Chvíle radosti

Kedysi dávno v čase detstva sme sa vedeli každý deň tešiť z rôznych vecí. Dospelosť nám priniesla vážnosť, racionalitu, výkonnosť, cynizmus a ďalšie postoje, ktoré nás vzďaľujú zo sveta radosti. Už nesnívame, netešíme sa, realita je nudná a okolitý svet akoby stratil tajomstvá a všetky krásne farby, vône a zvuky. Musíme pracovať a venovať sa „dôležitým“ veciam ako sú výkazy, formuláre, schôdze alebo ukazovatele výkonnosti. Snažíme sa motivovať ľudí a merať ich spokojnosť a sami tomu neveríme. Každý týždeň hovorím s rôznymi ľuďmi vo firmách. Začiatok rozhovoru býva niekedy podobný – ukazujú mi tabuľky, nástenky a príručky, ktoré nikto nečíta. Prekvapuje ma, ako málo ľudí má iskru v oku a aspoň štipku radosti z práce. Niektorí nemajú odvahu alebo silu zmeniť veci okolo seba alebo začať robiť niečo iné, čo by ich bavilo. Ďalší majú strach alebo rezignovali. U mnohých vidím viac frustrácie ako radosti. Časť z nich nachádza oázu pokoja v rodine alebo vo svojich koníčkoch. Je však aj dosť takých, ktorí sa trápia v živote aj v práci. Väčšinou si trápenie spôsobujú sami tým, že sa jednoducho nevedia tešiť, alebo keď sú šťastní, tak chcú byť ešte šťastnejší. Prečo nedokážeme mať radosť zo života a z práce? Prečo nevieme zmeniť veci na našich pracoviskách tak, aby nám práca robila viac radosti? Čísla sú pre nás dôležitejšie ako ľudia. Nosíme v sebe zlé počasie a nevidíme slnko. Vylievame si zlosť na nevinných. Robíme zo seba obete druhých.

Teším sa každý deň. Už celé mesiace a roky. Z toho, že v noci dobre spím a ráno sa zobudím. Z ľudí, ktorých stretávam, aj z ich príbehov. Ivanka práve pečie vianočné koláče. Števo predal rekordný počet ebikov a chystá ďalšiu ofenzívu. Môj Janko sa teší, že sa mu vracajú zákazníci a nie taniere s nedojedeným jedlom. Bol som u Romanky Machovej – raduje sa zo svojej malej firmy na lízatka a cukríky, ktorú vybudovala. Mirko Saniga mi v piatok uvaril voňavý čaj a tešili sme sa spolu z krásnych zážitkov posledných dní. Martin Tvarůžek mi s veľkým nadšením rozpráva o svojich študentoch a dizajnérskych projektoch.

V posledných dňoch sme pripravili našu slovenskú aj moravskú záhradu na odpočinok. Ženy šupia kukuricu, vytriasajú mak a spracovávajú tekvicu, cvikľu a ďalšie produkty na zimu. Milena práve varí lečo z čerstvých paradajok z našej záhrady. Tešíme sa – z jahniatka z Koňhory, mladého býčka z Oravy aj z kohúta na víne, ktorého som pripravoval minulú nedeľu. Dosadil som v sade nové stromčeky, v sude sú pripravené slivky a u Petra Čamlíka v Prušánkach sa stáča výborné víno, pre ktoré sa chystám koncom týždňa.

Práve prežívame florbalový víkend a Lucka mi píše ako si dievčatá v Tampere užívajú spoločné chvíle aj víťazstvá. Dávajú góly, smejú sa, keď v hale zahrá hudba, tak tancujú. Aj bez veľkých peňazí reprezentujú Slovensko lepšie ako pripití a vulgárni futbalisti, ktorí rozbíjajú hotely. Mirko Saniga im poslal mail. Píše v ňom, aké je krásne, keď sa vieme tešiť zo športu a z prírody a nestrachujeme sa zo zbraní a vzájomných bojov. Slovenské florbalistky sa môžu tešiť na darček od Mirka Sanigu – zelené tričká s murárikom červenokrídlym.

Vyšla nám knižka, v ktorej popisujeme radosť zo spoločných chvíľ a rozhovorov so Števkom Kassayom. Sedel som s nim vo štvrtok – poznáte tie chvíle medzi priateľmi. Netreba ani slová. V ten istý deň som bol aj v našom spoločenstve kresťanských podnikateľov u kamaráta Tonka v Chorvátskom Grobe a prežívali sme krásny deň. Florbalistky nám ráno poslali pozdrav v nových bundách, ktoré im pripravil Palo Gerčák, slušný a obetavý podnikateľ. Z firmy Exisport sa ani neunúvali poslať mi ponuku, asi majú práce dosť.

S Tomášom Hajzlerom dokončujeme knižku Vlastní cestou a s Mirkom Sanigom sme odovzdali rukopis spoločnej knižky Pomaly ďalej zájdeš. Obe knihy by mali vyjsť začiatkom roka 2016 a ja mám dobrý pocit dokončenej práce. Máme Mikuláša, užívame si Advent, tešíme sa na Vianoce aj na január, kde máme lyžovačku a zaujímavé semináre v Žiline, Zlíne aj Brne.

Prajem všetkým, aby hodili za hlavu starosti a veci, ktoré nemôžu zmeniť. Aby viac vnímali to dobré a pekné, čo je okolo nás. Aby sme hľadali vo svojej práci zmysel a radosť a v druhých ľuďoch to dobré, čo v nich je. Aby sme sa netrápili pre maličkosti, ktoré nestoja za to a aby sme si pretreli oči a všímali si všetky dary, krásu a dobro, ktoré nás obklopujú. Nenáhlime sa, požehnaný čas Vianoc bude aj bez toho, či umyjeme okná, splníme všetky plánované úlohy a nakúpime množstvo darčekov. Človek hlasno narieka pri každej bolesti, ale málo sa teší, keď nijakú nemá, povedal Richard Rohr. Tak sa tešme, že nemáme bolesť a ak ju máme, berme to ako predprípravu na čas šťastia a radosti, ktorý určite príde.

Na titulnom obrázku – zľava Šárka Boľová, v strede Maria Zimina (kapitánka Ruska), vpravo Lucka (kapitánka Slovenska)`

 Pred odletom na letisku v bundách od Pavla Gerčáka, Topasport Bardejov

Najkrajší tím Majstrovstiev sveta vo florbale vo Fínsku, v popredí Katka Klapitová

Prvá slovenská päťka – zľava Katka Klapitová, Denisa Ferenčíková, Miška Šponiarová, Lucka Košturiaková a Zuzka Šponiarová

Postup medzi osem najlepších

Záhrada v Měrůtkach

Obrázky z florbalu: Flickr IFF Floorball