2015/2016

Končí sa rok 2015 a ja mám niekedy pocit, že čas letí obrovskou rýchlosťou. Nepripadám si až taký starý, ale nedávno mi písala moja bývalá študentka Lenka, že bude oslavovať svoju štyridsiatku. Rok 2000 bol pre nás kedysi symbolom vzdialenej budúcnosti a už aj ten patrí do histórie. Je zaujímavé sledovať v médiách rôznych analytikov, prognostikov alebo veštcov. Väčšina z nich vie veľmi dobre popísať, čo bolo a mnohí sa snažia predpovedať, čo bude o dvadsať, päťdesiat alebo sto rokov. Prekvapuje ma však, ako málo ľudí vidí a rozumie tomu, čo je práve dnes.

V roku 2015 som navštívil asi 50 firiem. V projektoch, workshopoch a seminároch dominovali témy zákazníci, podnikateľské modely, inovácie, nové trendy, zjednodušovanie, sloboda v práci, od operatívy k dôležitým veciam, hľadanie vlastnej cesty, slušná firma, štíhly vývoj alebo návrat ku koreňom. Hľadali sme strategické smerovanie, pripravovali inovácie, nové biznis modely, výrobky a služby. Stretol som zaujímavých expertov z rôznych odborov.

Snažím sa pozerať sa na zmeny v spoločnosti, podnikaní a podnikoch a vidieť v nich zárodky budúcich trendov a zásadných premien. Aj v roku 2015 som videl vo firmách rôzne situácie. Často premýšľam nad tým, aké obrovské rozdiely sú medzi dvoma firmami, ktoré sú od seba vzdialené len niekoľko desiatok kilometrov. V jednej vôbec nechápu kam sa uberá svet a riešia problémy 19. alebo 20. storočia. V druhej firme poznajú nové trendy a aktívne ich spoluvytvárajú. Niekde sú ľudia plní proaktivity a bez problémov prekonávajú prekážky, inde si celé dni opakujú mantry o tom, akí sú špecifickí a všetko je pre nich zložité a nemožné. Prekvapujem ma, aké množstvo ľudí a firiem, žije ešte v starom svete a nadáva na svet nový, namiesto toho, aby zmenili svoje postoje a konanie.

Stretol som veľa „podnikateľov“, ktorí sa sťažujú na neschopných politikov, zlé podmienky na podnikanie, mladých ľudí, ktorí u nich nechcú pracovať, demotivovaných spolupracovníkov alebo zákazníkov, ktorí si stále niečo vymýšľajú. Podnikateľ by sa mal v prvom rade vysporiadať s podmienkami vo svojom prostredí a s prekážkami. Namiesto sťažovania sa, má veci aktívne riešiť. Normálny podnikateľ sa teší zo zmien, pretože mu prinášajú nové príležitosti.

Vidím veľa firiem a ľudí, ktorí stále nepochopili dobu, v ktorej žijeme. Tvrdohlavo opakujú staré praktiky a dosahujú stále horšie výsledky. Niektorí si naivne myslia, že je to iba prechodný stav, iní už pochopili, že sú v ohrození, ale nevedia, čo majú robiť. Zúfalo optimalizujú procesy, znižujú náklady a tlačia svojich ľudí k vyšším výkonom. Strašne sa narobia, pretlačia cez svoju firmu obrovské množstvo materiálu a výsledky neprichádzajú. Ďalší sa vyhovárajú na konkurentov alebo korupciu. Bohatí ľudia a banky nevedia kam investovať svoje peniaze – bubliny sa nafukujú, virtuálna „ekonomika“ rastie a všetko je iné ako bývalo.

Šokujúca je hlavne rýchlosť týchto zmien, ktorá sa stále zvyšuje. Učitelia nestíhajú svojim žiakom, tradičné školy a spôsoby učenia podnikania a manažmentu začínajú byť skôr na škodu, ako ku prospechu. Úspešnejší sú tí, čo vedia menej zbytočností, ktoré iba zdržujú. Dlhodobé predpovede nefungujú, vízie a stratégie sa neustále menia. Zlepšovanie procesov je pomalšie ako prelomové inovácie, ktoré prinášajú úplne nové riešenia. Snahy o minimalizáciu rizika v podnikaní vedú k stagnácii. Je problém sledovať a vyhodnocovať všetky zmeny a udržiavať potrebné znalosti vo firme. Inovácie sa dnes robia v sieťach a v inovačnom ekosystéme medzi podnikmi. Pokusy o „riadenie a motivovanie ľudských zdrojov“ nefungujú, podobne ako väčšina manažérskych praktík a modelov z klasických kurzov MBA.

