Štefan je nesmierne disciplinovaný a pracovitý človek a ja som si pri ňom vždy pripadal ako leňoch. Boli sme spolu na túrach, lyžovačkách aj sme spolu behali. Často sme diskutovali nad jeho knihami a novými trendmi v oblasti podnikania a riadenia firiem.

www.kassay.sk

http://hn.hnonline.sk/autor/stefan-kassay-24140

6.1.2015

Občas mi zazvoní telefón a zavolá priateľ s manželkou, že sa zastavia. Prišli aj dnes – Štefan a Marika Kassayovci. Sedíme so Štefanom a vedieme rozhovor, pri ktorom akoby sa niekedy zastavil čas. Štefan prisľúbil, že vystúpi na našej konferencii Podnikatelia spojte sa 28.-29.4.2015 v Žiline a prijme vo svojej firme aj účastníkov naśej Podnikateľskej univerzity, ktorá začína už na budúci týždeň.

Štefan, v máji si zavŕšil svoju takmer 20 ročnú prácu na pentalógii kníh Podnik a podnikanie. Vtedy som Ti želal, aby si si konečne oddýchol. Medzitým si napísal množstvo zaujímaných komentárov do Hospodárskych novín a máš napísaných takmer 400 strán z ďalšej knihy s pracovným názvom Bližšie k životu. Neoddychuješ? Pracuješ?

Pentalógia vyšla v 5 jazykoch a okrem písania mi zaberajú veľa času aj grafické úpravy a v poslednej dobe aj príprava verzie 22 knižiek pre študentov podnikania. Veľa vecí mi už ide pomalšie ako kedysi, ale chcel by som pentalógiu zavŕšiť aj ďalšími počinmi. Pretože stále viac si uvedomujem, že svet podnikov a podnikania sa mení tak, že treba ešte veľa veci napísať, ktoré napísané neboli. A nielen napísať, ale ich aj naučiť ale ukázať možnosti realizácie, hoci aj priamo v dielni. Zaoberám sa napríklad tým, ako v podniku riešiť to, že nové technológie redukujú počet pracovných miest a ako prerozdeľovať hodnoty, ktoré tvoria viac stroje a automaty, ako ľudské ruky. Okrem toho, že ľudia majú problémy mať prácu a obživu ma trápi aj drancovanie prírody, riešenie vecí na povrchu bez znalostí súvislostí, predstavovanie „celebrít“ a módnych trendov namiesto skutočných hodnôt. O to viac ma mrzí, že sa moje knihy nedostatočne využívajú na školách a medzi podnikateľmi, aj keď je v nich veľa príkladov z nášho podnikateľského prostredia. V lete boli knihy predstavené napríklad na Ekonomickej univerzite v Saigone a absolvoval som mnohé prezentácie v Poľsku, Rusku, Chorvátsku, alebo v Maďarsku. Nemám čas odpočívať, čas je neúprosný a ak by som nestihol dokončiť moju poslednú knihu, tak to zostane na tebe Janko 🙂

IDC Holding rastie, vyvážate už do 20 krajín sveta, ročne sa predávajú stovky miliónov Horaliek, Tatraniek a ďalších obľúbených produktov. Investujete 60 miliónov euro do závodu v Seredi. Dokázal si, že aj slovenská firma môže úspešne konkurovať nadnárodným koncernom. Ako vidíš podnikateľské prostredie u nás?

Nepotrebujem od štátu žiadnu pomoc, ale stabilitu. Trochu ma trápi, že sa preferujú mladé startupové firmy, ale akoby sa zabúdalo na tých, ktorí už vyše 20 rokov vyrábajú a ich skúsenosti by možno mohli byť užitočné aj pre mladých a začínajúcich podnikateľov. Myslím si, že by sa podnikatelia mali viac spájať a ovplyvňovať legislatívu, výučbu podnikania. Teší ma, že vznikajú prepojenia v rámci Podnikateľskej univerzity a ak mi to čas a zdravie dovolia, rád sa do nich zapojím. Ľudia sa na mňa niekedy pozerajú cez prsty len preto, že som IDC Holding v roku 1992 sprivatizoval. Mnohí však nevidia, čo sme za tie roky s touto firmou urobili a neuvedomujú si, že rozvíjať starú socialistickú firmu v novom prostredí bolo ťažšie ako vybudovať novú firmu na zelenej lúke. Aj o tejto zložitej ceste píšem vo svojich knihách.

