Päť prianí pre Slovensko

Ľudia si na prelome rokov prajú rôzne veci. Naša krajina bude mať 23 rokov. Môj otec mi nedávno dával knihu o bande zlodejov, syn mi kedysi hovoril o knihách, v ktorých sa píše o mafiách a gorilách na Slovensku. Nečítam ich. Je to smutné, že sa verejne píše o zlodejoch, ktorí nielen, že neboli potrestaní, ale mnohí z nich riadia tento štát. Nie som Falcone alebo Borsellino, aby som bojoval nerovný boj proti mafii a položil život v boji s ríšou zla. Verím však, že má zmysel budovať kráľovstvo dobra.

Myslím si, že namiesto toho, aby sme nadávali na „zlodejov a darebákov,“ by sme sa mal každý z nás snažiť urobiť niečo dobré.

Prvé prianie, ktoré mám pre našu krajinu je proaktivita. Prajem si, aby sa naši ľudia zobudili a okrem nadávania (väčšinou na nesprávnom mieste) začali niečo robiť. Proaktivita znamená skúmať a snažiť sa pochopiť udalosti, ktoré prebiehajú okolo nás a aktívne v nich pôsobiť. Môžeme pracovať na sebe aj na svojom okolí, rozvíjať svoje znalosti, návyky, rodinu, podnikanie, lokalitu, v ktorej žijeme. Nesmieme sa báť postaviť zlodejom a korupčníkom a svedčiť proti nim. Nemali by sme čakať, že nejaké zlepšenie nášho života príde zhora. Musíme konať lokálne, v regiónoch a samosprávach a postupne obmedzovať pôsobnosť zbytočných medzičlánkov a príživníkov, ktorí by chceli zhora niečo riadiť, koordinovať a prerozdeľovať.

Druhým prianím je to, aby sme od jalových hádok a konfliktov, v ktorých často druhú stranu iba zbytočne urážame a dokazujeme si, kto je silnejší, prešli k spolupráci. Závisť, odsudzovanie ľudí a hľadanie chýb na druhých vedú často k vyčerpávajúcim bojom. Spolupráca je o dopĺňaní sa, rôznorodých názoroch a riešeniach, hľadaní pozitívnych stránok na druhých. Nehovorím o spolupráci so zlom a s podvodníkmi, ale o tom, aby sme sa aj k tým, ktorí zablúdili, správali ako Ježiš k Zachejovi v Jerichu. A úprimne – kto z nás nikdy nezablúdil a nezakopol na ceste?

Tretie želanie je zamerané na to, aby sme našli odvahu a podnikateľského ducha k inováciám. Inovácia je o tom, že pridávame úžitok k výrobku alebo službe a redukujeme ich škodlivé funkcie. Inovácie nie sú ani tak o výskume a nových objavoch, ako o nových aplikáciách toho, čo už máme k dispozícii. V niektorých nemocniciach by stačilo, keby si páni doktori prestali pýtať obálky a sestričky sa začali usmievať. Všade okolo nás je priestor robiť veci ináč, lepšie, šetrnejšie voči človeku a prírode. Najväčšie bariéry inovácii nosíme v sebe, keď sa presviedčame, že je niečo nemožné, zložité a ešte nikto to nedokázal.

Moje štvrté prianie je, aby sme už prestali sentimentálne spomínať na minulosť a začali pracovať na budúcnosti. Minulosť vôbec nebola taká ružová ako na ňu mnohí spomínajú – skôr červená. Ľudia v podnikoch mi ešte dnes rozprávajú aké „úžasné“ zbrane a stroje vyrábali pred tridsiatimi rokmi. Mňa však viac zaujíma, čo budeme vyvíjať a vyrábať o tridsať rokov. Táraniny o tom, koľko stáli pivo a družstevný byt za socíku nám nepomôžu, potrebujeme sa učiť nové veci, súvislosti, pochopiť lepšie príčiny toho, čo sa okolo nás deje a robiť účinné akcie k zlepšeniu. Môžeme sa dnes prepájať s celým svetom a hľadať inovácie, ktorým lokálni politickí spiatočníci často bránia pretože narúšajú ich monopoly a presahujú ich mentálne schopnosti.

Moje piate prianie je, aby sme nenávisť, agresivitu a zlo premieňali na lásku, milosrdenstvo, odpustenie a dobro. Nie je dobré ak sú rôzne skupiny ľudí štvané proti sebe, ak ľudia cítia nenávisť a strach k iným ľuďom, ktorých možno ešte ani nestretli. Je zlé, ak za svoje vlastné problémy obviňujeme druhých. Koľko ľudí sa na Slovensku hlási ku kresťanom, ktorých základným princípom života je láska? A prečo je medzi nami toľko nelásky, nenávisti, závisti a zla? Nenechajme sa štvať médiami, politikmi a konšpiračnými teóriami a prijímajme druhých ľudí ako bratov a sestry, tak ako by sme chceli, aby oni prijali nás.

So Šárkou a Luckou včera Pod Suchým