Iba niektorí pochopili, že svet sa zásadne mení, evolúcia je jednosmerná a dinosaury sa už nevrátia. Začínajú sledovať veci vo svojom okolí a hľadajú nové cesty, ktoré nie sú popísané v knihách a netušia o nich ani konzultanti a rôzni vševedkovia.

Občas objavím firmu, kde všetko beží podľa plánu – sedia všetky výkazy a ukazovatele – výkony, normohodiny, nepodarky. Nikto nerobí chyby, všetko je dokonalý matrix s virtuálnou realitou. Najhoršie nie je len to, že sa prezentuje „dokonalý“ stav bez potreby zmeny, ale v pozadí prebehajú klamstvá, podvody a intrigy, väčšinou pod taktovkou talentovaného manipulátora a budovateľa potemkinovských fasád. Všetko je vopred pripravené, nacvičené, nič sa nenechá na náhodu. Manipulácia a divadlo dokonalosti sú dotiahnuté k dokonalosti. Používa sa cukor a bič, kupovanie aj zastrašovanie ľudí.

Profesor Milan Zelený hovorí: „Svět se podle něho mění tak rychle, že nelze čekat a dohlédnout všechny následky, ale je třeba učinit první krok a pak přizpůsobovat kroky následné. Přirozená evoluce se proměnila v kulturní. Nemění se naše schopnosti – lidé před tisíci lety měli stejné mozky jako my. Mění se kultura. Evoluční kultura zrychluje. Ale řada lidí, kteří by se o to měli zajímat, této akceleraci nerozumí, nebo jim nevyhovuje.“

Rýchlosť a pomalosť

Žijeme vo svete, kedy je dôležitá rýchlosť. Príležitosti prichádzajú ako rýchle vlaky, ktoré sa zdržia na stanici iba veľmi krátko. Musíme byť pripravení a mať odvahu naskočiť, aj keď niekedy nevieme, kam sa presne vlak rúti. V tomto svete musíme vedieť rýchlo spracovávať a vyhodnocovať meniace sa informácie a rozhodovať sa aj v neistote a riziku. Videl som v tomto roku ľudí ktorí sa boja naskočiť na odchádzajúci rýchlovlak. Čakajú na starú a pomalú lokálku, na ktorú si zvykli v minulosti. A ona už nikdy nepríde, pretože skončila na šrotovisku. Rýchlosť dnes znamená schopnosť rozpoznať a využívať príležitosti, rýchlo uspokojiť zákazníka, rýchlo navrhnúť biznis model pre nové myšlienky, vytvoriť prototypy, testovať ich na trhu a odstraňovať chyby a nedostatky. Okrem rýchlosti však potrebujeme aj pomalosť – schopnosť zastaviť sa, spomaliť, rozlišovať dôležité a nedôležité, rozpoznať súvislosti, ísť pod povrch k podstate veci. Mnohí robia chyby – sú rýchli tam, kde by mali byť rozvážni a pomalí a sú pomalí tam, kde je dôležitá rýchlosť. Rýchlosť a pomalosť musia byť v správnom rytme – v podnikaní aj v živote.

Firma Linet dnes dosahuje pridanú hodnotu na pracovníka 2,2 mil. Kč a snaží sa neustále zvyšovať prietok a rýchlosť. Šéfovia majú v kanceláriách tabule, ako na letisku – ukazujú omeškané úlohy (od generálneho riaditeľa až po radového pracovníka), „prílety a odlety“ objednávok, vyťaženie kľúčových zariadení v reálnom čase.

