Reťaze

Vidím strnulé tváre papalášov. Sedia za stolom a hanbia sa pozrieť do kamery. Sú zviazaní reťazami klamstiev a podvodov. Je mi ich ľúto. Ľutujem aj ich obete – chorých, starých a mladých. Vykrádajú už aj budúcnosť – vzdelanie našich detí. Štyri veci očakávam od štátu – bezpečnosť, zdravotníctvo, spravodlivosť a školstvo. Výsledkom je krajina posiata drogami, ohrození pacienti, chránení kriminálnici a kolabujúce školstvo. Chýbajú peniaze – sú vo vreckách tých, ktorí držia na reťazi svojich lokajov v politike. Je mi ľúto týchto úbohých otrokov.

Tento týždeň som sa ocitol v reťazi aj ja. Vytvorili sme ju medzi Hlinkovým a Mariánskym námestím v Žiline. Stretol som tam mnohých známych a príjemných ľudí. Slobodní ľudia vytvorili reťaz – učitelia, rodičia aj žiaci. Akýsi vládny politik s talianskym menom nás označil za rukojemníkov učiteľov. To on je však rukojemník svojich nenásytných sponzorov, ktorým musí slúžiť.

Bolo to fajn. Pripomenulo mi to demonštrácie z roku 1989, ale aj to, že treba veci dokončiť. Budeme musieť vytvoriť silnejšie reťaze a pritlačiť na tých, ktorí už dlhé roky ničia tento štát. Mnohým z nich by pristali reťaze, aké kedysi nosil galejník Jean Valjean. Verím, že sa dočkajú. Reťaz je taká silná, ako jej najslabší článok. Raz to celé praskne, slabému článku prasknú nervy alebo ho odhalia a spustí sa domino.

Naša reťaz je iná. Jej ohnivkami sú slobodní ľudia. Je to reťaz spolupráce, prepojenie samostatných ľudí, ktorí si dokážu organizovať svoje veci sami. Naše sestričky a učitelia spoločnosť potrebuje, na rozdiel od ministrov, ktorí zmätene tárajú nezmysly a klamstvá. Nedávno som potreboval potvrdenie zo sociálnej poisťovne. Najskôr im musíte vysvetľovať, čo to je, potom ich upozorňovať, že nesplnili termín, ktorý si sami stanovili. Príde vám odpoveď, že toho majú veľa. Keď sa sťažujem mailom, tak musím sťažnosť potvrdiť do päť dní písomne s vlastnoručným podpisom. Inak mi vraj neodpovedia. Toľko pani Klára a jej šéfka JUDr, zviazané vo svojich úradníckych reťaziach.

Pozrime sa na dva druhy reťazí. Jednu spájajú temné sily a otroctvo, tú druhú nádej a sloboda. Jedna praská a druhá silnie. Dlho sme na Slovensku robili otrokov druhým národom. Dnes máme nad sebou sluhov moci a peňazí. Bezmocné a ukričané figúrky, nosiace masky, za ktorými skrývajú svoju pravú tvár. Človek niekedy žasne ako sa dá kradnúť na kompách, masážach, tuneloch, učebných pomôckach alebo daňových podvodoch. Keby boli takí vynachádzaví v práci pre ľudí, mali by sme sa krásne.

Albert Camus povedal: „Fašizmus predstavuje velebenie kata katom. Ruský komunizmus predstavuje velebenie kata jeho obeťou. Prvý z nich nikdy ani nesníval o oslobodení všetkých ľudí, ale iba o oslobodení niekoľkých zotročením ostatných. Ten druhý sa vo svojom najzákladnejšom princípe snaží oslobodiť všetkých ľudí tak, že ich predbežne zotročí všetkých.“

Anthony de Mello hovorí, že mnohí ľudia spia a treba ich prebudiť do reality. Dnes mám pocit, že nám chcú vládnuť ľudia, ktorých musíme zobudiť a oslobodiť. Aby pochopili, že život nie sú iba peniaze, moc alebo úspech. Budeme musieť vyjsť do ulíc a hlasno kričať, zvoniť a štrngať kľúčmi. Hlasnejšie ako doposiaľ. Aby sme ich zobudili a roztrhali reťaze, v ktorých sú zviazaní tí, čo nám chcú vládnuť.