Prekážka ukazuje cestu

To, čo malo ten alebo onen čin prekaziť, sa stáva činu nápomocným. Čo stojí v ceste, je jej súčasťou. Marcus Aurelius

Občas nás zastavia prekážky a stáva sa, že sa kvôli nim ani nevydáme na cestu. Niekedy máme strach, inokedy sme jednoducho pohodlní alebo leniví. Vystríhame druhých pred tým, čo všetko sa im môže prihodiť na ceste, namiesto toho, aby sme im dali šancu prekonať odpor, prekážky, skúšky a získať tak pocit víťazstva nad sebou, nové skúsenosti a schopnosti. Nehovorím o adrenalínových zábavkách z roztopaše, nezmyselnom riskovaní života. Mám na mysli to, čo ľudí vždy viedlo dopredu a posilňovalo – prekonávanie prekážok. Stretávam dve skupiny ľudí. V jednej sú ľudia plní vzrušenia a odhodlania, tešia sa, keď pred nich život postavil prekážku a pripomínajú nadšeného horolezca pod vysokou horou. V tej druhej skupine sú ustráchaní ľudia, ktorí si predstavujú všetky nástrahy a nebezpečenstvá, ktoré ich na ceste môžu postretnúť. Zvažujú riziko a správnosť prvého kroku a neuvedomujú si, že prvý krok nemôže byť nesprávny. Je prvý a môžeme sa z neho vrátiť späť, prípadne vykročiť iným smerom. Bez prvého kroku však nebude krok druhý a ani tretí. Ani skúsenosti, ktoré cesta prináša. Kedysi napríklad ľudia z marketingu a obchodu robili rozsiahle analýzy o tom, čo chce zákazník, potom pripravovali zadanie pre inovácie a vývoj. A nakoniec sa po dlhom čase a za veľa peňazí na trh uviedol „dokonalý“ produkt, ktorý si nikto nekúpil. Dnes sa ide na trh s takzvaným minimálnym životaschopným produktom (MVP – minimum viable product), rýchlo sa vyhodnotia spätné väzby zákazníkov a produkt sa v spolupráci so zákazníkmi upravuje do finálnej podoby. Spomínam si na prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov, keď sme v Stuttgarte pracovali na simulačnom systéme SIMPLE++. Na trh sme uviedli beta verziu a spolu so zákazníkmi sme ju opravovali a vyvíjali do konečnej podoby, ktorá aj dnes patrí k lídrom na trhu (PlantSimulation).

Nesmejem sa z príliš ustráchaných a opatrných ľudí. Boli tak vychovaní, mnohí z nich sú veľmi vzdelaní, skúsení a vedia si oveľa lepšie predstaviť všetky riziká ako tí, čo vedia málo a majú odvahu. Niektorí boli podvedení a boja sa, že ich niekto odkopíruje alebo predbehne. A majú pravdu. Lenže predbehnú ich práve preto, že oni sami sú príliš pomalí alebo neschopní akcie. Medzi dizajnérmi alebo programátormi stretávam ľudí, ktorí chcú prísť s dokonalým riešením. Niekedy aj prídu, ale neskoro.

Všimnite si, ako sa vonkajšia prekážka postupne premieňa na vnútorný blok, strach, obavu z chyby a zlyhania, paralýzu. Do cieľa napokon prídu tí, ktorí vykročili. A tí druhí spomínajú čo všetko mohli urobiť, keby to urobili…

Prekážky pred nami nestoja preto, aby nás zastavili, ale aby nám ukazovali správnu cestu. Tak ako lyžiarovi pri slalome alebo bežcovi v ťažkom teréne.

Mediálny expert Ryan Holiday vo svojej knihe Prekážka ako výzva parafrázuje slová rímskeho cisára Marka Aurelia takto: „Vnímajme veci také, aké sú. Robme, čo môžeme. Vydržme a znášajme, čo musíme. Čo nám stálo v ceste, stane sa jej súčasťou. Čo nám bránilo v činnosti, ju podporí. Prekážka ukazuje cestu.“

Zároveň definuje postup prekonávania prekážok v troch krokoch:

1. Vnímanie – sebaovládanie, pokojný a objektívny pohľad na problém z rôznych perspektív a jeho správne pochopenie, vnímanie prítomného okamihu a zameranie sa na to, čo môžeme ovládnuť. Týmto postupom meníme prekážku na príležitosť.
2. Konanie – akcia, energia, odhodlanie, dôvtip, znalosti, pragmatická a premyslená stratégia konania.
3. Vôľa – pripravenosť na zlé veci v živote, vytrvalosť, trpezlivosť, prijatie osudu a toho, čo nás presahuje.

Ryan Holiday popisuje stratégiu úspešného trénera futbalového tímu: „Nemyslite na výhru v oblastnej lige. Nemyslite na víťazstvo v národnej lige. Myslite na to, čo musíte urobiť pri tomto tréningu, v tomto zápase, v tomto okamihu. To je náš postup. Premýšľajte o tom, čo s našou víziou môžeme urobiť dnes. Tento postup nám hovorí o tom, že treba premýšľať nad jednotlivými krokmi svojho postupu k cieľu, jednoducho robiť to, čo potrebujeme robiť práve teraz. A robiť to najlepšie ako vieme. Až potom prejsť k ďalšiemu kroku. Zamerať sa na postup a jeho kroky, nie na celkové víťazstvo. Koncentrovať sa na to čo robíme, robiť to perfektne, dokončovať veci – to je cesta k víťazstvu.“