Nemáš niekedy pocit, že čím viac pracuješ a čím si úspešnejší, tým viac ľudí k tebe cíti zášť, závisť a možno aj nenávisť?

Niekedy ma trápi malá odozva domácej odbornej verejnosti. Pociťujem to tak, že napriek veľkej snahe rozdávať svoje skúsenosti, ktoré som pretavil do kníh, zaujímajú sa o tieto knihy podnikatelia, už menej vysokoškolskí učitelia. Celý môj život som venoval spojeniu vedy a praxe. Aj v súčasnosti sa touto otázkou vážne zapodievam. Rád by som preto aj v našej firme vytvoril výskumné a vývojové centrum, chcel by som pomáhať študentom a mladým podnikateľom. Ale vo svojom okolí mimo firmu, nenachádzam veľa uznania. Kvôli vďake a uznaniu však človek asi netvorí. Rád by som prepojil ľudí, ktorí vo svojich odboroch veľa dokázali, organizoval s nimi diskusné kluby o tom, ako sa bude ďalej uberať svet okolo nás a ako sa na tieto zmeny pripraviť. Myslím si, že treba zlepšiť veľa vecí v školstve a začať treba už pri malých deťoch. Nedávno som na knižnom veľtrhu v Bratislave videl krásne malé modely funkčných strojov – sústruhy, frézky, alebo aj píly, ktoré môžu ovládať aj malé deti a nehrozí im zranenie. Dajú sa rozobrať , montovať rôzne strojové zostavy a skúmať ich fungovanie. Ak bývalý sústružník a chlapec, ktorý sa hrával so stavebnicou Merkur som bo nadšený. Školy by mali učiť praktické veci, od interpretácie informácii prejsť k rozvoju znalostí, ale hlavne by mali viac vychovávať deti k hodnotám, ktoré sa nemenia. Mnohí ľudia ma nevedia zaradiť a pýtajú sa ma, či som podnikateľ alebo profesor, ktorý píše knihy. Ja hovorím, že som profesor, ktorý využíva nové poznatky v podnikaní a z podnikania prenáša problémy do sveta vedy. Myslím si, že to dnes ani inak nejde a tieto svety treba prepájať.

A čo firma?

Stále treba hľadať nové riešenia, bojujeme aj s prekážkami, ktoré sú úplne zbytočné. Úradník, ktorý si vôbec neuvedomuje následky svojho rozhodnutia, vymyslí vyhlášku o nových obaloch. Pre nás sú to napríklad ďalšie náklady na nové tlačiarenské valce, likvidáciu starých obalov a riešenie problému ako umiestiť väčšie písmenká na malú plochu. Necítim reálnu pomoc a ocenenie podnikateľov, skôr problémy zo strany tých, ktorí žijú z daní vytvorených podnikaním. Stále som aktívny v dozornej rade našej firmy a s generálnym riaditeľom sme si vyčlenili jeden deň v mesiaci, kedy spoločne intenzívne riešime problémy. Mám pocit, že hoci vek nemilosrdne pribúda, mám ešte dostatok životného elánu. Vekom sa aj moje komunikačné a rozhodovacie schopnosti podstatne zlepšili.

Čo práve píšeš?

Trochu provokujem a vždy budem. Píšem práve kapitolu o tom, ako nám predkladajú rôzne „celebrity“ názory, ktoré vôbec nie sú dôležité, ako sme niekedy tzv. „odborníkmi“ manipulovaní až klamaní. O tom, ako sme si prestali vážiť ľudí, ktorí dlhodobo poctivo pracujú a dosahujú výnimočné výsledky, ako chceme prebehnúť životom po povrchu a hľadáme skratky, ako si ľudia, ktorí sedia na rôznych úradoch neplnia svoje povinnosti a preskakujú z funkcie do funkcie a rozprávajú o veciach, ktorým vôbec nerozumejú.

Štefan, vo svojom živote si urobil a dosiahol veci, ktoré nedokážu za život desiatky iných ľudí. Napriek tomu mám niekedy pocit, akoby si nebol so sebou úplne spokojný.

Okrem vecí, o ktorých sme sa bavili riešim aj množstvo osobných problémov, ktorými nechcem zaťažovať druhých. Ale nespokojnosť je základom dosahovania cieľov v športe aj v živote. Marika mi občas hovorí, že by som mal prestať pracovať a ja jej odpovedám, že by to bol môj koniec. 

 

2