Často sa mi stáva, že ľuďom poviem priamo a úprimne môj názor a oni sa ma pýtajú čo proti nim mám. Iný nebudem. Keď si myslím, že niekto hovorí hlúposti, tak mu to poviem. Keď je niekto zbytočný medzičlánok, tak ho obídem, aby ma nezdržiaval. Keď mi niečo nedáva zmysel, tak to poviem. Nemyslím si, že mám vždy pravdu, ale mám právo na svoj názor a jeho jasné vyjadrenie. Namiesto toho, aby druhá strana moje vyjadrenie prijala a spracovala, nasleduje obyčajne vysvetľovanie. Je to zvláštne, keď úprimnosť pôsobí ako urážka alebo nevychovanosť a faloš sa stáva štandardom. Príde nový manažér do funkcie. Ničomu ešte nerozumie, ale všetko chce riadiť. Spúšťa nové projekty ako vlaky bez rušňovodiča s spôsobuje problémy. Keď ľudia začnú riešiť veci priamo, trvá na tom, že všetko musí ísť cez neho. Koľko manažérov pracuje ako dobre platené a zbytočné medzičlánky? Povedzte im to priamo a urazia sa. Aj nový šéf Volkswagenu s tým vraj bojuje. Firmu údajne zaťažuje protiklad priamosti – kultúra prikyvovania, podliezania a byrokracie. Aj pápež František priamo kritizuje niektorých ľudí v cirkevnej hierarchii, ktorí sa skývajú pred ľuďmi a ich otázkami vo svojich honosných ornátoch a kráľovstvách.
Čím skôr si povieme pravdu, tým rýchlejšie nájdeme riešenie. Stretávam manažérov, ktorí sami neveria cieľom, padajúcich na nich zhora. Zúfalo hľadajú spôsoby ako presvedčiť tých dole o tom, čomu sami neveria. A každý sa bojí zakričať, že cisár je nahý. Sedel som nedávno s majiteľom rýchlo rastúcej firmy, ktorý neustále hľadá nové riešenia a niekedy balansuje na hrane. Je odvážny, pracovitý a okolo neho je perfektný tím podnikateľov a inovátorov. Niektorých svojich veľkých zákazníkov z nadnárodných firiem charakterizuje takto: „Je tam veľa pracovníkov, ktorí málo čomu poriadne rozumejú a všetkého sa boja.“
Vyčkávajú ako to dopadne, maskujú svoju neznalosť a strach, radi posúvajú čierneho Petra na druhých. Počuli ste už niekedy člena projektového tímu, ktorý by na kontrolnom dni otvorene povedal, že sa na zverené úlohy vykašľal, lebo nemal čas alebo v nich nevidel žiaden zmysel? Asi nie, aj keď sa mnohí na to vykašľú. Namiesto priamej reči často v miestnosti prebieha to, čo v nemeckých firmách volajú „Schauspielerei.“ Niektorí radi „riešia problémy“ vtedy, keď tam nie je ten, koho sa to týka. Často bez pravdivých faktov a priamej reči. Jednoducho klebetia a ohovárajú. Nepoložia si tri základné otázky, ktoré už dávno definoval Sokrates. Odpovedzme si, či chceme o druhom človeku povedať pravdu, niečo dobré a užitočné. Ak nie, tak buďme radšej ticho.
Steve Jobs povedal: „Procesy robia spoločnosti efektívnejšími. Ale k inováciám dochádza, keď sa ľudia stretnú na chodbe alebo keď si zavolajú o pol jedenástej v noci, pretože majú nový nápad alebo si uvedomili, že súčasný prístup k problému nebude fungovať. Sú to náhle schôdzky šiestich ľudí, ktorých niekto zvolal, kto si myslí, že vymyslel najlepšiu vec na svete, a kto chce vedieť, čo si o tom ľudia myslia.“ Jobsa niekedy odsudzovali, že je brutálny, arogantný, agresívny alebo neznesiteľný. A on možno iba hovoril priamo k veci a šetril tým čas. Potrebujeme priamočiarosť, ktoré nezdržuje aj keď niekedy bolí. Vyhýbanie sa pravde, zahmlievanie a polopravdy spôsobujú veľké škody. Sme zbabelí povedať pravdu v danej chvíli a odsúvame tak problém, ktorý ďalej rastie. Robia to deti aj pracovníci tam, kde sa trestá za chyby. Aj politici a bankári, pre ktorých sa stalo zahmlievanie pravdy remeslom. Je jedno, či prináša úprimnosť pozitívnu alebo negatívnu správu – šetrí čas a energiu. Aj tomto princípe budeme hovoriť na našom seminári Sila zjednodušovania vo štvrtok.
Zdá sa mi, že niekedy zbytočne kľučkujeme. Zaobaľujeme skutočný obsah slov do viet, ktorým nikto nerozumie. Hovoríme polopravdy, naťahujeme čas a zahmlievame. Žijeme však v dobe, keď sa musíme rýchlo rozhodovať a konať. Rýchle a jasné inštrukcie môžu byť niekedy kľúčové. Sú ľudia, ktorí nemajú problém klamať v priamom prenose a sú ľudia, ktorí hovoria priamo. Tí prví sú vraj ostrieľaní politici, ktorí označujú tých druhých za „pošahancov.“ Čo k tomu dodať? Poviem to priamo. Neverím človeku, ktorý ožobračuje chudobných a chorých a potom si nás chce kúpiť akýmisi vratkami za plyn. Pripomína úradníkov vo veľkých organizáciách – ničomu poriadne nerozumie, má strach a tára dve na tri. Pôjdem voliť. Prečo? Poviem to priamo: Aby som sa pokúsil zastaviť na ceste k moci klamára, ktorý kryje zlodejov.
…a krúžkovať budem aj Ľuba Klieštika
V triede našej Zuzky si skúšali voľby – vyhralo OĽANo a SMER nedostal ani hlas. Máme celkom múdre deti.
0