a daňové úľavy – a začnime sa správať ako skutoční podnikatelia a inovátori. Najlepšie riešenia vznikajú, keď sú splnené dve podmienky:

1. Obmedzenia (limitované zdroje a čas)
2. Koncentrácia na podstatné (vytvoriť výnimočné riešenie, ktoré nás zachráni – spomeňte si na príbeh Apollo 13).

Kde teda zobrať peniaze na inovácie?

1. Existuje lepšia investícia pre majiteľa firmy, ako investovať vlastné dividendy do fungujúceho inovačného procesu vo vlastnej firme? Môže vytvoriť granty a podporovať takto svoju vlastnú firmu a zhodnocovať si v nej peniaze podobne ako to robia investori u fondov rizikového kapitálu. Určite lepšia investícia, ako si peniaze uložiť v banke, postaviť penzión alebo kúpiť diamanty. Podobne sa na financovaní inovačných projektov môžu podieľať aj ďalší spolupracovníci – ak nemajú kapitál tak, napríklad tým, že budú participovať na budúcich výnosoch z inovácie a znížia súčasné náklady (napríklad vkladom svojej práce). To isté platí pre obchodných partnerov, zákazníkov alebo externých spolupracovníkov – inovační poradcovia, projektoví manažéri, dizajnéri a pod.
2. Pri startupoch sa obyčajne prvé inovácie financujú od anjelských investorov a neskôr vstupujú venture capital a štandardní investori. Nové spôsoby získavania financií otvárajú napríklad systémy crowdfunding a ďalšie internetové nástroje.
3. Niektoré firmy vytvárajú inovačný fond na podporu inovačných nápadov a prototypov. Tento fond sa vytvára z peňazí, ktoré prinášajú inovácie – v niektorých firmách je to až 75% tržieb a ziskov. Takáto „inovačná DHP“ môže priebežne napĺňať rozpočet pre nové projekty. K peniazom však treba priradiť aj čas a ľudí. Sú firmy, ktoré umožňujú svojim spolupracovníkom venovať 15-20% pracovného času vlastným projektom a nápadom (napr. 3M, Google). Znamená to však, že musia platiť 15 – 20% ľudí „navyše.“ Mali by sme si však uvedomiť, že používanie slova „náklady“ pri inováciách by bolo lepšie nahradiť slovom „investícia.“ Investujeme nielen do nového nápadu (aj keď je rizikový) ale aj do ľudí, ktorí sa v každom inovačnom projekte, bez ohľadu na jeho úspešnosť, posúvajú ďalej oproti konkurentom. Firma takto inovuje samu seba.
4. Inovácia neznamená vymyslieť niečo prevratné (a drahé) ale väčšinou ide o iný spôsob uplatnenia a aplikácie niečoho, čo už existuje. Inovácie teda vznikajú v sieti a kooperácii na hraniciach rôznych odborov a špecializácii. A takto môžu byť aj spolufinancované.
5. Sú firmy, kde financujú inovácie zákazníci s tým, že budú mať privilegované možnosti využívania nového riešenia (tento spôsobo využíva napríklad slovenská spoločnosť GA Drilling, ktorá vyvíja prevratné technológie vŕtania do zeme s využitím plazmy).

V tomto roku prichádza napríklad Siemens s firmou Next47. Jej manažéri nie sú zo Siemensu a je v nej miliarda eur na inovácie a zakladanie firiem v najbližších 5 rokoch. Siemens si uvedomil, že keď kúpil malé inovačné firmy a vtlačil im „pečať Siemensu,“ tak ich zabil. Zároveň si uvedomuje, že je ťažké požadovať od ľudí v Siemense aby hľadali prevratné inovácie, ktoré raz možno pochovajú biznis vlastnej firmy (napríklad Hyperloop lokomotívy). A tak vzniká prístup k peniazom – pre každého, kto chce zmeniť svet.

Aké metódy používať?

Toto je asi najviac popísaná oblasť inovácii – stovky kníh, ktoré popisujú rôzne metodiky, inovačné metódy a postupy – od populárneho brainstormingu až po sofistikované procesné diagramy „Stage-gate.“ Videl som mnohé brainstormingy a miestnosti polepené kartičkami s nápadmi, ale žiadne inovácie nevznikli. Videl som vo firmách aj prepracované manuály „stage gatov,“ ktoré mali inovátorov priviesť k úspechu – a nepriviedli.