Staré hodnoty a nové technológie

S pomalosťou a rýchlosťou súvisia hodnoty a technológie. Súčasná spoločnosť sa pokúša relativizovať staré hodnoty a prispôsobovať ich rýchlo sa meniacemu svetu. Otec, matka a rodina akoby už nepatrili do „moderného“ slovníka. V rýchlosti ohýbame pravdu tak, ako nám to práve vyhovuje. Mnohé firmy sú plné pokrytectva, klamstiev a klamárov, ktorí dostávajú obrovské odmeny za to, že falšujú výsledky alebo emisné testy. Mnohé firmy začínajú riadiť podivní manažéri, ktorí nerozumejú matematike, fyzike ani technickým výkresom. Môžete sa s nimi baviť o tabuľke kde svietia percentá a ako papagáje vám opakujú vetu: „double digit.“ Ide o dvojciferné zvyšovanie produktivity alebo znižovanie nákladov. Dvojciferné znamená 10, 15 alebo 20% ročne. Ak by sme takto znižovali náklady, tak by sme mali mať za päť až desať rokov niektoré výrobky zadarmo. Ako to prebieha? Príde nejaký dobre platený expert, urobí pár snímkov vo výrobe a hrdo vytýči cieľ „double digit.“

Aby sme si rozumeli. Som priaznivec zlepšovania a zažil som aj „double digit“ projekty. Ale nedá sa to opakovať mechanicky každý rok. Je lepšie nechať zlepšovať svoju prácu ľudí, ktorí ju vykonávajú a rozumejú jej najlepšie. Majú v hlavách rovnaké mozgy ako tí, ktorí ich prichádzajú optimalizovať.

Veru, v mnohých firmách sa akosi premnožili ľudia z automobiliek. Sedia v manažmentoch a vytyčujú dvojciferné ciele. Nekompromisne tlačia na znižovanie nákladov. Nejaký čas sa to aj darí, neskôr sa začnú rôzne triky s číslami a celé to niekedy končí klamstvami a podvodmi. Vedľajšími efektmi sú nedôvera, tlak zhora a odpor zdola, nekvalita a niekedy aj ohrozovanie zákazníka, jeho dôvery a serióznosti značky. Firma BMW bez veľkej medializácie začala vymieňať reťaze v motoroch, ktoré praskali (aj mne). VW nás presviedča, že šéfovia nemali ani potuchy o podvodoch nejakých sabotérov vo vývoji. Načo sú im všetky tie sofistikované audity, certifikáty a štandardy, keď tam majú taký nepriadok? Neverím im ani slovo.

Pozrite sa niekedy okolo seba – na ľudí, čo prezentujú stopercentné výsledky projektu s poznámkou, že to už „takmer“ funguje a dobre vedia, že to ešte nefunguje vôbec. Pozrite sa do tvárí šéfov, ktorí si na stenu premietajú grafy, tabuľky a ciele a pripomínajú niekedy hráčov pokru alebo politikov na predvolebných mítingoch. Mnohí klamú zo strachu, iní z lenivosti alebo pod tlakom okolia. Výsledok je však rovnaký – pokrytectvo a potemkinovské dediny. Niektorí účastníci tejto hry sú frustrovaní, nešťastní a v strese sa správajú arogantne ku slabším vo svojom okolí. Nadávajú im a hľadajú na nich chyby, aby zakryli svoje vlastné nedostatky a zbabelosť. Predstavte si, ako by sa nám uľavilo, keby sme konečne povedali pravdu. Nemuseli by sme nič prifarbovať ani klamať a mohli by sme konečne riešiť skutočné problémy namiesto ich utajovania.

Ak dáme do rúk nové technológie takýmto bláznom, je to podobné ako keby sa malé deti hrali s výbušninami. Máme k dispozícii genetické technológie, nanomateriály a catómy, inteligentné stroje, fabriky a logistické siete, aditívne technológie a umelú inteligenciu, virtuálne systémy, cloudy a digitálne modely, mobilnú komunikáciu, elektromobily, drony a stratosférické lietadlá. Tak ako nepatria zbrane do rúk teroristov, je nebezpečné, aby moderné technológie používali psychopatické osobnosti na hromadenie moci a bohatstva. Ešte dôležitejšie, ako rozvoj technológii je obnova slušnosti, rešpektu, dôvery, poctivosti a ďalších hodnôt, bez ktorých je budovanie podniku ako stavanie domu bez základov.

Takúto nástenku (vpravo) som nedávno objavil vo firme Kovaľ Systems na pracovisku, kde podľa majiteľa pracujú veľmi spoľahliví spolupracovníci s výbornými výsledkami. Obyčajne na podobných nástenkách vidím nahé ženy, svalnáčov alebo autá. Toto ma potešilo.

