Slovensko máme polepené plagátmi, politici sa prekrikujú v médiách a sľubujú ľuďom zmenu. Lenže zmena nie je v tom, že jednu stranu vymení iná. Veď to, čo väčšinou opozícia vyčíta vládnej koalícii alebo strane, robili oni sami, keď boli pri moci – rozkrádali štátny majetok, zneužívali políciu a súdy a klamali ľudí. Je úplne jedno, či sa volali sociálni, demokratickí, kresťanskí, slovenskí, národní alebo maďarskí.

Zmena musí byť zásadná. Čo sa zlepší, ak si ľudia nadávajú do zlodejov a darebákov? Nemám veľkú úctu k ľuďom v politike, ale predstavujem si, že aj oni majú rodiny, rozprávajú svojim deťom rozprávky, kde dobro víťazí nad zlom. Aj ich deti chodia do škôl, ktoré upadajú, aj ich rodičia sú ohrození na životoch v katastrofálnych podmienkach niektorých slovenských nemocníc. Nie, nehovorte mi, že majú všetci deti v zahraničných školách a rodičov v špeciálnych papalášskych sanatóriách. Neverím, že všetci politici v stranách prišli iba robiť zle a škodiť. Určite mali aj dobré zámery a niečo sa im možno aj podarilo. Napríklad nedávne vybavenie pasu v Žiline bolo ako zo sci fi – rýchle, slušné, profesionálne. Tak si predstavujem služby štátu, ktoré si platíme. Verím, že aj v politických stranách môžu byť aj ľudia, ktorí nekradnú a neklamú.

Potrebujeme zmenu. Útočíme jeden na druhého a víťaz hovorí, že berie všetko. Ako keď sa deti bijú na piesku a vzájomne si ničia stavby, ktoré postavili. Spoločnosť sa neposunie dopredu, ak si budeme iba nadávať a ničiť to, čo vytvorili tí pred nami. Nepočúvame sa, bojujeme, v každom, kto má iný názor vidíme nepriateľov a sprisahanie. Je mi ľúto človeka, ktorý má spravovať krajinu a správa sa ako paranoik. Je plný zloby, všetkým dookola nadáva a vyvoláva v ľuďoch strach. Má to ťažké, zamotal sa do lží. Z jednej strany plní úlohy sponzorov a z druhej mu nadávajú zúfalí občania. Aj on mal kedysi ideály, určite sa aj veľa narobil. Možno si našiel iba zlých kamarátov. Aj on by mal dostať šancu k náprave. Radšej však niekde, kde budú spôsobené škody menšie. Kričíme jeden na druhého, vyčítame si chyby a nevnímame svoje vlastné poklesky. Nevidíme v druhom človeku Krista, nevieme nájsť spoločnú reč, využiť rôznorodé názory pre spoločné dobro. Musíme však byť aj ostražití. Mnohí diktátori v minulosti začínali ako ochrancovia občanov, neskôr hľadali nepriateľov a napokon ich fanaticky likvidovali.

Pápež František nedávno povedal: „Existuje pokušenie obrniť dvere, alebo spolunažívať so svojím hriechom, minimalizujúc ho a stále si ho ospravedlňovať v domnení, že nie sme horší ako ostatní. Tak sa však zatvárajú zámky našej duše a zostávame uzavretí vo vnútri, zajatcami zla.“ Mal som v tomto týždni skúsenosti s dvomi skupinami v cirkvi. Jedna je skrytá, plná milosrdenstva a lásky k ľuďom na okraji spoločnosti. Pri tej druhej by sa dalo hovoriť o ceste k bohatstvu (úžera), poctám (tituly a budovanie vlastných pamätníkov) a pýche (ignorácia a pocit neomylnosti). Tá prvá žije v starom kláštore obklopenom maštaľmi a slúži. Tá druhá sedí na úrade a vládne. Aj Svätý otec František nedávno hovoril o ľuďoch v cirkvi, „ktorí neslúžia druhým, sú kariéristi, ktorí lipnú na peniazoch…A koľko takýchto kňazov, biskupov sme už videli? Je to smutné, nie?,” hovorí pápež.