Študoval som viaceré postupy a skúšal som ich v rôznych projektoch. Niekde fungovali a niekde nie. Záležalo aj od zadania, času a zloženia tímu. Spojil som sa s viacerými expertmi na inovácie a učil som sa od nich – Jeff Liker, Darrell Mann, Simon DeWulf, Hansjurgen Linde, Bohuslav Bušov, Tom Koulopoulos, Alex Osterwalder, Rolf Steinhilper, Bernd Becker, Wilfried Sihn, Bernd Hill alebo Gunther Herr. Prelúskal som stovky kníh, článkov a štúdii o inováciách. A zistil som, že je dôležité používať metódy tak, ako kuchár ingrediencie v kuchyni. Existujú jednoduché aj zložité jedlá, niekedy sa robia minútky a inokedy pomalé varenie – vždy s citom a rozumom, v záujme spokojnosti zákazníka.

Ak si chcete prebehnúť veci, ktoré som študoval a najviac ma zaujali, dnes ich nájdete aj na internete:

http://www.wois-innovation.de/

https://www.creax.com/en/home

https://www.ideo.com

http://www.systematic-innovation.com/

https://www.mindtools.com

https://triz-journal.com/

http://www.claytonchristensen.com/

https://www.fastcompany.com/919258/design-thinking-what

https://leanstack.com/

http://www.businessmodelgeneration.com/

http://theleanstartup.com/

http://www.delphiinstitute.com/

Pýtate sa, čo s tým? Skúšať, testovať, kombinovať, vymýšľať si svoje vlastné recepty a postupy. Keď mám v tíme technikov a riešime zložité stroje, tak používame iné postupy, ako pri jednoduchších spotrebných produktoch alebo službách. Niekedy vymýšľame nový produkt alebo službu, inokedy nové funkcie, úžitky a hodnoty, niekedy inovujeme procesy alebo celý podnikateľský model, inokedy hľadáme nové aplikácie alebo predajne stratégie pre produkty a riešenia, ktoré už existujú a prinášame ich na nový trh. V poslednej dobe ustupujeme od zložitých a zdĺhavých postupov (stage gates) a volíme skôr prístupy, ktoré sú rýchle a komunikujú so zákazníkmi (design thinking). Zistil som, že oveľa dôležitejšie, ako samotný postup, sú ľudia, ktorých mate v tíme. Niekedy venujete veľa energie, aby ste vyriešili konflikty medzi technikmi, obchodníkmi alebo výrobou, inokedy vám v tíme zabíja všetky myšlienky technický génius alebo vám ľudia z rôznych oddelení neustále dokazujú svoju neschopnosť pozerať sa ne firmu a jej biznis ako na jeden celok. Po rokoch práce na inovačných projektoch máme svoje vlastné postupy, ktoré využívajú mnohé dobré veci z uvedených zdrojov, máme príručky, školenia, knihy – všetko sa však snažíme používať s rozumom a prospôsobovať tomu, aký zložitý problém riešime, s akým tímom a koľko na to máme času.

Obr.6. Typický postup práce pri inovačnom projekte

S metódami je to tak ako s každou prácou – môžeme si čítať knihy o varení alebo listovať v katalógu náradia. Nie je nám to nič platné, pokiaľ sa ich nenaučíme správne používať. A potom pochopíme, že niekde je vhodná motyka alebo lopata, inde malý zemný mechanizmus a niekde veľký zemný stroj.

Obr.7. Tri fázy inovácie – príklad

Ako zostaviť inovačné tímy?

Je veľa pohľadov na zostavovanie tímov a osobností v nich – napr. Belbin, Gothlef alebo Littman.

Inovačné tímy sú dosť odlišné od tímov vo výrobe hlavne v tom, že v nich niekedy nie je iba jeden líder, ktorý vedie ostatných, ale stretne sa tam viacero silných osobností. Okrem toho, že tvrdo presadzujú svoj názor, majú odlišné špecializácie, znalosti a hovoria často rôznymi jazykmi (obchod, servis, výroba, logistika, výskum a vývoj, konštrukcia, technológia, priemyselný dizajn, marketing, nákup, financie, informatika a pod.)