Štruktúry a ľudia

Aj rok 2015 ukazuje, že byrokratické štruktúry to majú v dnešnom svete zrátané tak ako dinosaury. Zdá sa mi, že Európska únia predstihla v svojej neschopnosti riešiť reálne problémy ľudí, bývalý spolok komunistov RVHP. Som presvedčený, že ju čaká aj podobný osud. Tie dámy a páni, čo sa na nás vyškierajú z Bruselu mi stále viac pripomínajú komunistické ústredné výbory – oddtrhnuté od reality, hovoriace prázdne slová, neschopné akcie. Ich priateľ Barack na tom nie je o nič lepšie, bezradne sa usmieva a čaká kým ho vymenia. A ruský špión a oligarcha si s nimi robí čo chce.

Podobné štruktúry vládnu niekedy vo firmách – rozprávajú nezmysly, ututlávajú skutočné problémy, prifarbujú čísla a udržujú si svoj status a stoličku. Tieto hierarchické a neschopné štruktúry sa postupne rozsypú ako domčeky z kariet. Všimnime si, pády niektorých obchodných reťazcov v roku 2015, mafiánske praktiky v športových zväzoch typu FIFA, ale aj v niektorých športových zväzoch na Slovensku, emisné podvody vo firme Volkswagen, ktorej šéf vraj o ničom nevedel a bude za to štedro odmenený.

Je potrebné, aby sa normálni ľudia pripravili na to, aby už dnes vedeli fungovať bez týchto zbytočných štruktúr – aby sa z nich stali podnikatelia. Budeme ich potrebovať, aby dali do poriadku neporiadok a chaos, ktorý tu raz zostane po súčasných papalášoch. My nie sme ľudské zdroje, ani otroci, ktorí musia pracovať a skladať sa „na tých hore.“ Väčšina obyčajných ľudí má oveľa viac zdravého rozumu a schopnosti riešiť problémy, ako politické figúrky a ich akcionári. V mnohých veľkých firmách je to podobné – tí hore vedia iba dobre rozprávať, prezentovať a zarábať. Mali by sme viesť naše deti, aby sa nenechali zotročiť, aby sa nebáli, neverili médiám a neprikyvovali na všetko zhora. Aby boli autonómni, žili svoje vlastné životy a nikdy sa nestali sluhami mocných hlupákov.

Zodpovednosť a kontrola

V niektorých firmách ešte vidím manažérov, ktorí nedôverujú ľuďom, ktorých si sami vybrali. Svojich spolupracovníkov volajú podriadení a neustále im dávajú rôzne príkazy, kontrolujú ich, snímkujú ich vyťaženie a snažia sa optimalizovať ich prácu. Namiesto toho, aby sa svojich spolupracovníkov pýtali na ich názory a vytvorili podmienky na to, aby si sami mohli optimalizovať svoju prácu, sa hrajú na šéfov a miešajú sa do vecí, ktorým vôbec nerozumejú. Výsledkom je, že iba zdržujú svojich spolupracovníkov od práce a robia zo seba objekt posmechu. Aj v našej firme sa niekedy vyskytnú podobné praktiky, je to a pýr v záhrade. Mnohí ľudia, chcú mať veci „pod kontrolou,“ ale niekedy nemajú ani sami seba. Podozrievaním ľudí, hľadaním chýb a nedostatkov na druhých zbytočne demotivujeme.

Vidím stále viac firiem, kde preberajú zodpovednosť ľudia zdola a „tí hore“ sa starajú o to, aby mali na svoju prácu dobré podmienky. Aj v tomto roku som videl firmy, kde to ešte funguje po starom – na čele stojí šéf, ktorý má pocit, že všetkému najlepšie rozumie a musí všetko riadiť sám. Často si ani veľmi nepraje, aby mu niekto povedal pravdu a tak mu všetci radšej prikyvujú. Štruktúry konzervujú a stabilizujú systém, odvážni a zodpovední ľudia systém rozvíjajú a posúvajú dopredu. Myslím si, že dnes potrebujeme vo firmách viac zodpovednosti, tvorivosti a podnikateľstva ako pevných štruktúr.