Keby sme sa ľudí spýtali, ako chcú žiť, určite by sme sa zhodli, že chceme byť rovní pred zákonom, chceme učiť a vychovávať svoje deti v pokoji a láske. Chceme ochraňovať prírodu a spoločný majetok pre všetkých. Hľadáme zdravý život, dobrú zdravotnú starostlivosť a opateru pre starých ľudí. Chceme podnikať a žiť v prostredí, kde majú všetci rovnaké šance a práva, za svoju prácu očakávame spravodlivú mzdu.

Nie je spravodlivé hádzať všetku špinu a nespokojnosť iba na politikov. Spoločnosť je aj obrazom nás – našich negatívnych nálad, pasivity, izolovania sa v našich egoistických ilúziách. Politikov máme stále na očiach a očakávame od nich v každom okamihu odborné vyjadrenia ku všetkému, bezchybný prejav a rozhodovanie v každej situácii. Predstavme si seba, našu motiváciu, prácu a výkony pod tlakom večne nespokojných a nadávajúcich zákazníkov, ktorí by nás označovali za klamárov a podvodníkov.

Potrebujeme niečo pozitívne. Od boja „proti“ sa musíme spojiť „za“ – spravodlivosť, zmierenie, rešpekt ku každému človeku a dôstojnosť všetkých ľudí. Zmeniť sa musím zvnútra – každý jeden z nás. Jedným prstom ukazujeme na chyby druhých, ale tri prsty ukazujú na nás. Ak chceme od politikov lepšiu prácu, musíme im aj pomôcť. Môžeme ich odbremeniť tak, že si mnohé kompetencie zoberieme k sebe – naše rodiny, deti, životy, podnikanie, samosprávu a regióny, v ktorých žijeme. Mali by sme im aj pomáhať – vytvoriť systém, v ktorom budeme nekompromisne upozorňovať na neporiadok, korupciu a porušovanie zákonov, nepristúpime na pokušenia. Nášho Pána si nevyberáme vo voľbách, to On si vybral nás a dáva nám silu, ktorá je väčšia ako všetky koalície tohto sveta. Tak sa nebojme! Nám vládnu Božie zákony.

Koncom týždňa sme diskutovali v našej Podnikateľskej univerzite s majiteľom firmy I.D.C. Holding profesorom Štefanom Kassayom a s jej generálnym riaditeľom Pavlom Kovačičom. Firma mala vlani zisk po zdanení 9 miliónov euro, zamestnáva vyše 1300 ľudí, v súčasnosti investuje 75 miliónov eúr do nových technológií, dve tretiny produkcie exportuje do zahraničia. V normálnej krajine by bol majiteľ takejto firmy národným hrdinom, u nás však vláda radšej velebí a dotuje zahraničné podniky. Aj toto treba zmeniť.

Potrebujeme viac fantázie, snov, vízií a projektov. Tak ako kedysi povedal Einstein – mnohé zložité problémy nedokážeme vyriešiť na tej istej úrovni myslenia, na akej vznikli. Musíme sa na ne pozrieť z inej perspektívy, prekonať paradigmy, v ktorých žijeme. Prichádza svet obrovských zmien, keď budeme musieť hľadať úplne iné riešenia ako doposiaľ. Prichádza odstraňovanie zbytočných medzičlánkov, relokalizácia, individualizácia, sieťovanie, digitalizácia, decentralizácia, prevratné inovácie v materiáloch, technológiách, doprave a komunikácii, medicíne, školstve, nastupujú generácie Y a Z (už ich vidím ako volia medzičlánky z billboardov). Toto sú skutočné výzvy. Ľudí oslobodia od práce stroje a počítače, vytvorené bohatstvo sa bude rozdeľovať inak ako doposiaľ, už nemusíme pracovať ako otroci a môžeme sa sústrediť na nové projekty vo vzdelávaní, medicíne, ochrane človeka a prírody. Tak poďme niečo robiť a prestaňme si už toľko nadávať. Netrápme sa, kto vyhrá voľby. Vyhrajme nad hriechom. Máme na to tri lieky – modlitbu, lásku a pokánie. Zmena začína v nás. Zvoľme si proaktivitu a spoluprácu. Službu namiesto vládnutia. A vyhráme všetci.

synergy

0