V tíme potrebujeme skúsených expertov, ktorí často veľmi dobre vedia, čo „určite nebude fungovať“ aj neskúsených nadšencov, ktorí budú presadzovať, že to „fungovať môže,“ lebo o tom nič nevedia. Potrebujeme ľudí z vnútra firmy aj z vonkajšieho prostredia, mladých aj starších, expertov aj laikov, špecialistov aj generalistov. Ale hlavne – schopnosť počúvať sa, vzájomný rešpekt a spoluprácu. Tom Kelley a Jonathan Littman o tom napísali zaujímavú knihu.

Obr.8. Ten Faces of Innovation (T.Kelley, J.Littman)

Aká kultúra podporuje inovácie?

Podnik by mal rozvíjať vo svojej kultúre šesť základniých schopností v oblasti inovácií:

1. Schopnosť identifikovať a správne interpretovať príležitosti
2. Schopnosť vytvárať, navrhovať, projektovať a realizovať inovačné zmeny
3. Schopnosť učiť sa
4. Schopnosť vytvárať siete s externými zdrojmi znalostí a technológií
5. Schopnosť spolupracovať a prekračovať hranice oddelení a špecializácii
6. Schopnosť rozvíjať inovačnú kultúru

Medzi tri najinovatívnejšie firmy sveta patria spoločnosti Apple, Google a 3M. Vo firme 3M už v roku 1948, jej vtedajší šéf William McKnight inovačné princípy managementu:

• Kultúra delegovania rozhodovania a zodpovednosti smerom dole, podporovanie iniciatívy pracovníkov a možnosti hľadania vlastnej cesty.
• Kultúra akceptace chýb, ktoré vznikajú vžy, ak ľudia experimentujú a hľadajú nové riešenia. Kritika chýb zabíja iniciatívu.
• Podpora experimentovania a vymýšľania, na ktoré by mal mať každý pracovní vyčlenených 15% času v práci (Google dnes používa podobný princíp – 20%).

„Ak postavíš okolo ľudí plot, začnú sa správať ako ovce,“ povedal McKnight. Ja by som k tomu dodal toto: „Ak im vytvoríš podmienky ako pre prasatá v žite, budú sa správať ako prasatá v žite.“ Som presvedčený, že blahobyt a bezstarostnosť vedie k stagnácii, nedostatok a krízy k inováciám.

Obr.9. Inovačný tím potrebuje aj neformálne prostredie na prácu

Kedysi prichádzali prelomové technológie a prevratné zmeny pomalšie, svet nebol taký rýchly a premenlivý. Dnes nie je možné robiť inovácie bez prepojenia sa na externých odborníkov a sietí. Mnohých špičkových ľudí firmy ani nedokážu zamestnať, nie pre peniaze, ale potrebu slobody.

Je dobré preto vytvárař okolo firiem inovačný ekosystém, ktorému sa venujem posledných 10 rokov svojho života v rámci našej Podnikateľskej univerzity.

Obr.10. Inovačný ekosystém

Malé firmy sú obyčajne inovatívne, pretože by ináč nedokázali prežiť. Ich problémo je však niekedy to, že musia riešiť naraz veľa vecí a nemajú dostatok ľudí, peňazí a znalostí na inovácie. Hľadáme teda možnosti, ako spojiť aj menšie firmy a spoločne inovovať. Stretávame sa v pravidelných intervaloch, pracujeme na niekoľkých projektoch a ukazuje sa, že heterogenita tímu a rôznorodosť pohľadov na problém je výhodou. Aj finančne to vychádza výhodnejšie, problémom môže byť jedine to, že sa môžu niektoré interné nápady a stratégie dostať von.

Obr.11. Inovačné tímy skladám niekedy aj z viacerých menších firiem

„Ak chcete vytvoriť inovačné prostredie, nájdite inovačných ľudí, počúvate ich a robte to, čo hovoria“, tvrdí Arthur D.Levinson, riaditeľ biotechnologickej spoločnosti Genetech Inc. My niekedy počúvame úradníkov, ktorí si myslia, že inovácie sa dajú siať ako obilie na sovietskych kolchozoch.

Na aké chyby si dať pozor?