Sú firmy, kde je viac úradníkov ako manažérov. Chodia s tabuľkami optimalizovať využitie linky, namiesto toho, aby podnikali. Podnikanie znamená vyhľadávanie a využívanie príležitostí, riskovanie a niekedy aj neúspech. Manažment v mnohých firmách je hrou na istotu – rozpočet, ciele a bonusy. Ako v štátnej firme.

Príčiny a následky

Všímam si, že veľa firiem stále iba zametá problémy pod koberec a nerieši ich skutočné príčiny. Hľadajú vinníkov, trestajú ľudí za chyby, opravujú poruchy a nepodarky. Udivuje ma, ako málo sa v podnikoch hľadajú skutočné koreňové príčiny problémov. Často sa to zdôvodňuje nedostatkom času, ale všimol som si, že ľudia často vôbec nepoznajú a nepoužívajú ani základné nástroje na diagnostikovanie problémov a ich skutočných príčin. V niektorých firmách ani nie je skutočný záujem hľadať pravdu – ľudia si hrajú na svojich piesočkoch, udržujú si teplé miestečká a bonusy. Sú firmy, kde sú tí, ktorí hovoria pravdu a hľadajú príčiny problémov, označovaní za „problémových spolupracovníkov.“ Videl som porady, kde sa rozprávalo o miliónových investíciách, ale nikto nepredložil správne technické a ekonomické prepočty a varianty riešenia. Videl som projekty, kde sa ľudia tvária, že veci idú podľa plánu, pokojne si posúvajú čierneho Petra až na koniec a všetci dobre vedia, že čím neskôr sa problém objaví, tým je to horšie. Nemáme ochotu povedať pravdu, zakričať, že cisár je nahý, hráme matrix s tabuľkami a ukazovateľmi, opravujeme chyby namiesto toho, aby sme sa raz navždy s nimi vysporiadali. Alibizmus, šlendriánstvo, nezodpovednosť, zbabelosť, zametanie špiny pod koberec – toto je realita mnohých firiem.

Zmysel a behanie bez cieľa

Len málo ľudí vo firme má odpoveď na to prečo robia to čo robia. Počúvam často mýty a „paradogmy“ o úspešnej histórii, špičkových odborníkoch a riešeniach a keď sa začneme pýtať na detaily toho, kde ležia príležitosti, peniaze a v čom je naša hodnotová ponuka lepšia ako konkurencia, nastáva ticho a otázniky. Všetci sú strašne preťažení a unavení, ale pripomínajú športovcov, ktorí nevedia poriadne hrať a nemajú hre systém. Obchodník sedí vo firme a vybavuje objednávky, marketing pripravuje letáčiky na výstavy, šéf výroby hľadá materiál pre výrobu, expedícia naháňa omeškané zákazky, kvalitári opravujú nepodarky a plánovači už prestali opravovať nereálne plány, lebo nestíhajú. Chaos rastie smerom k zákazníkovi. A nad tým všetkým visia heslá, nástenky, štandardy a smernice. S rastúcimi problémami pribúdajú ďalšie formuláre, reporty, audity a porady.

Ľudia v podnikoch akoby boli uväznení v operatíve a v množstve činností, ktoré nedávajú zmysel. Poznám niektorých, ktorí toto naháňanie sa za EBITmi, KPI-čkami a „double digitmi“ opustili a začali robiť niečo normálne – založili si malú firmičku a robia veci, ktoré ich tešia a dávajú im zmysel. Netopia sa v peniazoch, ale vidím v ich očiach iskru a radosť.

Mnohí ľudia vo firmách sú ohrození, pracujú príliš veľa, nevedia povedať nie, nevedia oddychovať a žiť. Sú ako posadnutí vášňou k práci. Niektorí končia vyhorení, frustrovaní a chronicky unavení, iných občas skolí infarkt alebo iná vážna choroba. Nie sme stroje a neprišli sme na svet preto, aby sme zvyšovali HDP. Sadnime si na pokojné miesto a položme si otázku prečo? Nedávno som stretol veľmi úspešného podnikateľa, ktorému ponúkli obrovskú sumu za jeho firmu. Už by si zaslúžil predať firmu a užívať si dôchodok so svoju rodinou. Nemôže to však urobiť pretože nevie, čo by urobil so stovkami miliónov eúr. A tak potiahne ešte zopár rokov aby túto sumu znásobil…Prečo?

Znalosti a informácie

Podniky dnes majú drahé informačné systémy, ktoré sú plné informácii. Každý rok niekto napíše novú knihu, vymyslí nový ukazovateľ, tabuľku alebo graf. Firmy sú plné informácii a problémom je, čo s nimi. Na poradách sa premietajú obrázky, spisujú sa vízie a knihy najlepších praktík, na server sa ukladajú katalógy opatrení a akčné plány. Keď sa ľudí opýtate ako sa vysporiadali s nejakým problémom ukážu vám tabuľku alebo prezentáciu. Úplná katastrofa. Môj syn si v tomto roku otvoril reštauráciu. Predstavte si, že by si so svojim parťákom Lukášom čítali knihy receptov, prezentovali najlepšie praktiky svetových kuchárov a organizovali workshopy o tom ako dobre variť. Oni musia vymyslieť menu, ráno nakúpiť, potom uvariť a obslúžiť zákazníkov a popoludní počítajú koľko im zostalo odpadkov a peňazí. Dôležité je, aby vedeli uvariť jedlo, ktoré priláka ľudí, oni ho zjedia, zaplatia a prídu aj na druhý deň. Znalosť je schopnosť premeniť informáciu na úspešnú akciu. Informácia je recept, znalosť je príprava jedla. Zdá sa mi, že máme v spoločnosti stále viac tých, ktorí vedia čítať, písať a prezentovať recepty, ale chýbajú tí, čo vedia chutne variť.

Školské osnovy sú dnes zastaralé už v čase ich schvaľovania a učia podľa nich ćasto ľudia, ktorí žijú vo vákuu, ktoré je vzdialené reálnemu životu. Mark Cuban vo svojom blogu maverick píše: „Ako zamestnávateľ chcem zamestnancov, ktorí sú najlepšie kvalifikovaní a pripravení. Je mi úplne jedno, či ich znalosti akreditovala banda postarších pánov a dám, ktorí si myslia, že vedia, čo je pre svet najlepšie. Chcem ľudí, ktorí budú robiť svoju prácu. Chcem tých najlepších a najschopnejších. Zdrap papiera ma nezaujíma.“

V mnohých podnikoch sa viac schôdzuje, prezentuje, popisuje a audituje, ako skutočne pracuje na vytváraní hodnoty pre zákazníka. Aj celá spoločnosť degeneruje – je stále menej tých, čo vedia niečo urobiť a viac tých, čo vyštudovali rôzne podivné obory a vedia iba teoretizovať. Som presvedčený, že by sme sa mali vrátiť k tomu, aby sme vedeli fyzicky robiť veci – pestovať plodiny, chovať zvieratá, variť jedlo, vyrábať a opravovať veci, vymýšľať, dizajnovať a konštruovať nové veci, skladať piesne, písať romány, maľovať obrazy a rozprávať deťom rozprávky. Ak chce niekto niečo riadiť, mal by to vedieť aj robiť a rozumieť detailom.

Poznám mnohých výborných ľudí, ktorí perfektne ovládajú svoje remeslo. Trochu ma niekedy mrzí, že ich deti nepokračujú v práci svojich rodičov, ale študujú za právnikov alebo ekonómov. Som pevne presvedčený, že za väčšinu vážnych ekonomických a spoločenských problémov, ktoré dnes máme, môžu práve tieto dve skupiny ľudí. Právnici si vytvorili svoje vlastný svet, ktorému nikto nerozumie a oni si v ňom môžu robiť beztrestne čo chcú. Za preloženie ich nezrozumiteľných nezmyslov do reči normálnych ľudí si účtujú obrovské peniaze – absolútne zbytočný medzičlánok, paraziti a príživníci. Ekonómovia fungujú podobne – vytvorili virtuálny svet fiktívnych hodnôt a bublín, ktorý sa odtrhol od reálnej ekonomiky. Strašia ľudí, že by bol koniec sveta, keby skrachovali banky a tak sa na ich záchranu musíme vždy poskladať. Nebol by koniec sveta, len by sme sa zbavili ďalších parazitov a špekulantov. Keď sa k týmto dvom skupinám škodcov pridajú ešte politici, dielo skazy je dokonané.