• Dajte si pozor, aby ste si inovácie nezamenili s brainstormingom a generovaním nápadov, pri ktorých vymýšľaní sa síce ľudia zabavia, ale oni zostanú visieť na stene.
• Nenechajte sa strhnúť mnohými zaujímavými nápadmi a nepracujte súčasne na veľkom množstve projektov.
• Nedovoľte ľuďom v tíme míňať čas a energiu na negatívne diskusie o tom, ako niečo nejde a aké je to zložité.
• Nedovoľte, aby sa inovačný projekt točil iba okolo technického riešenia, zaoberajte sa všetkými prvkami biznis modelu.
• Nenechajte ľudí v tíme rozprávať namiesto zákazníka, zbierajte skúsenosti a podnety priamo od zákazníkov, spoznajte detailne ich prostredie, prácu, problémy a plány.
• Riešte detaily, choďte stále hlbšie do problému, nevyhýbajte sa protirečeniam a „neriešiteľným“ problémom.
• Zjednodušujte cestu zákazníka k tomu, aby si kúpil vaše riešenie – od jeho hľadania, cez výber, konfiguráciu, nákup, inštaláciu, používanie a servis.
• Naučte sa jazyk vášho zákazníka a používajte ho – definujte hodnotu a kvalitu vášho riešenia jeho slovami.
• Akceptujte chyby, ktoré pri inováciách vznikajú, nebojte sa vrátiť sa späť, zmeniť zadanie alebo prerobiť celé riešenie, ak to je potrebné.
• Nenechajte sa ovplyvňovať pôsobivými prezentáciami, žiadajte prototypy, fakty, reálne skúsenosti so zákazníkmi a nie abstraktné analýzy.
• Pri inováciách musíme byť rýchli aj pomalí, odvážni aj opatrní, kreatívni aj disciplinovaní – inovácie sú o protirečeniach a protikladoch. Na mnohé riešenia potrebujeme čas, mnohé prelomové technológie musia dozrieť a potrebujú na svoje fungovanie správnu infraštruktúru. Na druhej strane je niekedy dôležitý čas – byť prvý na trhu, mať prvé spätné väzby a skúsenosti od zákazníkov atď. Keď prídete na trh so zaujímavým riešením, tak na vás kričia „Run Forrest Run“ a vy musíte bežať – rýchlejšie ako ostatní. Keď o vaše „úžasné“ riešenie nikto neprejaví záujem, máte šancu pýtať sa prečo a napraviť to.
• Inovácie potrebujú vhodných ľudí, prostredie a podmienky. Mnohé firmy sa snažia, aby ľudia mali kreatívne kancelárie, slobodu v práci, výbornú infraštruktúru a finančné zdroje – a napriek tomu, sa výsledky nedostavujú. Na inovácie sú potrebné hlavne motivácia a túžba meniť svet. Je otázkou, či táto energia vznikne skôr v prostredí nedostatku a prekážok alebo v komfortnom inkubátore, kde sa ľudia síce dobre zabávajú, ale neinovujú.
• Ľudia na vysokých miestach vo firmách sa niekedy vyhovárajú, že na strategické veci a inovácie nemajú čas. Je to hlúposť. Myslím si, že sú iba tri dôvody, prečo to nerobia – sú neschopní, majú strach alebo sú leniví. A potom je otázka, či sedia na správnych miestach. Zaoberajú sa operatívou a malichernosťami, namiesto toho, aby riešili otázky, ktoré zabezpečia firme budúcnosť. Tu sú niektoré z nich.

Toto sú moje poznámky k inováciám. Nie sú to „zaručené“ rady ani najlepšie praktiky, ale skúsenosti zo života. Možno vy máte iné a tak to má byť. Inšpirujme sa, skúšajme, experimentujme. O inováciách nemusíme veľa rozprávať, treba ich robiť. A ešte jedna vec – je to nádherný pocit „byť pritom,“ podieľať sa na veciach, ktoré menia svet. Najväčším prínosom pre mňa však boli stretnutia s úžasnými ľuďmi, ktorí na týchto projektoch pracovali. Nenapíšem ani jedno meno, lebo ich bolo veľa a možno by som na niekoho zabudol. Títo ľudia mi dávajú energiu a vieru, že svet a ľudia v ňom sa vyvíjajú pozitívnym smerom a my sme dostali jedinečnú možnosť vložiť naše talenty do veľkého príbehu stvorenia.

Obr.12. Niekoľko ľudí z mojich inovačných kruhov

Tu si môžete stiahnuť pracovný zošit k inováciám, kde možno nájdete nejakú inšpiráciu

http://uschovna.zoznam.sk/D1342688451922-weKHXPpSMzagOXSMAFhc

 

0