Všimli ste si, že aj v mnohých podnikoch existujú podobné štruktúry ľudí, ktorí robia veci nezrozumiteľné, zložité a ťažia z toho? Sú to zbytočné a dobre platené medzičlánky, ktoré iba zdržujú a nepridávajú žiadnu hodnotu.

Nové trendy a staré praktiky

S prevratnými technológiami je to tak, že ich spočiatku vidia iba niektorí ľudia a tí ostatní sa im smejú. Smiech sa postupne mení na odpor, protitlak a nakoniec nový svet nahradí svet starý. Aj dnešnú egoistickú generáciu kariéristov a workoholikov (generácia X) nahradí nová generácia Y – ľudia, ktorí hľadajú viac zmysel, slobodu, neuznávajú staré štruktúry a umelé „autority,“ mladí, ktorí možno majú viac kreativity a inovatívnosti, ako disciplíny a schopnosti tvrdo pracovať. Nepotrebujú veci vlastniť, ale chcú ich používať, budujú ekonomiku zdieľania vecí a služieb. Vyrástli na internete, komunikujú globálne v inteligentných sieťach a sú im blízke technológie, o ktorých naša generácia v škole ani nepočula – cloudy, virtuálna realita, mobilná on line komunikácia, aditívne technológie a nakupovanie na internete. Majú vlastné hudobné štúdiá, televízne stanice a noviny. Náš svet, organizácia práce a spôsob života sú im dosť vzdialené. Staré štandardy, smernice, organizačné a stimulačné systémy na nich neplatia. Mnohé podniky ešte stále nepochopili, že získať, pripraviť a udržať týchto ľudí v kľúčových pozíciách už nezvládnu tradiční personalisti a byrokratickí manažéri.

Stretávam sa s firmami, ktoré nemajú schopnosť skenovať zmeny na trhoch, nástup a následky nových technológii. Ešte si vôbec neuvedomili, čo v ich biznise znamená odstraňovanie medzičlánkov, inovácie biznis modelov, individualizácia, lokálna výroba, digitalizácia, rýchlosť, flexibilita, samoobsluha, nové materiály, technológie a ďalšie trendy. To najhoršie, čo môžu podnikatelia a manažéri dnes robiť, je sedieť doma, opakovať si svoje mantry a „paradogmy“ a čakať, že sa svet vráti do starých koľají. Svet sa nevratne mení a zmeniť sa budú musieť aj tí, ktorí chcú prežiť.

V roku 2016 sa budeme vracať ku koreňom a princípom podnikania, ktoré je vtlačené do každého ľudského života. My nie sme zdroje, ale ľudia s jedinečným talentom a povolaním na tomto svete. Nenechajme sa naformátovať, hľadajme svoju vlastnú cestu. V roku 2016 začíname so zaujímavými akciami už v januári – hneď na začiatku sa stretneme k téme sila zjednodušovania, potom budeme s Jurajom Karpišom hovoriť o zlých peniazoch a transformácii podnikov a podnikania. Stretneme sa k témam slobody v práci a budúcnosti výrobných systémov v strojárstve. V apríli nás čaká konferencia Podnikatelia spojte sa, začiatok ďalšieho ročníka Podnikateľskej univerzity, Akadémia inovácii vo firmách Rodinný pivovar Bernard, OMS Lighting, Embraco a Linet a množstvo ďalších akcií vo firmách Třinecké železárny, Šroubárna, GA Driling, Gevorkyan, Embraco, TOS Kuřim, LKT a ďalších. V prvej polovici roka bude aj veľké stretnutie kresťanských podnikateľov a na rok 2017 už pripravujeme s Mirkom Sanigom a bratmi benediktínmi tri dni s P. Anselmom Grünom, OSB. Teším sa aj na stretnutia ružových slonov, stretnutia podnikateľov v kláštore, lekcie pre rehoľníkov, kňazov a ľudí z charity aj na letné manažérske kurzy spojené s turistikou. V prvých mesiacoch 2016 pripravujem aj besedy a semináre k dvom knižkám – Pomaly ďalej zájdeš a Vlastní cestou.

Dnes som si užil adventný čas so svojimi dcérami na prechádzke v Žiline

Prajem vám všetkým pekný záver roka 2015 a úspešný rok 2016.